Preskočiť na obsah
  |  

Zákon o bývaní začne v USA platiť aj bez Trumpovho podpisu

Prelomový zákon o bývaní začne v Spojených štátoch platiť v sobotu aj bez podpisu prezidenta Donalda Trumpa. Prezident odmietol legislatívu podpísať na protest proti tomu, že Senát dosiaľ neschválil jeho návrh zákona o sprísnení registrácie voličov a pravidiel hlasovania.

Zákon o zodpovednom vlastníctve a rozvoji bývania v 21. storočí obsahuje takmer 60 opatrení na zvýšenie ponuky bývania, zníženie regulačných prekážok a zlepšenie prístupu k hypotékam. Počíta s podporou výstavby nových bytov a domov, so zjednodušením výstavby modulárnych domov, s prestavbou nevyužívaných budov na byty a po prvý raz na federálnej úrovni obmedzí nákupy rodinných domov veľkými korporátnymi investormi.

Legislatívu výraznou väčšinou schválili obe komory Kongresu, pričom ju podporili republikáni aj demokrati. Jej účinky sa však budú prejavovať postupne, keďže pravidlá územného plánovania a stavebné predpisy sú prevažne v kompetencii jednotlivých štátov a samospráv.

Trump namiesto toho presadzuje návrh SAVE America Act, ktorý by vyžadoval preukázanie občianstva pri registrácii voličov, doklad s fotografiou pri hlasovaní a sprísnil by pravidlá hlasovania poštou. Podľa americkej ústavy zákon nadobudne platnosť automaticky, ak ho prezident do desiatich dní nepodpíše ani nevetuje a Kongres nepreruší rokovanie.

(tasr, bak)

  |  

Ukrajina vytvára veliteľstvo s dlhým dosahom

Ukrajina zriaďuje v rámci svojich ozbrojených síl veliteľstvo pre „údery na veľké vzdialenosti“, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj, keďže kyjevská kampaň zameraná proti ruskému energetickému a logistickému sektoru prinútila Moskvu zakázať vývoz nafty a obmedziť lodnú dopravu v blízkosti Azovského mora, ktoré susedí s Čiernym morom.

Ukrajinské útočné drony už mesiace útočia na kľúčovú energetickú infraštruktúru tisíce kilometrov naprieč Ruskom , čo Kyjev označuje za dlhodobé sankcie proti hlavnému prispievateľovi do ruského štátneho rozpočtu, ktoré podporujú jeho vojnové úsilie.

V posledných týždňoch Ukrajina hlási útoky takmer denne a predstavitelia tvrdia, že je spravodlivé preniesť vojnu do Ruska viac ako štyri roky, odkedy Moskva spustila svoju rozsiahlu inváziu.

„Dnes som podpísal dekrét o zriadení špeciálneho velenia v rámci ozbrojených síl – velenia zameraného na dlhodobý a v podstate globálny vplyv na Rusko v reakcii na túto vojnu,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom prejave k národu.

Kyjevskí vojenskí blogeri začínajú každé ráno správami o výsledkoch rozsiahlych útokov a zdieľajú zábery ruských energetických zariadení v plameňoch, čo sa pre Ukrajincov, vyčerpaných neúprosnými ruskými útokmi, ktoré si vyžiadali ničivé obete na životoch civilistov, vyvinulo do takmer každodenného rituálu.

(reuters, im)

  |  

Britská polícia vyšetruje okolnosti smrti exministerky

Britská polícia začala v piatok vyšetrovať okolnosti smrti bývalej ministerky Ann Widdecombovej pre podozrenie, že mohlo ísť o vraždu. V súvislosti s tým zadržala 26-ročného podozrivého muža. Polícia spresnila, že tento prípad nepovažuje za teroristický, ani za politicky motivovaný čin.

Polícia uviedla, že vo štvrtok približne o 11:40 h miestneho času bola privolaná k domu Widdecombovej v Dartmoore v grófstve Devon. Na mieste ju našli mŕtvu s vážnymi zraneniami. Polícia grófstva Devon a Cornwall v piatok začala vyšetrovanie pre podozrenie z vraždy.

Widdecombová bola poslankyňou britskej Konzervatívnej strany v rokoch 1987 až 2010 a v minulosti zastávala niekoľko nižších funkcií vo vláde bývalého premiéra Johna Majora.

Po odchode z britského parlamentu sa stala známou aj vďaka účasti v televíznych reality šou Strictly Come Dancing a Celebrity Big Brother. Neskôr vstúpila do Strany brexitu a v rokoch 2019 až 2020 ju zastupovala ako poslankyňa v Európskom parlamente. V roku 2023 v strane Reform UK, ako sa premenovala Strana brexitu, zastávala funkciu hovorkyne pre migráciu a spravodlivosť.

(reuters, im)

  |  

Kubánska vláda odmieta špekulácie o rozkole vo vedení

Kubánsky premiér Manuel Marrero Cruz odmietol špekulácie o rozkole vo vedení krajiny, ktoré sa objavili po rozhovore vnuka bývalého prezidenta Raúla Castra pre denník USA Today. Raúl Guillermo Rodríguez Castro v ňom vyhlásil, že je otvorený rokovaniam s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Štyridsaťdvaročný Rodríguez Castro, prezývaný El Cangrejo, nezastáva v kubánskej vláde žiadnu oficiálnu funkciu. Jeho vyjadrenia však vyvolali dohady o rozdielnych postojoch kubánskeho vedenia k vzťahom so Spojenými štátmi.

Marrero na sociálnej sieti zdôraznil, že rozhovory so zástupcami americkej vlády prebiehali s cieľom hľadať riešenia bilaterálnych sporov prostredníctvom dialógu. Dodal, že tím poverený týmito rokovaniami má dôveru, podporu a mandát armádneho generála Raúla Castra aj prezidenta a prvého tajomníka Komunistickej strany Miguela Díaza-Canela.

Predstavitelia kubánskeho ministerstva zahraničných vecí opakovane zdôraznili, že komunikačné kanály medzi oboma krajinami zostávajú otvorené, výraznejší pokrok vo vzájomných vzťahoch však nenastal.

Napätie medzi Havanou a Washingtonom sa tento týždeň prejavilo aj v Organizácii Spojených národov. Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parrilla označil americké sankcie a embargo za systematické porušovanie ľudských práv, zatiaľ čo veľvyslanec USA pri OSN Michael Waltz pripísal výpadky elektriny kubánskej vláde.

(reuters, bak)

  |  

Maďarsko chce zriadiť nový protikorupčný úrad

Maďarská vláda v piatok predložila parlamentu návrh zákona o zriadení Národného úradu na ochranu a vymáhanie majetku. Jeho úlohou bude odhaľovať zneužívanie verejného majetku, vyšetrovať korupciu a pomáhať pri vymáhaní nezákonne nadobudnutého majetku.

Vznik úradu sľuboval premiér Péter Magyar a jeho strana Tisza, ktorá po aprílových voľbách ukončila 16-ročnú vládu Viktora Orbána. Magyar tvrdí, že korupcia pripravila krajinu v posledných rokoch o osem až desať percent HDP.

Nový úrad bude mať rozsiahle právomoci. Automaticky preverí firmy, ktoré získavajú viac ako 75 percent príjmov z verejných obstarávaní, zameria sa na neoprávnené nadobudnutie majetku a odkláňanie štátnych peňazí a získa prístup k daňovým záznamom, zmluvám, elektronickým dátam aj bankovým účtom preverovaných subjektov. Výsledkom jeho činnosti môžu byť trestné stíhanie, správa majetku alebo civilné žaloby. Úrad bude nezávislý od vlády a zodpovedať sa bude parlamentu.

(reuters, bak)

  |  

Novú šampiónku vo Wimbledone bude mať Česko

Ženské finále Wimbledonu prinesie český súboj. Karolína Muchová nastúpi proti Linde Noskovej a jedna z nich získa svoj prvý grandslamový titul.

Pre český tenis pôjde už o tretiu novú víťazku Wimbledonu za posledné štyri roky. Muchová sa pokúsi nadviazať na triumfy Markéty Vondroušovej z roku 2023 a Barbory Krejčíkovej z roku 2024. „Máme skvelú históriu českého tenisu. Keď som bola mladšia, pozerala som sa na staršie hráčky a verila som, že to raz dokážem aj ja. Je pekné, že z takej malej krajiny máme toľko výborných tenistiek,“ povedala 29-ročná Muchová.

Prípadný triumf Muchovej alebo 21-ročnej Noskovej rozšíri zoznam českých víťaziek Wimbledonu, na ktorom figurujú aj Petra Kvitová či Jana Novotná. Martina Navrátilová získala svoj prvý wimbledonský titul ešte ako československá reprezentantka v roku 1978.

Nosková, ktorá s Muchovou obsadila štvrté miesto vo štvorhre na olympijských hrách v Paríži 2024, verí, že práve Wimbledon môže byť prelomom jej kariéry. „Po Roland Garros som bola psychicky unavená. Musela som sa zresetovať a sústrediť sa na to, aby som si tenis opäť užívala. To ma priviedlo až sem,“ povedala.

Do finále vstupujú obe vo výbornej forme. Muchová pred Wimbledonom triumfovala v Bad Homburgu, Nosková v Berlíne a na tráve má od začiatku roka 2025 bilanciu 19 víťazstiev a štyroch prehier.

(reuters, bak)