Podľa Výboru OSN pre práva dieťaťa patria medzi telesné tresty udieranie detí, napríklad facka, capnutie či plesnutie po zadku rukou alebo predmetom, ako varecha, opasok, palica či topánka.
Za telesné tresty považuje výbor aj kopanie, trasenie alebo hádzanie dieťaťa, škriabanie, štípanie, hryzenie či ťahanie za vlasy. Dokument spomína aj nútenie dieťaťa zotrvať v nepohodlnej polohe, popálenie ohňom alebo horúcou tekutinou či nútené požitie rôznych látok, napríklad vymývanie úst mydlom alebo nútenie prehltnúť štipľavé korenie.
Práve Stavrovská navrhla v rámci medzirezortného pripomienkového konania do akčného plánu Detstvo bez násilia pre všetky deti na roky 2027 až 2029 úlohu smerujúcu k legislatívnemu zavedeniu explicitného zákazu telesných trestov detí. Predkladateľ materiálu – ministerstvo práce – pripomienku zapracoval a vláda následne 1. júla akčný plán schválila.
Slovenské zákony už dnes výslovne zakazujú telesné tresty v školách či centrách pre deti a rodiny. Ani mladistvých vo výkone trestu alebo vo väzbe nemožno disciplinárne fyzicky trestať. Zákony zakazujú týranie či ubližovanie deťom. V domácom prostredí však explicitný zákaz telesných trestov zo strany rodičov zatiaľ chýba.
Podľa zákona o rodine majú rodičia „právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa“.
Výbor OSN pred viac než rokom negatívne reagoval na to, že náš zákon o rodine poskytuje právo na používanie „primeraných výchovných opatrení“, do ktorého spadá aj takzvaná výchovná facka. Vyzval preto Slovensko, aby bez ďalšieho odkladu výslovne zakázalo telesné tresty vo všetkých prostrediach vrátane domácností.
Ohýbaj ma mamko, dokiaľ som ja Janko
„Neschvaľujem násilie, ale občas jedna výchovná zaberie lepšie, ako tisíckrát dookola vysvetľovať to isté a dieťa sa ti smeje do tváre,“ konštatuje pre Štandard jedna z oslovených matiek.
Tvrdí, že popri starostlivosti o dve deti či domácnosť, varení, praní, zamestnaní a zabezpečovaní chodu celej rodiny sa ženy dostávajú pod veľký psychický aj fyzický tlak. Keď deti neustále kričia, neposlúchajú alebo si navzájom ubližujú, ide podľa nej o enormnú záťaž, v dôsledku ktorej môže matka stratiť trpezlivosť a dať dieťaťu „jednu výchovnú“, keď vidí, že nič iné nepomáha.
Dnešné deti sú podľa nej vo všeobecnosti drzé a rodičia si nemôžu od nich nechať „skákať po hlave“. Zároveň sa pýta, či ako matka má ísť naozaj do väzenia za to, že jej „raz za pár mesiacov rupnú nervy a dá dieťaťu slabú po zadku“.
Telesné tresty by však podľa odporúčaní z OSN nemali byť výchovnou metódou a dieťa by nemalo poslúchať len na základe toho, že sa bojí bitky.
„Výchova založená na rešpekte, dôvere a jasne nastavených hraniciach prináša dlhodobo lepšie výsledky než autoritatívne prístupy založené na fyzických trestoch,“ vysvetľuje komisárka Stavrovská.
Časť rodičov zároveň argumentuje, že explicitný zákaz telesných trestov predstavuje prílišný zásah štátu do rodinnej výchovy. Objavujú sa aj obavy, že za jednorazovú facku by mohlo dôjsť až k odobratiu dieťaťa z rodiny.
„Zákaz telesných trestov má výchovný a preventívny charakter, nie represívny,“ vysvetľuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako spresňuje, cieľom nie je trestať rodičov ani zasahovať do ich výchovy, ale jasne deklarovať, že akákoľvek forma násilia voči deťom je neprípustná, a to bez výnimiek a bez ohľadu na intenzitu či deklarovaný výchovný zámer.
Stavrovská vysvetľuje, že telesné tresty nepredstavujú účinný nástroj výchovy a sú spájané so zvýšeným rizikom negatívnych dôsledkov na duševné zdravie, správanie a vzťah medzi dieťaťom a rodičom.
Opiera sa pritom o výskum a analýzy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorých telesné tresty poškodzujú zdravie detí. „Okrem okamžitých zranení môžu vyvolávať škodlivé biologické reakcie vrátane zvýšenej hladiny stresových hormónov a zmien v štruktúre a fungovaní mozgu, ktoré narúšajú zdravý vývin dieťaťa,“ spomína sa v jednej zo správ WHO.
WHO zároveň zdôrazňuje, že vedecké dôkazy nepreukázali žiadny prínos telesných trestov pre správanie, vývin ani psychickú pohodu detí.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že u detí, ktoré zažívajú telesné tresty, sa častejšie objavujú úzkosti, depresie, nízke sebavedomie a emočná nestabilita. Tieto následky môžu pretrvávať aj v dospelosti a prejaviť sa vyšším výskytom úzkostí, depresií, závislostí či dokonca samovražedných myšlienok, pokusov alebo samovrážd.
Podľa Rady Európy telesné tresty vysielajú deťom nesprávny signál. „Ak by bolo takéto konanie namierené voči dospelému človeku, išlo by o trestný čin napadnutia,“ spomína sa v príspevku.
Telesné tresty v číslach
Už pred viac ako desiatimi rokmi sa pri príprave prvej Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím uskutočnil reprezentatívny výskum prevalencie násilia páchaného na deťoch v Slovenskej republike.
Do výskumu sa zapojilo 148 základných škôl a 1 560 žiakov 8. a 9. ročníkov. Výsledky ukázali, že 23 percent opýtaných detí zažilo fyzické násilie. Násiliu čelili častejšie dievčatá ako chlapci. Štvrtina prípadov fyzického násilia súvisela s alkoholom.
Najčastejšie sa vtedy deti stretávali s udretím po hlave, so šticovaním za vlasy, s kľačaním na kolenách, kmásaním, lomcovaním, trhaním, kopnutím nohou, popálením cigaretou či dusením rukami alebo vankúšom.
Najčastejším dôvodom používania fyzických trestov je podľa výskumu zlé správanie dieťaťa, jeho neposlušnosť či nerešpektovanie rodiča. Úlohu zohráva aj finančná situácia rodiny či kvalita medziľudských vzťahov v domácnosti.
Štatistika WHO ukazuje, že podľa celosvetového odhadu je každoročne vo svojich domovoch vystavených telesným trestom približne 1,2 miliardy detí vo veku od 0 do 18 rokov, pričom 17 percent z nich zažíva najzávažnejšie formy, ako sú údery do hlavy, tváre, uší či opakované silné bitie.
Najvyššiemu riziku telesných trestov podľa správy čelia deti rodičov, ktorí sami v detstve zažívali telesné tresty, a deti rodičov zápasiacich so závislosťami, s depresiou alebo inými psychickými problémami. Riziko zvyšujú aj širšie spoločenské faktory, ako sú chudoba, rasizmus či diskriminácia.
Telesné tresty častejšie zasahujú deti so zdravotným postihnutím
Ako Stavrovská ďalej vraví, mimoriadne závažným problémom je pretrvávajúca tolerancia a používanie telesných trestov a iných foriem násilia pod zámienkou výchovy vrátane ich používania voči deťom so zdravotným postihnutím.
„Deti so zdravotným postihnutím sú podľa medzinárodných výskumov vystavené zvýšenému riziku násilia než ich rovesníci bez zdravotného postihnutia vrátane používania telesných trestov,“ konštatuje komisárka.
Problémom je podľa nej aj nesprávna interpretácia správania týchto detí či nedostatok podpory pre rodičov a osoby, ktoré sa o ne starajú, čo následne vedie k používaniu neprimeraných výchovných postupov.
Takýto stav podľa Stavrovskej oslabuje ochranu detí, sťažuje prácu odborníkov a vysiela protichodný signál o tom, aké správanie je ešte prípustné.
Vo svojej správe o činnosti za rok 2025 komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím opisuje aj príbeh 11-ročného Jurka s mentálnym znevýhodnením, poruchami správania, epilepsiou a inkontinenciou.
Podľa správy bol dlhodobo psychicky aj fyzicky týraný otcom, čo zanechalo následky na jeho vývine. Po smrti otca bol zverený do starostlivosti matky. „Matka dohliada na Jurkovu liečbu, sleduje jeho zdravotný stav, rieši náhle zmeny správania, pomáha mu s hygienou aj učením,“ spresňuje Stavrovská s tým, že zaisťuje bezpečné prostredie pre dieťa.
Zákaz má podporiť nenásilnú výchovu
Zákon by mal podporovať nenásilnú výchovu. Aj z doterajších skúseností z krajín, ktoré explicitný zákaz telesných trestov zaviedli, má takáto úprava predovšetkým preventívny a výchovný charakter.
To znamená, že v prípade jednej facky rodič automaticky nedostane pokutu alebo nepríde o dieťa. No v závažnejších prípadoch, keď správanie rodiča naplní znaky trestného činu (napríklad ublíženia na zdraví alebo týranie), bude sa uplatňovať už existujúce trestné právo, podľa ktorého je týranie blízkej osoby a zverenej osoby trestným činom.
Ako pre Štandard spresňuje ministerstvo práce, úloha v akčnom pláne Detstvo bez násilia pre všetky deti vytvára priestor na odbornú a celospoločenskú diskusiu o téme, pričom samotnému návrhu legislatívnej zmeny budú predchádzať rokovania pracovnej skupiny so zástupcami príslušných ministerstiev, odborných inštitúcií, komisárov aj mimovládnych organizácií.
Rezort ako gestor bude prostredníctvom Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch celú odbornú diskusiu koordinovať.
Významnou súčasťou podľa ministerstva bude preventívna a osvetová činnosť zameraná na podporu nenásilných spôsobov výchovy, do ktorej bude patriť hlavne edukácia rodičov a zákonných zástupcov o nenásilnom štýle výchovy.
Vláda tak po prvý raz zaradila tému explicitného zákazu telesných trestov detí do svojho akčného plánu a otvorila diskusiu o možnej zmene legislatívy. O tom, ako bude prípadná novela napokon vyzerať, rozhodnú odborná diskusia a následný legislatívny proces. Podľa akčného plánu sa v roku 2028 počíta s legislatívnou zmenou v podobe novely Občianskeho zákonníka alebo zákona o rodine.
