Preskočiť na obsah
  |  

Žilinkovi sa vyhrážajú umiestnením bomby v práci aj doma

Generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi sa vyhrážajú bombovým útokom nielen v budove Generálnej prokuratúry (GP) SR, ale aj uňho doma. „Smutná vizitka doby, v ktorej žijeme,“ napísal na sociálnej sieti.

Polícia potvrdila, že v piatok ráno pred deviatou hodinou prijali oznámenie, podľa ktorého mali zamestnanci Generálnej prokuratúry SR v Bratislave dostať výhražný email s obsahom bombovej hrozby.

Muži zákona vykonali na mieste potrebné úkony, a to aj za účasti psovoda a pyrotechnika, ktorý však nič nenašiel. Vyšetrovaním ďalších okolností sa zaoberajú policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I.

Minulý rok v máji pritom polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy po tom, čo Žilinka a jeho manželka čelili výhražným SMS správam. Muži zákona vtedy v tejto súvislosti preverovali aj podozrenie na výbušninu v aute Žilinkovej manželky.

(tasr, max)

  |  

Britská polícia vyšetruje státisícové dary pre stranu Faragea

Britská Metropolitná polícia vyšetruje podozrivé dary v hodnote približne 590-tisíc eur pre stranu Reform UK, ktorú vedie Nigel Farage. Podľa denníka Times finančné prostriedky poskytla Fiona Cottrellová, matka Georgea Cottrella – blízkeho Farageovho spojenca.

Toho v roku 2017 v USA odsúdili za podvody a v súčasnosti pôsobí v oblasti kryptomien. Vyšetrovanie preveruje možné porušenia zákonov o financovaní politických strán, vrátane zatajovania skutočného zdroja peňazí či poskytovania nepravdivých informácií.

Polícia potvrdila, že kauzou sa zaoberá od februára 2025 na podnet volebnej komisie, pričom dary mali byť strane poskytnuté pred parlamentnými voľbami v roku 2024. V súvislosti s prípadom už vyšetrovatelia vypočuli dve osoby, nikoho však nezatkli.

Sám Farage už dlhšie čelí ostrej kritike ohľadom svojich príjmov a nezverejnených darov od miliardára investujúceho do kryptomien.

Líder kampane za brexit akékoľvek pochybenia rázne odmieta. Tvrdí, že sporné kryptomenové dary prijal ešte pred oficiálnym oznámením svojej kandidatúry, a preto ich nemal povinnosť nahlasovať. V reakcii na neutíchajúci tlak verejnosti a spochybňovanie jeho finančnej bezúhonnosti začiatkom tohto týždňa nečakane oznámil, že sa vzdáva poslaneckého mandátu a v doplňujúcich voľbách sa opäť bude uchádzať o dôveru voličov.

(reuters, max)

  |  

SHMÚ oficiálne uznal teplotný rekord 41,3 stupňa Celzia

Odborníci zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) na štvrtkovom zasadnutí oficiálne uznali rekord maximálnej teploty vzduchu na území Slovenska s hodnotou 41,3 stupňa Celzia z 30. júna. Namerali ho v Kamenici nad Hronom.

„Stalo sa tak po dôkladnom preverení certifikácie, umiestnenia a okolia meradiel a dôkladnej analýze poveternostnej situácie zo dňa 30. júna 2026,“ ozrejmil hovorca meteorológov Ivan Garčár.

Na zasadnutí sa zúčastnili pracovníci z úsekov Meteorologická služba – odbory klimatologická služba a pozemné meteorologické siete, Meteorologická služba Košice, Meteorologická služba Banská Bystrica a úseku Centrum predpovedí a výstrah SHMÚ.

(tasr, max)

  |  

Rakúsko na ústavnej úrovni uznalo slovenskú menšinu

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) privítal novú legislatívu o národnostných skupinách, ktorú tento týždeň schválil rakúsky parlament. Novela zákona vôbec po prvýkrát priamo na ústavnej úrovni zakotvuje postavenie všetkých šesť autochtónnych menšín žijúcich v Rakúskej republike, pričom medzi ne oficiálne patrí aj slovenská menšina.

Podľa informácií, ktoré priblížil minister Blanár, v súčasnosti v susednom Rakúsku žije, pracuje alebo aktívne pôsobí približne 50-tisíc slovenských krajanov. Pre túto komunitu predstavuje schválená legislatíva dôležitý krok posilňujúci ich doterajšie právne postavenie v krajine.

„Chráni slovenskú identitu a otvára dvere k systematickejšej podpore našej kultúry a jazyka, čo je pre nás mimoriadne zásadné, keďže jednou z priorít vlády SR je práve podpora Sloveniek a Slovákov žijúcich v zahraničí s cieľom pomáhať pri ich rozvoji a zároveň šírení a zachovávaní slovenského jazyka, našej kultúry, tradícií,“ vyhlásil.

Zároveň šéf diplomacie zdôraznil, že ústrednou prioritou zostáva rozvoj bilingválneho vzdelávania mladých Slovákov za našimi hranicami. Slovensko má eminentný záujem dosiahnuť stabilné a dlhodobo udržateľné financovanie bilingválnej Komenského školy vo Viedni.

Blanár vyjadril rakúskym partnerom vďaku za prijatie novely, ktorá sa podľa neho stane významným pilierom ďalšej úspešnej bilaterálnej spolupráce oboch republík.

(tasr, max)

  |  

V Severnom Írsku podpálili repliku mešity a muža s nožom

Replika mešity umiestnená na obrovskej vatre v probritskom mestečku Moygashel neďaleko Belfastu vo štvrtok večer vzbĺkla krátko predtým, ako stihla zasiahnuť polícia. Tá chcela stavbu z drevených paliet odstrániť, pričom incident klasifikovala ako jasný zločin z nenávisti.

K činu došlo v predvečer 12. júla, keď protestantskí lojalisti tradične zapaľujú vatry na počesť víťazstva Viliama III. Oranžského, bývalého kráľa Spojeného kráľovstva. Podpaľačstvo ostro odsúdili poprední regionálni aj britskí politici.

Súčasťou makety mešity bola aj podobizeň muža s nožom a transparenty s nápismi „zabezpečte naše hranice“ či „ukončite hrozbu radikálneho islamu“. Na rovnakom mieste vlani zhorel model utečencov v člne. Tieto protiimigračné prejavy nahrádzajú niekdajšie protikatolícke heslá a eskalujú po minulomesačných násilnostiach. Tie v Belfaste vyvolalo virálne video, na ktorom cudzinec útočil nožom na svoju obeť.

Britský minister pre Severné Írsko Hilary Benn napriek tomu označil maketu za odporný a zbabelý akt zastrašovania. Policajný náčelník Norman Haslett potvrdil, že rasovú nenávisť nebudú tolerovať, no včasnému zaisteniu dôkazov zabránilo skoré zapálenie vatry organizátormi.

V súvislosti s podnecovaním k nenávisti už polícia zadržala 56-ročného muža, ktorý sa má postaviť pred súd.

(reuters, max)

  |  

Slovenské stavebníctvo v máji rástlo, ťahúňom bola nová výstavba

Hodnota produkcie v stavebníctve dosiahla v máji 2026 sumu 773 miliónov eur, čo po úprave o infláciu predstavuje medziročný reálny nárast o 6,8 percenta. Aj keď išlo o najpomalšie tempo rastu v aktuálnom roku, z hľadiska májových hodnôt za posledných 14 rokov ide o piatu najrýchlejšiu dynamiku.

Mesačný objem prác nad 700 miliónov eur si sektor udržal tretíkrát za sebou. Medzimesačne však výkon po sezónnom očistení klesol o 2,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

K rastu prispela najmä domáca nová výstavba s nárastom o 7,5 percenta. Práce na opravách a údržbe stavieb vzrástli o 11 percent na nominálny objem 177 miliónov eur. Podľa zamerania sa darilo najmä výstavbe budov, ktorá stúpla o takmer 12 percent.

Naopak, inžinierske stavby zamerané na dopravnú infraštruktúru medziročne klesli o jedno percento. Stavebná produkcia v zahraničí stagnovala na úrovni 95 miliónov eur.

V súhrne za prvých päť mesiacov roka 2026 dosiahli výkony stavebníctva 3,2 miliardy eur, čo je medziročne o 11 percent viac. Tuzemská nová výstavba stúpla o 15 percent, kým opravy o 10 percent. Výstavba budov rástla o takmer 16 percent a inžinierske stavby o 9,5 percenta. Práce v zahraničí ako jediné zaznamenali pokles o takmer päť percent.

(tasr, max)