Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina opäť útočila na ruskú energetickú infraštruktúru

Ukrajinská armáda pokračuje v úderoch na ruský energetický sektor. Generálny štáb v piatok oznámil, že zasiahol rafinérie, ropný terminál, sklad pohonných hmôt aj tankery v Azovskom mori. Kyjev tak podľa všetkého nepoľavuje v kampani zameranej na obmedzenie ruských dodávok palív.

Podľa vyhlásenia ukrajinského generálneho štábu vypukol požiar v ropnej rafinérii Ilskij v Krasnodarskom kraji, jednej z najväčších na juhu Ruska. Zásah hlásili aj z ropného komplexu Usť-Luga v Leningradskej oblasti, ktorý sa spolu s rafinériou opakovane stáva terčom ukrajinských útokov. Údery zasiahli aj ropný terminál a sklad v Rostovskej oblasti, kde vypukli ďalšie výbuchy a požiare.

Niekoľkomesačná ukrajinská kampaň proti ruským ropným zariadeniam a logistike prinútila Moskvu zakázať vývoz motorovej nafty, aby zabezpečila domáce dodávky. Podľa dvoch zdrojov z odvetvia a výpočtov agentúry Reuters klesla produkcia benzínu približne na 65 percent pôvodnej úrovne.

Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Robert Brovdi oznámil, že Ukrajina zasiahla aj desať tankerov v Azovskom mori. Celkovo údajne bolo tento týždeň poškodených takmer 50 plavidiel prevážajúcich palivá. Cieľom je obmedziť zásobovanie ruských jednotiek a izolovať Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V Nemecku bolo vlani 750 hromadných znásilnení

Nemecko v roku 2025 zaznamenalo 751 prípadov skupinového znásilnenia. Vyplýva to z odpovede federálnej vlády na otázku poslaneckého klubu AfD, píše o tom Welt. Keďže nejde o samostatný trestný čin, údaje vychádzajú zo špeciálnej analýzy policajnej kriminalistickej štatistiky. V roku 2015 polícia evidovala 400 prípadov, o rok neskôr už 749. Rekord padol v roku 2022 s 789 prípadmi, v roku 2024 ich bolo len o jeden menej.

V roku 2025 polícia evidovala 1 083 podozrivých. Z nich malo 509 nemecké občianstvo a 574 boli cudzinci. Najpočetnejšie skupiny zahraničných podozrivých tvorili Sýrčania, Afganci, Iračania a Turci. Zaznamenaných bolo aj 772 obetí, z nich 619 malo nemecké občianstvo.

Populistická AfD vyzvala na prísnejšie tresty, rýchlejšie konania a deportácie zahraničných páchateľov. Nemecká federálna vláda k tomu podotkla, že policajná štatistika zachytáva prípady po ukončení vyšetrovania a súdy ich neskôr môžu posúdiť odlišne.

(welt, bak)

Minúta  |  

Trump oznámil pokračovanie rokovaní s Iránom

Spojené štáty budú pokračovať v rokovaniach s Iránom po tom, ako o ne podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadal Teherán. Zároveň však zdôraznil, že prímerie z júna už neplatí.

„Iránska islamská republika nás požiadala o pokračovanie rokovaní. Súhlasili sme s tým, ale Spojené štáty jej jednoznačne oznámili, že prímerie je skončené!“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Vyjadrenie prišlo po ďalšej eskalácii napätia medzi obomi krajinami. Iránske ozbrojené sily vo štvrtok zaútočili na americkú vojenskú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu v reakcii na americké útoky na južné pobrežné a východné provincie Iránu.

Spojené štáty a Irán pritom minulý mesiac uzavreli dočasnú dohodu, ktorá mala ukončiť štvormesačný konflikt narúšajúci svetové dodávky energií.

Pokračovanie bojov podľa agentúry Reuters zvyšuje tlak na Trumpa, ktorému sa konflikt nepodarilo ukončiť. Situáciu komplikuje aj rast cien pohonných hmôt a nespokojnosť voličov pred tohtoročnými voľbami do Kongresu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Česko prispelo USA na zbrane pre Ukrajinu takmer 6 miliónov eur

Česko prispelo do iniciatívy PURL na financovanie amerických zbraní pre Ukrajinu sumou približne 140 miliónov českých korún (5,8 milióna eur). Ide o nezvratný krok, povedal v piatok predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura po rokovaní s premiérom Andrejom Babišom. Informovali o tom portály Novinky.cz a iDNES.cz.

Namiesto plánovaného zasadnutia koaličnej rady sa stretli len Babiš, Okamura a minister priemyslu Karel Havlíček. Babiš vysvetlil zrušenie širšieho rokovania ospravedlnenou neúčasťou viacerých členov vlády.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka už pred samitom NATO v Ankare oznámil, že Česko prispeje do projektu jednorazovou sumou. Vo štvrtok potvrdil, že peniaze už boli odoslané. Zdôraznil však, že nejde o zmenu postoja vlády voči Ukrajine. Podľa neho ide o symbolický príspevok a prostriedky boli presmerované do amerického fondu namiesto financovania projektov na Ukrajine.

Okamura s účasťou Česka v iniciatíve nesúhlasí a kritizoval, že rozhodnutie nebolo prerokované na koaličnej rade. Babiš spor bagatelizoval s tým, že ide o jednorazovú a „smiešnu“ sumu, ktorú ešte vyčlenila predchádzajúca vláda Petra Fialu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Lesný požiar v Španielsku si vyžiadal obete

Obyvatelia dedín v okolí Los Gallardos na juhu Španielska čelili pri rozsiahlom lesnom požiari rozhodnutiu, či zostať vo svojich domoch alebo sa pokúsiť utiecť. Pre viacerých sa únik skončil tragicky. Doteraz potvrdili 12 obetí, ďalších 23 ľudí je nezvestných.

Úrady odporučili časti obyvateľov evakuáciu po vyznačenej trase. V lesnej osade Bédar však neskôr označili za bezpečnejšie zostať na mieste, keďže oheň bol už príliš blízko.

„V takýchto situáciách je nevyhnutné, aby sme všetci dodržiavali odporúčané trasy. Hľadanie inej cesty cez vyschnuté koryto rieky sa ukázalo ako pasca,“ povedal šéf krízového riadenia v Andalúzii Antonio Sanz.

Štyria ľudia, ktorí sa podľa úradov pravdepodobne viezli v britskom aute, zahynuli vo vozidle. Ďalších sedem obetí našli po tom, ako zrejme opustili autá a pokúsili sa uniknúť pešo.

Starosta Bédaru Ángel Collado pripomenul, že medzi postihnutými bolo mnoho zahraničných obyvateľov. „Sú to britskí a belgickí občania. Dokonca som niektorých z nich sobášil. Cítim smútok a hlbokú bolesť,“ povedal.

Predseda andalúzskej regionálnej vlády Juanma Moreno poznamenal, že snaha uniknúť pred ohňom je prirodzená, no bez správnych informácií sa z únikových ciest môžu stať smrteľné pasce.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Čína dočasne zakázala vývoz hélia

Čína dočasne zakázala export hélia, a to s okamžitou platnosťou. Oznámila to v piatok, pričom ako dôvod uviedla novú eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, čo opätovne zvyšuje riziko nedostatku tohto plynu, kľúčového pri výrobe polovodičov.

Nedostatok hélia zaznamenali firmy po celom svete už začiatkom roka po tom, ako 28. februára Izrael a USA napadli Irán. Plyn je dôležitý na chladenie pri výrobe čipov vrátane tých pre umelú inteligenciu.

Zákazom vývozu hélia sa Peking usiluje zabrániť nedostatku kritickej suroviny na vlastnom trhu. Predtým čínska vláda pristúpila k podobným opatreniam pri palivách, priemyselných hnojivách a kyseline sírovej.

Čína sa usiluje zvýšiť produkciu hélia na domácom trhu, zatiaľ je však stále vysoko závislá od dovozu. Z celkovej spotreby dováža podľa analytikov približne 85 percent, najmä z Kataru, ktorý patrí k najväčším producentom hélia na svete. Peking chce okrem toho zvýšiť domácu produkciu polovodičov, aby znížil závislosť svojho priemyslu od najmodernejších čipov americkej Nvidie, na ktoré Washington zaviedol exportné kontroly.

Rozhodnutie Pekingu zaviesť dočasný zákaz na vývoz hélia môže opäť zhoršiť dodávky do ďalších krajín. Čínske firmy totiž v čoraz väčšej miere pôsobia ako sprostredkovatelia, keď dovážajú hélium z Ruska a časť z tohto objemu reexportujú do ďalších štátov vrátane európskych.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.