Preskočiť na obsah
  |  

Pasažiera Ryanairu čiastočne vtiahlo do okna lietadla

Lietadlo spoločnosti Ryanair smerujúce z gréckeho Solúna do nemeckého Memmingenu sa muselo v piatok krátko po štarte núdzovo vrátiť na letisko po poškodení okna. Podľa dvoch zdrojov z letiska bol jeden z cestujúcich čiastočne vtiahnutý smerom von z kabíny. Príčina incidentu zatiaľ nie je známa.

Ryanair potvrdil, že počas letu došlo k uvoľneniu okna. Jednej osobe poskytli zdravotnú pomoc, bližšie podrobnosti však spoločnosť nezverejnila. Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) potvrdil, že išlo o lietadlo Boeing 737 NG.

Grécke médiá informovali, že z motora sa krátko po štarte uvoľnila súčiastka, ktorá rozbila okno, spôsobila dekompresiu kabíny a čiastočne vtiahla jedného z cestujúcich von. Rovnaké informácie poskytli agentúre Reuters aj dva zdroje z letiska. Lietadlo zostáva na letisku v Solúne, kde ho vyšetrujú.

Podľa údajov FlightRadar24 sa rovnaké lietadlo vo štvrtok večer krátko po štarte vrátilo do Solúna aj počas letu do Sarajeva, dôvod však nie je známy.

(reuters, bak)

  |  

Rusko predáva „pirátske“ BMW drahšie než Nemecko

Napriek tomu, že nemecká automobilka BMW po ruskej invázii na Ukrajinu opustila ruský trh, v závode jej bývalého partnera Avtotor v Kaliningrade pokračuje výroba vozidiel tejto značky bez oficiálneho súhlasu výrobcu. Od začiatku tohto roka tam opäť montujú modely X5, X6 a X7 zo zásob dielcov, ktoré zostali po ukončení spolupráce v roku 2022.

Podľa magazínu Auto Motor und Sport, na ktorý sa odvoláva denník Bild, bolo v roku 2025 v Rusku zaregistrovaných takmer trikrát viac lokálne vyrobených vozidiel BMW než rok predtým. Hoci autá vychádzajú z modelov z roku 2022, registrované sú ako modelové roky 2025 alebo 2026.

Hovorkyňa BMW pre portál United24 označila výrobu týchto vozidiel za neregulárnu. Automobilka zároveň varuje zákazníkov pred nákupom takzvaných „pirátskych BMW“, keďže od roku 2022 nad ich výrobou nevykonáva dohľad ani kontrolu kvality.

S ubúdajúcimi zásobami originálnych dielcov Avtotor čoraz častejšie používa súčiastky od miestnych dodávateľov. Vozidlá nie sú napojené na oficiálne systémy BMW a môžu mať obmedzené digitálne funkcie. Cena jedného auta dosahuje približne 150-tisíc eur, zatiaľ čo nové BMW X7 v Nemecku stojí od približne 105-tisíc eur.

(echo24, bak)

  |  

Ukrajina opäť útočila na ruskú energetickú infraštruktúru

Ukrajinská armáda pokračuje v úderoch na ruský energetický sektor. Generálny štáb v piatok oznámil, že zasiahol rafinérie, ropný terminál, sklad pohonných hmôt aj tankery v Azovskom mori. Kyjev tak podľa všetkého nepoľavuje v kampani zameranej na obmedzenie ruských dodávok palív.

Podľa vyhlásenia ukrajinského generálneho štábu vypukol požiar v ropnej rafinérii Ilskij v Krasnodarskom kraji, jednej z najväčších na juhu Ruska. Zásah hlásili aj z ropného komplexu Usť-Luga v Leningradskej oblasti, ktorý sa spolu s rafinériou opakovane stáva terčom ukrajinských útokov. Údery zasiahli aj ropný terminál a sklad v Rostovskej oblasti, kde vypukli ďalšie výbuchy a požiare.

Niekoľkomesačná ukrajinská kampaň proti ruským ropným zariadeniam a logistike prinútila Moskvu zakázať vývoz motorovej nafty, aby zabezpečila domáce dodávky. Podľa dvoch zdrojov z odvetvia a výpočtov agentúry Reuters klesla produkcia benzínu približne na 65 percent pôvodnej úrovne.

Veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Robert Brovdi oznámil, že Ukrajina zasiahla aj desať tankerov v Azovskom mori. Celkovo údajne bolo tento týždeň poškodených takmer 50 plavidiel prevážajúcich palivá. Cieľom je obmedziť zásobovanie ruských jednotiek a izolovať Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

(reuters, bak)

  |  

V Nemecku bolo vlani 750 hromadných znásilnení

Nemecko v roku 2025 zaznamenalo 751 prípadov skupinového znásilnenia. Vyplýva to z odpovede federálnej vlády na otázku poslaneckého klubu AfD, píše o tom Welt. Keďže nejde o samostatný trestný čin, údaje vychádzajú zo špeciálnej analýzy policajnej kriminalistickej štatistiky. V roku 2015 polícia evidovala 400 prípadov, o rok neskôr už 749. Rekord padol v roku 2022 s 789 prípadmi, v roku 2024 ich bolo len o jeden menej.

V roku 2025 polícia evidovala 1 083 podozrivých. Z nich malo 509 nemecké občianstvo a 574 boli cudzinci. Najpočetnejšie skupiny zahraničných podozrivých tvorili Sýrčania, Afganci, Iračania a Turci. Zaznamenaných bolo aj 772 obetí, z nich 619 malo nemecké občianstvo.

Populistická AfD vyzvala na prísnejšie tresty, rýchlejšie konania a deportácie zahraničných páchateľov. Nemecká federálna vláda k tomu podotkla, že policajná štatistika zachytáva prípady po ukončení vyšetrovania a súdy ich neskôr môžu posúdiť odlišne.

(welt, bak)

  |  

Trump oznámil pokračovanie rokovaní s Iránom

Spojené štáty budú pokračovať v rokovaniach s Iránom po tom, ako o ne podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa požiadal Teherán. Zároveň však zdôraznil, že prímerie z júna už neplatí.

„Iránska islamská republika nás požiadala o pokračovanie rokovaní. Súhlasili sme s tým, ale Spojené štáty jej jednoznačne oznámili, že prímerie je skončené!“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Vyjadrenie prišlo po ďalšej eskalácii napätia medzi obomi krajinami. Iránske ozbrojené sily vo štvrtok zaútočili na americkú vojenskú infraštruktúru v štátoch Perzského zálivu v reakcii na americké útoky na južné pobrežné a východné provincie Iránu.

Spojené štáty a Irán pritom minulý mesiac uzavreli dočasnú dohodu, ktorá mala ukončiť štvormesačný konflikt narúšajúci svetové dodávky energií.

Pokračovanie bojov podľa agentúry Reuters zvyšuje tlak na Trumpa, ktorému sa konflikt nepodarilo ukončiť. Situáciu komplikuje aj rast cien pohonných hmôt a nespokojnosť voličov pred tohtoročnými voľbami do Kongresu.

(reuters, bak)

  |  

Česko prispelo USA na zbrane pre Ukrajinu takmer 6 miliónov eur

Česko prispelo do iniciatívy PURL na financovanie amerických zbraní pre Ukrajinu sumou približne 140 miliónov českých korún (5,8 milióna eur). Ide o nezvratný krok, povedal v piatok predseda Poslaneckej snemovne Tomio Okamura po rokovaní s premiérom Andrejom Babišom. Informovali o tom portály Novinky.cz a iDNES.cz.

Namiesto plánovaného zasadnutia koaličnej rady sa stretli len Babiš, Okamura a minister priemyslu Karel Havlíček. Babiš vysvetlil zrušenie širšieho rokovania ospravedlnenou neúčasťou viacerých členov vlády.

Minister zahraničných vecí Petr Macinka už pred samitom NATO v Ankare oznámil, že Česko prispeje do projektu jednorazovou sumou. Vo štvrtok potvrdil, že peniaze už boli odoslané. Zdôraznil však, že nejde o zmenu postoja vlády voči Ukrajine. Podľa neho ide o symbolický príspevok a prostriedky boli presmerované do amerického fondu namiesto financovania projektov na Ukrajine.

Okamura s účasťou Česka v iniciatíve nesúhlasí a kritizoval, že rozhodnutie nebolo prerokované na koaličnej rade. Babiš spor bagatelizoval s tým, že ide o jednorazovú a „smiešnu“ sumu, ktorú ešte vyčlenila predchádzajúca vláda Petra Fialu.

(tasr, bak)