Preskočiť na obsah
  |  

Trump tvrdí, že májový kognitívny test zvládol bez chyby

Americký prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že „práve absolvoval“ lekársku prehliadku v Národnom vojenskom zdravotníckom centre Waltera Reeda. Odkazoval pritom na vyšetrenie z konca mája, po ktorom Biely dom uviedol, že je vo výbornom zdravotnom stave.

„Práve som absolvoval perfektnú lekársku prehliadku vo Walter Reed, chodím na ňu každých šesť mesiacov, a požiadal som aj o ďalší kognitívny test. Som jediný prezident, ktorý ho absolvoval trikrát, a všetky som zvládol na výbornú – každú otázku som zodpovedal správne,“ napísal na sociálnej sieti Trump, ktorý v júni dovŕšil 80 rokov.

Biely dom uviedol, že Trump mal na mysli májovú lekársku prehliadku.

Poznámky zahrnul do príspevku na sociálnej sieti, v ktorom útočil na reportérku denníka New York Times Maggie Habermanovú a jej kolegu Jonathana Swana. Tí nedávno vydali knihu o Trumpovom návrate k moci, ktorá vzbudila veľkú pozornosť.

Kniha Habermanovej a Swana s názvom Regime Change: Inside the Imperial Presidency of Donald Trump (Zmena režimu: Pohľad dovnútra imperiálneho prezidentského úradu Donalda Trumpa) opisuje obavy niektorých spolupracovníkov Bieleho domu z Trumpovho veku, výdrže a fyzickej kondície.

Trump je vo veku 80 rokov najstarším človekom, ktorý zastával funkciu prezidenta Spojených štátov.

(reuters, luc)

  |  

Pápež vyšle arcibiskupa Gallaghera na jubileum Cirkvi na Ukrajine

Pápež Lev XIV. poveril arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera, aby ho 19. júla zastupoval na oslavách 35. výročia obnovy štruktúr Katolíckej cirkvi latinského obradu na Ukrajine. Informuje TK KBS.

Jubilejné slávenie sa uskutoční v Národnej svätyni Panny Márie Škapuliarskej v Berdyčive.

Vo svojom liste Svätý Otec pripomína svedectvo viery katolíkov na Ukrajine, ktorí počas dejín, najmä v období sovietskeho prenasledovania, verne zachovali svoju vieru napriek útlaku. Zároveň poukazuje na 35 rokov od obnovy cirkevných štruktúr latinského obradu po páde totalitného režimu a na 25. výročie apoštolskej cesty svätého Jána Pavla II. na Ukrajinu.

Pápež poveril arcibiskupa Gallaghera, aby v jeho mene predsedal slávnostnej svätej omši v Berdyčive, odovzdal veriacim jeho blízkosť a apoštolské požehnanie a povzbudil ich k modlitbe za pokoj vo svete, za rodiny i za trpiaci ukrajinský ľud.

(luc)

  |  

Počet obetí zemetrasení vo Venezuele stúpol na 4 333

Počet obetí dvoch zemetrasení, ktoré zasiahli Venezuelu 24. júna, stúpol na 4 333, informoval predseda Národného zhromaždenia Jorge Rodríguez. Zároveň oznámil, že rozdeľovanie bývania pre ľudí postihnutých živlom sa začne budúci týždeň.

Spresnil, že zatiaľ nebolo identifikovaných 315 obetí.

Oficiálny počet zranených zostal nezmenený na úrovni 16 740. Záchranári vyslobodili 6 462 ľudí a približne 17-tisíc osôb zostalo bez domova.

(reuters, luc)

  |  

Nosková zdolala vo Wimbledone svoju krajanku a odnáša si titul

Česká tenistka Linda Nosková sa stala víťazkou ženskej dvojhry vo Wimbledone a získala prvý grandslamový titul v kariére. Turnajová deviatka zdolala v sobotňajšom finále desiatu nasadenú krajanku Karolínu Muchovú po trojsetovom boji 6 : 2, 5 : 7, 6 : 3. Dvadsaťjedenročná Nosková dosiahla na tráve All England Clubu životný úspech.

Z Londýna si odnáša prémiu 3,6 milióna libier pred zdanením (približne 4,23 milióna eur). Do svetového rebríčka WTA si pripíše 2 000 bodov a v jeho novom vydaní sa posunie na siedme miesto.

Vo Wimbledone nadviazala na triumf z trávnatého turnaja WTA v Berlíne. Stala sa najmladšou šampiónkou od roku 2011, keď na prestížnom podujatí prvýkrát zvíťazila Češka Petra Kvitová. Vo štvorhre postúpila Nosková po boku slovenskej jednotky Rebeccy Šramkovej do osemfinále.

Pre Muchovú to bolo druhé neúspešné grandslamové finále, v roku 2023 na antukovom Roland Garros v Paríži prehrala po trojsetovom boji s Poľkou Igou Swiatekovou. Po skončení Wimbledonu bude Muchová svetovou šestkou.

(tasr, luc)

  |  

Novinári NYT majú vypovedať pre článok o Trumpovom lietadle

Denník New York Times uviedol, že americké ministerstvo spravodlivosti nariadilo viacerým jeho novinárom vypovedať pred federálnou veľkou porotou po tom, ako informovali o bezpečnostných obavách týkajúcich sa nového prezidentského lietadla Air Force One, ktoré Donaldovi Trumpovi daroval Katar.

Mediálna spoločnosť uviedla, že predvolania boli vydané v piatok a novinári sa majú v stredu dostaviť pred veľkú porotu, aby vypovedali „v súvislosti s údajným porušením federálneho trestného práva“.

Predvolania vydal federálny prokurátor na Manhattane Jay Clayton a v niektorých prípadoch ich novinárom doručili federálni agenti priamo domov, informoval denník.

NYT označil tento krok za „mimoriadne vyostrenie snáh prezidenta Trumpa vyhrážať sa nezávislým médiám a zastrašovať ich“.

Hovorca ministerstva spravodlivosti vo vyjadrení pre agentúru Reuters predvolania nepotvrdil ani nevyvrátil. Uviedol však, že administratíva sa nezameriava na novinárov, ale na ľudí, ktorí vynášajú utajované informácie. Biely dom odkázal všetky otázky na ministerstvo spravodlivosti.

Trump v stredu povedal, že pri lete z Ankary na základňu britského Kráľovského letectva Mildenhall použije staršie lietadlo Air Force One „na pamiatku starých čias“. Nové lietadlo medzitým pristálo na tej istej základni, aby si ho mohli prezrieť príslušníci amerických ozbrojených síl, ktorí tam pôsobia.

Video zo stredajšieho večera zachytilo Trumpa, ako na britskej základni nastupuje do nového lietadla Air Force One darovaného Katarom, ktoré sa pripravovalo na odlet do Spojených štátov.

(reuters, luc)

  |  

Rusko chce v Sýrii otvoriť logistické centrum

Rusko chce do polovice júla sprevádzkovať obchodné logistické centrum v jednom z dvoch kotvísk námornej základne, ktorú si prenajíma v sýrskom prístave Tartús. Druhá časť má naďalej slúžiť ruskému námorníctvu, uviedli sýrski predstavitelia pre agentúru Reuters.

Centrum má spočiatku spracúvať približne 250-tisíc ton nákladu mesačne. Cez prístav by sa mala dovážať ruská pšenica, obilie, krmivá, oleje, drevo, oceľ, uhlie či cukor. Prvá zásielka s 30-tisíc tonami obilia by mala doraziť v polovici júla.

Projekt má vytvoriť pravidelnú námornú linku medzi ruským Novorossijskom a Tartúsom. Tovar by sa odtiaľ distribuoval po Sýrii a do susedných krajín, najmä Iraku a Jordánska.

Moskva sa tak usiluje zachovať svoj vplyv v Sýrii aj po páde režimu Bašára Asada. Rusko zároveň rokuje s Damaskom o budúcnosti svojich vojenských základní v Tartúse a Humajmíme.

Hovorca sýrskeho úradu pre prístavy však po zverejnení správy poprel, že by Rusko malo logistické centrum prevádzkovať, a informácie označil za nepravdivé.

Projekt pozorne sledujú aj Spojené štáty, ktoré vyzývajú Sýriu, aby obmedzila ruskú vojenskú prítomnosť a pri obnove krajiny spolupracovala najmä s americkými firmami.

(reuters, luc)