Preskočiť na obsah
  |  

Pacienti si budú môcť vopred vybrať, kto za nich rozhodne v nemocnici

Ministerstvo zdravotníctva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a poskytovateľoch. Návrh prináša zásadné úpravy v oblasti poučenia pacienta a udeľovania informovaného súhlasu. Cieľom legislatívy je posilniť ochranu práv pacientov a vyriešiť aplikačné problémy v praxi.

Nová úprava umožní občanom vopred určiť osobu oprávnenú rozhodovať o ich zdravotnej starostlivosti pre prípad, že sami stratia schopnosť rozhodovať. Pomôže to najmä osamelým ľuďom, ktorí nemajú blízkych príbuzných či rodinné väzby.

Novela upravuje aj podmienky prítomnosti sprevádzajúcich osôb pri pôrode. Rodička bude mať naďalej nárok na bezplatný sprievod jednej osoby. Prítomnosť každého ďalšieho človeka však bude podmienená kapacitami pracoviska a spoplatnená podľa platného cenníka.

Legislatívny balík zároveň zjednodušuje zastupovanie poskytovateľov počas dočasnej neprítomnosti lekára, pričom po novom ich bude môcť zastúpiť aj poskytovateľ zo susedného samosprávneho kraja.

Súčasťou zmien je aj novela o zdravotnom poistení, ktorá zavádza komplexný systém odvodového zvýhodnenia pre ľudí vykonávajúcich sezónne práce v poľnohospodárstve a potravinárstve na základe príslušnej dohody.

(tasr, max)

  |  

Vodiči Arrivy namietajú krátenie odpočinku, nevylučujú žalobu

Základná organizácia Odborového zväzu KOVO v spoločnosti Arriva Mobility Solutions, ktorá zabezpečuje regionálnu autobusovú dopravu v Bratislavskom kraji, podala na Inšpektoráte práce v Bratislave už tretí podnet v rovnakej veci. Týka sa nesprávneho určovania miesta výkonu práce a krátenia cestovných náhrad.

Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková upozornila, že aj keď inšpektorát predchádzajúce sťažnosti uznal a dopravcovi uložil pokuty, firma ich síce zaplatila, no skutkový stav doteraz nezosúladila s právom. Odborári preto zvažujú ekonomicky náročný súdny spor.

Podľa Benedekovej súčasné pokuty nemajú dostatočný preventívny ani represívny účinok. OZ KOVO preto navrhne legislatívne sprísnenie pravidiel, aby inšpektoráty mohli pri opakovanom porušovaní ukladať maximálne sankcie.

Problémom sú aj extrémne dlhé pracovné zmeny v turnusoch, ktoré podľa šéfa tamojších odborov Viktora Silvína Pokojného dosahujú 17 až 18 hodín.

Situáciu zhoršujú prichádzajúce teplé mesiace a fakt, že Slovensko ako zrejme jediná krajina EÚ legálne dovoľuje skracovať odpočinok vodičov medzi zmenami trikrát do týždňa až na šesť hodín.

Skupina Arriva reagovala, že bezpečnosť jej cestujúcich, vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky je jej prioritou. „Arriva pri plánovaní pracovného času vodičov dodržiava všetky ustanovenia zákona o organizácii pracovného času v doprave, ktorý garantuje vodičom profesionálom dostatok času na oddych a regeneráciu,“ podotkol hovorca spoločností Peter Stach.

(tasr, max)

  |  

Koalícia ochotných bude hostiť aj Rutteho so Zelenským

Generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v pondelok zúčastnia na dôležitom stretnutí „Koalície ochotných“ v Paríži. Podujatie na podporu Ukrajiny oficiálne oznámil francúzsky prezidentský úrad.

Hlavným cieľom rozhovorov bude plynule nadviazať na dynamiku pomoci schválenú na nedávnom samite NATO v Turecku. Elyzejský palác potvrdil, že v súčasnosti intenzívne vykonávajú diplomatické prípravy zamerané na bezpečnostné záruky po dosiahnutí prímeria medzi Kyjevom a Moskvou.

Macron už na samite v Ankare vyhlásil, že túto príležitosť využije na predstavenie nových obranných iniciatív a spoločných cvičení. Chce tak dokázať, že Európa postupne preberá väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

Pondelkové rokovania sa zamerajú aj na problematiku ruskej tieňovej flotily, posilnenie vojenských spôsobilostí Ukrajiny, mobilizáciu európskeho obranného priemyslu a prehĺbenie operačnej spolupráce.

Vojenská pomoc Kyjevu získala stabilitu aj po tom, ako americký prezident Donald Trump prejavil na posledných samitoch priaznivejší postoj. Do európskej koalície navyše najnovšie vstúpili dve ďalšie krajiny – Moldavsko a Severné Macedónsko.

Na strategickom parížskom stretnutí nebudú chýbať ani poprední lídri Európskej únie Ursula von der Leyenová a António Costa.

(reuters, max)

  |  

Atentát v Monaku: zadržali dôstojníka tajnej služby Ukrajiny

Ukrajinský súd vzal do väzby dvoch mužov obvinených zo zabitia 39-ročnej Anastasie Berezovskej. Ženu hľadal Interpol v súvislosti s bombovým útokom z 29. júna v Monaku, pri ktorom utrpeli vážne zranenia ukrajinský realitný developer Vadym Jermolajev, jeho partnerka a syn.

Telo Berezovskej našli so strelnými poraneniami hlavy neďaleko Kyjeva. Podľa generálneho prokurátora súd v Kyjeve nariadil pre podozrivých väzbu bez možnosti prepustenia na kauciu. Medzi zadržanými sú aktívny dôstojník ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) a bývalý príslušník policajných zložiek.

Ukrajinské médiá informovali, že zamestnanec tajnej služby HUR neskôr svoje pôvodné priznanie odvolal. Začal tvrdiť, že na obeť strieľal druhý obžalovaný a on sám sa priznal len pod nátlakom a zo strachu o vlastný život.

Monacké úrady hľadali Berezovskú pre podozrenie z pokusu o vraždu, zločineckého sprisahania a nastraženia výbušniny. Cieľ jej útoku, podnikateľ Jermolajev, získal pred siedmimi rokmi cyperské občianstvo.

(reuters, max)

  |  

Prvá pobrežná veterná farma je míľnikom pre poľskú energetiku

Poľská, takmer dokončená pobrežná veterná farma, úspešne testuje elektrické vedenie do novej vnútrozemskej rozvodne. Tento krok predstavuje kľúčový míľnik v úsilí krajiny o postupné znižovanie závislosti od uhoľných elektrární.

Projekt Baltic Power s plánovaným výkonom 1,2 gigawattu spoločne realizujú štátom kontrolovaná poľská ropná rafinéria Orlen a kanadská spoločnosť Northland Power. Projekt je súčasťou širšej stratégie, v rámci ktorej chcú investori vrátane firiem Equinor a Orsted vybudovať do roku 2030 pozdĺž poľského pobrežia veternú kapacitu s výkonom šesť gigawattov.

Očakáva sa, že projekt Baltic Power vyrobí približne štyri terawatthodiny elektrickej energie ročne. To je množstvo, ktoré spoľahlivo postačí na zásobovanie viac ako 1,5 milióna poľských domácností čistou energiou.

Poľsko momentálne uprednostňuje veternú energiu na mori, keďže výstavba jadrových zdrojov je vzdialená ešte celé roky. Snahu o dosiahnutie rýchlej energetickej nezávislosti navyše výrazne urýchľuje aj geopolitická blízkosť Ruska.

(reuters, max)

  |  

Grécko v lete zlacní benzín a naftu, premiér sa dohodol s rafinériami

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis oznámil, že ceny benzínu a nafty pre spotrebiteľov počas leta klesnú. Opatrenie je výsledkom vládnej dohody s domácimi ropnými rafinériami a jeho cieľom je zmierniť negatívny vplyv konfliktu s Iránom na Blízkom východe.

Hoci sa krajina úspešne zotavila z dlhovej krízy a súčasná vláda od roku 2019 znižovala dane a zvyšovala mzdy, rastúce životné náklady stále výrazne zaťažujú rozpočty gréckych domácností. Kúpna sila obyvateľstva totiž naďalej zaostáva za európskym priemerom.

V reakcii na kritiku opozície v parlamente Mitsotakis spresnil, že dve najväčšie grécke rafinérie súhlasili so znížením cien do konca budúceho mesiaca. Ceny benzínu klesnú o 10 centov za liter a nafta bude lacnejšia o päť centov.

Táto dočasná úľava potrvá do konca augusta, keď spotreba palív tradične vrcholí z dôvodu letných dovoleniek.

Vládna strana Nová demokracia, ktorú na budúci rok čakajú parlamentné voľby, už začiatkom roka zaviedla dotácie na palivá, hnojivá či zľavy na trajekty. Kabinet navyše sľúbil, že po dohodách s dodávateľmi a obchodnými reťazcami zabezpečí od septembra aj lacnejšie potraviny a ďalší základný tovar.

(reuters, max)