Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vodiči Arrivy namietajú krátenie odpočinku, nevylučujú žalobu

Základná organizácia Odborového zväzu KOVO v spoločnosti Arriva Mobility Solutions, ktorá zabezpečuje regionálnu autobusovú dopravu v Bratislavskom kraji, podala na Inšpektoráte práce v Bratislave už tretí podnet v rovnakej veci. Týka sa nesprávneho určovania miesta výkonu práce a krátenia cestovných náhrad.

Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková upozornila, že aj keď inšpektorát predchádzajúce sťažnosti uznal a dopravcovi uložil pokuty, firma ich síce zaplatila, no skutkový stav doteraz nezosúladila s právom. Odborári preto zvažujú ekonomicky náročný súdny spor.

Podľa Benedekovej súčasné pokuty nemajú dostatočný preventívny ani represívny účinok. OZ KOVO preto navrhne legislatívne sprísnenie pravidiel, aby inšpektoráty mohli pri opakovanom porušovaní ukladať maximálne sankcie.

Problémom sú aj extrémne dlhé pracovné zmeny v turnusoch, ktoré podľa šéfa tamojších odborov Viktora Silvína Pokojného dosahujú 17 až 18 hodín.

Situáciu zhoršujú prichádzajúce teplé mesiace a fakt, že Slovensko ako zrejme jediná krajina EÚ legálne dovoľuje skracovať odpočinok vodičov medzi zmenami trikrát do týždňa až na šesť hodín.

Skupina Arriva reagovala, že bezpečnosť jej cestujúcich, vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky je jej prioritou. „Arriva pri plánovaní pracovného času vodičov dodržiava všetky ustanovenia zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý garantuje vodičom profesionálom dostatok času na oddych a regeneráciu,“ podotkol hovorca spoločností Peter Stach.

(tasr, max)

Minúta  |  

Koalícia ochotných bude hostiť aj Rutteho so Zelenským

Generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok zúčastnia na dôležitom stretnutí „Koalície ochotných“ v Paríži. Podujatie na podporu Ukrajiny oficiálne oznámil francúzsky prezidentský úrad.

Hlavným cieľom rozhovorov bude plynule nadviazať na dynamiku pomoci schválenú na nedávnom samite NATO v Turecku. Elyzejský palác potvrdil, že v súčasnosti intenzívne vykonávajú diplomatické prípravy zamerané na bezpečnostné záruky po dosiahnutí prímeria medzi Kyjevom a Moskvou.

Macron už na samite v Ankare vyhlásil, že túto príležitosť využije na predstavenie nových obranných iniciatív a spoločných cvičení. Chce tak dokázať, že Európa postupne preberá väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

Pondelkové rokovania sa zamerajú aj na problematiku ruskej tieňovej flotily, posilnenie vojenských spôsobilostí Ukrajiny, mobilizáciu európskeho obranného priemyslu a prehĺbenie operačnej spolupráce.

Vojenská pomoc Kyjevu získala stabilitu aj po tom, ako americký prezident Donald Trump prejavil na posledných samitoch priaznivejší postoj. Do európskej koalície navyše najnovšie vstúpili dve ďalšie krajiny – Moldavsko a Severné Macedónsko.

Na strategickom parížskom stretnutí nebudú chýbať ani poprední lídri Európskej únie Ursula von der Leyenová a António Costa.

(reuters, max)

Minúta  |  

Atentát v Monaku: zadržali dôstojníka tajnej služby Ukrajiny

Ukrajinský súd vzal do väzby dvoch mužov obvinených zo zabitia 39-ročnej Anastasie Berezovskej. Ženu hľadal Interpol v súvislosti s bombovým útokom z 29. júna v Monaku, pri ktorom utrpeli vážne zranenia ukrajinský realitný developer Vadym Jermolajev, jeho partnerka a syn.

Telo Berezovskej našli so strelnými poraneniami hlavy neďaleko Kyjeva. Podľa generálneho prokurátora súd v Kyjeve nariadil pre podozrivých väzbu bez možnosti prepustenia na kauciu. Medzi zadržanými sú aktívny dôstojník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) a bývalý príslušník policajných zložiek.

Ukrajinské médiá informovali, že zamestnanec tajnej služby HUR neskôr svoje pôvodné priznanie odvolal. Začal tvrdiť, že na obeť strieľal druhý obžalovaný a on sám sa priznal len pod nátlakom a zo strachu o vlastný život.

Monacké úrady hľadali Berezovskú pre podozrenie z pokusu o vraždu, zločineckého sprisahania a nastraženia výbušniny. Cieľ jej útoku, podnikateľ Jermolajev, získal pred siedmimi rokmi cyperské občianstvo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prvá pobrežná veterná farma je míľnikom pre poľskú energetiku

Poľská, takmer dokončená pobrežná veterná farma, úspešne testuje elektrické vedenie do novej vnútrozemskej rozvodne. Tento krok predstavuje kľúčový míľnik v úsilí krajiny o postupné znižovanie závislosti od uhoľných elektrární.

Projekt Baltic Power s plánovaným výkonom 1,2 gigawattu spoločne realizujú štátom kontrolovaná poľská ropná rafinéria Orlen a kanadská spoločnosť Northland Power. Projekt je súčasťou širšej stratégie, v rámci ktorej chcú investori vrátane firiem Equinor a Orsted vybudovať do roku 2030 pozdĺž poľského pobrežia veternú kapacitu s výkonom šesť gigawattov.

Očakáva sa, že projekt Baltic Power vyrobí približne štyri terawatthodiny elektrickej energie ročne. To je množstvo, ktoré spoľahlivo postačí na zásobovanie viac ako 1,5 milióna poľských domácností čistou energiou.

Poľsko momentálne uprednostňuje veternú energiu na mori, keďže výstavba jadrových zdrojov je vzdialená ešte celé roky. Snahu o dosiahnutie rýchlej energetickej nezávislosti navyše výrazne urýchľuje aj geopolitická blízkosť Ruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

Grécko v lete zlacní benzín a naftu, premiér sa dohodol s rafinériami

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil, že ceny benzínu a nafty pre spotrebiteľov počas leta klesnú. Opatrenie je výsledkom vládnej dohody s domácimi ropnými rafinériami a jeho cieľom je zmierniť negatívny vplyv konfliktu s Iránom na Blízkom východe.

Hoci sa krajina úspešne zotavila z dlhovej krízy a súčasná vláda od roku 2019 znižovala dane a zvyšovala mzdy, rastúce životné náklady stále výrazne zaťažujú rozpočty gréckych domácností. Kúpna sila obyvateľstva totiž naďalej zaostáva za európskym priemerom.

V reakcii na kritiku opozície v parlamente Mitsotakis spresnil, že dve najväčšie grécke rafinérie súhlasili so znížením cien do konca budúceho mesiaca. Ceny benzínu klesnú o 10 centov za liter a nafta bude lacnejšia o päť centov.

Táto dočasná úľava potrvá do konca augusta, keď spotreba palív tradične vrcholí z dôvodu letných dovoleniek.

Vládna strana Nová demokracia, ktorú na budúci rok čakajú parlamentné voľby, už začiatkom roka zaviedla dotácie na palivá, hnojivá či zľavy na trajekty. Kabinet navyše sľúbil, že po dohodách s dodávateľmi a obchodnými reťazcami zabezpečí od septembra aj lacnejšie potraviny a ďalší základný tovar.

(reuters, max)

Minúta  |  

Študenti v Slovinsku žiadajú odchod z NATO a sankcie pre USA

Demonštranti v slovinskej Ľubľane vo štvrtok dôrazne vyzvali národnú vládu na okamžité vystúpenie zo Severoatlantickej aliancie. Požadovali tiež uvalenie ekonomických sankcií na Spojené štáty a Izrael a presmerovanie obranných výdavkov do verejných služieb.

Celý protest zorganizovala študentská skupina Iskra, ktorá dlhodobo odmieta vládne záväzky zvyšovať vojenský rozpočet. Predstaviteľka hnutia Tara Maslakovičová pred davom vyhlásila, že NATO počas celej svojej histórie slúžilo iba ako vojenský nástroj na podriaďovanie iných suverénnych štátov.

Rečníci na zhromaždení ostro kritizovali zahraničnú politiku Slovinska a jeho diplomatické vzťahy s Izraelom. Súčasný aj predchádzajúci kabinet obvinili z pokrytectva, keďže slová o solidarite s Palestínčanmi nepremenili na konkrétne politické činy. Maslakovičová odsúdila aj plánované posilňovanie vzťahov a možné otvorenie izraelskej ambasády v hlavnom meste.

Zhromaždenie sa konalo iba deň po tom, ako lídri NATO na samite v Ankare schválili zvýšenie výdavkov na obranu do roku 2035 na päť percent hrubého domáceho produktu.

Otázku členstva v Aliancii navyše počas týždňa otvoril aj predseda parlamentu Zoran Stevanovič, ktorý vo videu opätovne vyzval na usporiadanie referenda spojeného s novembrovými komunálnymi voľbami.

(tasr, sta, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.