Referendum zviditeľnilo Demokratov, tvrdí publicista Hrabko

Účasť 16,13 percenta voličov na referende 4. júla bola najnižšia v histórii Slovenska a podľa publicistu Juraja Hrabka ňou dlho zostane. Predchádzajúce minimum držalo referendum z roku 1994 s účasťou 19,96 percenta, kým plebiscit z roku 1997 bol vyhlásený za zmarený.

Podľa Hrabka bolo toto referendum zamerané najmä na preferenčný rast strany Demokrati. „Ak im to nepomohlo, tak im to ani nepoškodilo. Ale myslím si, že skôr im to pomohlo, pretože vstúpili do poznania verejnosti práve touto celoslovenskou akciou,“ predpokladá publicista.

Ostatné opozičné strany referendum buď nepodporili vôbec, alebo ho, ako napríklad Progresívne Slovensko a Maďarská aliancia, podporili najmä verbálne, ale do veľkej kampane neinvestovali.

Z obsahového hľadiska mali dve z pôvodných troch otázok iba odporúčací charakter. Ak by prezident Peter Pellegrini nevyradil otázku o skrátení volebného obdobia pre rozpor s ústavou, poslanci by ju pre garantovaný slobodný mandát nemuseli rešpektovať.

To isté platí podľa Hrabka pre otázku o obnove NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry. O ich osude rozhoduje výhradne parlamentná väčšina. Premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) by na ich obnovu stačila koaličná dohoda. Jedinou otázkou s priamym právnym následkom v prípade platnosti bolo zrušenie doživotnej renty pre politikov, ktoré by poslanci tri roky nemohli zmeniť.

(tasr, max)