Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Atentát v Monaku: zadržali dôstojníka tajnej služby Ukrajiny

Ukrajinský súd vzal do väzby dvoch mužov obvinených zo zabitia 39-ročnej Anastasie Berezovskej. Ženu hľadal Interpol v súvislosti s bombovým útokom z 29. júna v Monaku, pri ktorom utrpeli vážne zranenia ukrajinský realitný developer Vadym Jermolajev, jeho partnerka a syn.

Telo Berezovskej našli so strelnými poraneniami hlavy neďaleko Kyjeva. Podľa generálneho prokurátora súd v Kyjeve nariadil pre podozrivých väzbu bez možnosti prepustenia na kauciu. Medzi zadržanými sú aktívny dôstojník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) a bývalý príslušník policajných zložiek.

Ukrajinské médiá informovali, že zamestnanec tajnej služby HUR neskôr svoje pôvodné priznanie odvolal. Začal tvrdiť, že na obeť strieľal druhý obžalovaný a on sám sa priznal len pod nátlakom a zo strachu o vlastný život.

Monacké úrady hľadali Berezovskú pre podozrenie z pokusu o vraždu, zločineckého sprisahania a nastraženia výbušniny. Cieľ jej útoku, podnikateľ Jermolajev, získal pred siedmimi rokmi cyperské občianstvo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prvá pobrežná veterná farma je míľnikom pre poľskú energetiku

Poľská, takmer dokončená pobrežná veterná farma, úspešne testuje elektrické vedenie do novej vnútrozemskej rozvodne. Tento krok predstavuje kľúčový míľnik v úsilí krajiny o postupné znižovanie závislosti od uhoľných elektrární.

Projekt Baltic Power s plánovaným výkonom 1,2 gigawattu spoločne realizujú štátom kontrolovaná poľská ropná rafinéria Orlen a kanadská spoločnosť Northland Power. Projekt je súčasťou širšej stratégie, v rámci ktorej chcú investori vrátane firiem Equinor a Orsted vybudovať do roku 2030 pozdĺž poľského pobrežia veternú kapacitu s výkonom šesť gigawattov.

Očakáva sa, že projekt Baltic Power vyrobí približne štyri terawatthodiny elektrickej energie ročne. To je množstvo, ktoré spoľahlivo postačí na zásobovanie viac ako 1,5 milióna poľských domácností čistou energiou.

Poľsko momentálne uprednostňuje veternú energiu na mori, keďže výstavba jadrových zdrojov je vzdialená ešte celé roky. Snahu o dosiahnutie rýchlej energetickej nezávislosti navyše výrazne urýchľuje aj geopolitická blízkosť Ruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Grécko v lete zlacní benzín a naftu, premiér sa dohodol s rafinériami

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil, že ceny benzínu a nafty pre spotrebiteľov počas leta klesnú. Opatrenie je výsledkom vládnej dohody s domácimi ropnými rafinériami a jeho cieľom je zmierniť negatívny vplyv konfliktu s Iránom na Blízkom východe.

Hoci sa krajina úspešne zotavila z dlhovej krízy a súčasná vláda od roku 2019 znižovala dane a zvyšovala mzdy, rastúce životné náklady stále výrazne zaťažujú rozpočty gréckych domácností. Kúpna sila obyvateľstva totiž naďalej zaostáva za európskym priemerom.

V reakcii na kritiku opozície v parlamente Mitsotakis spresnil, že dve najväčšie grécke rafinérie súhlasili so znížením cien do konca budúceho mesiaca. Ceny benzínu klesnú o 10 centov za liter a nafta bude lacnejšia o päť centov.

Táto dočasná úľava potrvá do konca augusta, keď spotreba palív tradične vrcholí z dôvodu letných dovoleniek.

Vládna strana Nová demokracia, ktorú na budúci rok čakajú parlamentné voľby, už začiatkom roka zaviedla dotácie na palivá, hnojivá či zľavy na trajekty. Kabinet navyše sľúbil, že po dohodách s dodávateľmi a obchodnými reťazcami zabezpečí od septembra aj lacnejšie potraviny a ďalší základný tovar.

(reuters, max)

Minúta  |  

Študenti v Slovinsku žiadajú odchod z NATO a sankcie pre USA

Demonštranti v slovinskej Ľubľane vo štvrtok dôrazne vyzvali národnú vládu na okamžité vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Požadovali tiež uvalenie ekonomických sankcií na Spojené štáty a Izrael a presmerovanie obranných výdavkov do verejných služieb.

Celý protest zorganizovala študentská skupina Iskra, ktorá dlhodobo odmieta vládne záväzky zvyšovať vojenský rozpočet. Predstaviteľka hnutia Tara Maslakovičová pred davom vyhlásila, že NATO počas celej svojej histórie slúžilo iba ako vojenský nástroj na podriaďovanie iných suverénnych štátov.

Rečníci na zhromaždení ostro kritizovali zahraničnú politiku Slovinska a jeho diplomatické vzťahy s Izraelom. Súčasný aj predchádzajúci kabinet obvinili z pokrytectva, keďže slová o solidarite s Palestínčanmi nepremenili na konkrétne politické činy. Maslakovičová odsúdila aj plánované posilňovanie vzťahov a možné otvorenie izraelskej ambasády v hlavnom meste.

Zhromaždenie sa konalo iba deň po tom, ako lídri NATO na samite v Ankare schválili zvýšenie výdavkov na obranu do roku 2035 na päť percent hrubého domáceho produktu.

Otázku členstva v Aliancii navyše počas týždňa otvoril aj predseda parlamentu Zoran Stevanovič, ktorý vo videu opätovne vyzval na usporiadanie referenda spojeného s novembrovými komunálnymi voľbami.

(tasr, sta, max)

Minúta  |  

Maďarsko sa pripojí k Európskej prokuratúre

K Európskej prokuratúre sa oficiálne pripojí aj Maďarsko. V piatok to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Tento krok je súčasťou úsilia krajiny preukázať reálny boj proti korupcii, čo je kľúčová podmienka na získanie dôležitých finančných prostriedkov z Európskej únie. „Ide o vítaný krok v boji proti podvodom a korupcii. Obyvatelia Maďarska budú mať teraz zavedenú záruku, ktorá zabezpečí, že fondy EÚ budú efektívne fungovať výhradne v ich vlastnom záujme,“ podotkla.

Rozhodnutie Budapešti prichádza po zásadných politických zmenách v krajine. Leyenová už v máji tohto roka po strategickom stretnutí s novým maďarským premiérom Péterom Magyarom avizovala výrazný posun vo vzájomných vzťahoch. Potvrdila, že Európska únia uvoľní pre Maďarsko doteraz zadržiavaný finančný balík v hodnote 16,4 miliardy eur.

Európska prokuratúra je nezávislý orgán EÚ, ktorý vyšetruje, stíha a podáva žaloby v súvislosti s trestnými činmi poškodzujúcimi finančné záujmy Únie.

(reuters, max)

Minúta  |  

EÚ tlačí na Metu pokutami, žiada koniec skrolovania

Európska únia v piatok obvinila spoločnosť Meta Platforms z porušenia Aktu o digitálnych službách. Regulačným orgánom prekážajú funkcie Facebooku a Instagramu navrhnuté tak, aby udržiavali pozornosť používateľov.

Predbežné zistenia Európskej komisie po dvojročnom vyšetrovaní ukazujú, že Meta nedostatočne posúdila riziká spojené s nekonečným skrolovaním, automatickým prehrávaním a personalizovanými odporúčaniami.

Tento dizajn je podľa technickej šéfky Únie Henny Virkkunenovej príliš návykový, prispieva k nutkavému správaniu detí a vyžaduje si okamžité zmeny, inak firme hrozí pokuta do výšky šiestich percent celosvetového obratu.

Hovorca Mety Ben Walters s obvineniami nesúhlasí a argumentuje zavedením špeciálnych účtov pre tínedžerov s pokročilou rodičovskou kontrolou. Komisia však tieto opatrenia považuje za ľahko ignorovateľné a zložité na nastavenie.

Brusel vyšetruje Metu aj pre algoritmy vytvárajúce takzvaný efekt králičej nory a nedostatočnú ochranu detí mladších ako 13 rokov. Navyše v septembri by mohol prísť zásadný zvrat.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová má v prejave o stave Únie predstaviť zistenia expertov, ktoré môžu pripraviť pôdu pre celoeurópsky zákaz sociálnych médií pre tínedžerov. Podobným obvineniam zo strany EÚ čelil vo februári aj TikTok.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.