Po rezignácii premiéra Olexija Hončaruka a zvolení Šmyhaľa ešte rok pôsobila pod Jermakom, kým sa v roku 2021 stala vicepremiérkou a ministerkou ekonomického rozvoja a obchodu. Práve Svyrydenková zo svojej pozície rokovala o kontroverznej dohode s USA o spoločnej ťažbe minerálov vzácnych zemín.
Kým sa vo februári Zelenskyj a americký prezident Donald Trump pohádali v Oválnej pracovni, Svyrydenková a šéf amerického rezortu financií Scott Bessent pokračovali v rokovaniach. V apríli preto dohodu podpísali, tá vstúpila do platnosti 1. mája 2025.
V pozadí úspešnej političky však už vtedy stála postava jej bývalého nadriadeného – všemocného riaditeľa úradu prezidenta a údajného černokňažníka menom Andrij Jermak. Práve on stál za nomináciou Svyrydenkovej na premiérsky post, sám sa však stal terčom vyšetrovania v kauze Midas.
V jej centre figuroval Šmyhaľov minister energetiky a neskôr Svyrydenkovej minister spravodlivosti Herman Haluščenko. Ten zorganizoval korupčnú schému okolo štátneho jadrového podniku Enerhoatom, cez ktorý preprali viac ako 100 miliónov dolárov.
Tieto financie uložili vo fonde spoločnosti na britskom karibskom ostrove Anguilla, Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) a Špeciálna protikorupčná prokuratúra (SAP) ich obratom zhabali. A kým korupčná kauza obostrela aj Zelenského dlhoročných spojencov, ako napríklad Timur Mindič či Olexandr Cukerman [ktorí ušli do Izraela, pozn. red.], ako posledného si vyžiadala práve Jermaka.
Haluščenkova následníčka v energetike Svitlana Hrynčuková odstúpila tiež, zo strany protikorupčných orgánov však údajne išlo o odplatu za podkopanie nezávislosti zo strany Jermakovho kruhu – v júli minulého roka Zelenskyj podriadil NABU aj SAP generálnemu prokurátorovi, ktorého úrady v tom čase vyšetrovali.
Po niekoľkých dňoch a nátlaku ulice i Bruselu Verchovná rada prijala nový zákon o obnovení nezávislosti úradov bojujúcich proti úplatkárstvu. Do kancelárií NABU však predtým vtrhli príslušníci Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), ktorá je priamo napojená na prezidenta a jeho kanceláriu – a tým aj na Jermaka.
Na jej výmenu pravdepodobne dohliadal osobitný vyslanec USA pre Rusko a Ukrajinu generál Keith Kellogg, ktorý počas vládnej rošády navštívil Kyjev. V tom čase sa objavili informácie, že jeho úlohou bolo takpovediac „posvätiť“ odovzdanie moci. Šmyhaľ sa neskôr v polovici januára stal ministrom energetiky, v rezorte obrany ho nahradil Mychajlo Fedorov.
Dôvodov na výmenu údajne bolo viac
Aj prominentný denník Ukrajinska pravda konštatuje, že Svyrydenková na premiérskej stoličke nevydržala ani rok, vládla však „od jednej konferencie o obnove Ukrajiny do druhej“. „Po minuloročnom fóre v Ríme bola vymenovaná a po konferencii v Gdansku bola odvolaná,“ poznamenal korešpondent média Roman Romaňuk.
Ukrajinska pravda však vypočula niekoľko zdrojov z Bankovej [ulica v Kyjeve, na ktorej sídli prezident, pozn. red.], ktorí naznačili hneď niekoľko dôvodov na nedávno avizovanú rošádu. Diskusie o možnej výmene „už asi mesiac aktívne kolovali“ v najvyšších vládnych kruhoch, podotkol portál s tým, že definitívny krok mal nastať v auguste.
Za Zelenského konečným rozhodnutím rozlúčiť sa so Svyrydenkovou v polovici júla údajne stojí „jeden neočakávaný rozhovor“ z predošlého týždňa. Premiérku na jeho základe „postavili pred hotovú vec“, dodal portál.
Ako prvý dôvod zdroje Ukrajinskej pravdy otvorene priznali zmenu mocenských pomerov po odvolaní Jermaka. „Vláda Svyrydenkovej bola vo svojom čase formovaná pod vedením bývalého šéfa kancelárie prezidenta a po jeho odstúpení si noví ťažkí hráči chcú zabezpečiť svoj podiel na vplyve,“ vysvetlili anonymní predstavitelia Bankovej.
Druhým dôvodom je podľa denníka Zelenského „únava z modelu opatrovania vlády“. Zdroje z Bankovej pre Ukrajinskú pravdu opísali prezidentovu rastúcu iritáciu z vládnutia spôsobom, že šéf jeho kancelárie schvaľuje všetky strategické rozhodnutia, kým sa kabinet nechá takpovediac viesť za ruku.
Nesamostatnosť premiérky a ministrov v prijímaní rozhodnutí a navrhovaní zákonov podľa zdrojov z vlády dospela do momentu, že Zelenskyj na niekoľkých spoločných rokovaniach predniesol vetu: „No aspoň toto predsa môžete urobiť bezo mňa.“
„Strategické rozhodnutia budú, samozrejme, aj naďalej v kompetencii prezidenta,“ poznamenala Ukrajinska pravda s tým, že väčšina operatívnych krokov vlády bude na zodpovednosti nového premiéra, ktorý má prísť s vlastnou iniciatívou.
Za tretí dôvod považujú jej zdroje „kalendár“, teda fakt, že všetky dôležité podujatia medzinárodného charakteru, ktoré sa týkajú Ukrajiny, už prebehli – od rokovaní s podporovateľmi Kyjeva cez samit NATO v Ankare až po stretnutie konferencie na obnovu Ukrajiny z konca júna.
Do konca politických prázdnin zostáva novému premiérovi dosť času, aby zostavil nový kabinet a pripravil sa na jeseň, vysvetlili predstavitelia Zelenského kancelárie.
Štvrtý dôvod má skôr personálny charakter. Minister obrany Fedorov je v „systémovom konflikte“ so všetkými skupinami generálov a obranných kontraktorov, ktorí sú napojení na obranný rozpočet a podľa Ukrajinskej pravdy sa „vezú vo vlaku korupcie“. Reformy mobilizácie a zásobovania frontových vojakov považujú za útok na svoje finančné schémy, dodáva denník.
Zelenskyj preto údajne stál pred dilemou, či podržať Fedorova ako hlavného ochrancu vlády a prezidentskej kancelárie pred obvineniami z korupcie alebo „ísť ďalej so ‚starými priateľmi‘, ale zachovať stabilitu systému“.
Piatym a hlavným dôvodom je podľa zdrojov z Bankovej fakt, že sa prezidentská administratíva zmierila s tým, že sa na jeseň nebudú konať sľubované voľby. „Namiesto toho sa krajina bude musieť pripraviť na možno najťažšiu zimu za celý čas veľkej vojny,“ poznamenala Ukrajinska pravda s tým, že sa Rusko pokúsi zničiť čo možno najväčšiu časť zachovanej energetickej infraštruktúry.
Hlavným spúšťačom tohtoročnej rošády však bola návšteva veľvyslankyne vo Washingtone Oľhy Stefanišynovej. Bývalá vicepremiérka pre európsku integráciu a neskôr ministerka spravodlivosti Zelenskému údajne oznámila svoj odchod z diplomatických služieb, čo však ukrajinskému lídrovi „poskytlo príležitosť“ na reorganizáciu.
Po vlaňajšom odstúpení Oxany Markarovovej v auguste využil Zelenskyj uprázdnený post na to, aby šéfku rezortu spravodlivosti umiestnil na mocenskú pozíciu bez toho, aby sa jej zbavil, poznamenala Ukrajinska pravda. Podľa zdrojov denníka teraz prezident ponúkol toto miesto práve Svyrydenkovej.
To sa zrejme skrýva za slovami zo Zelenského statusu na sieti X: „Som vďačný Juliji za jej jasnú, vyrovnanú a efektívnu prácu vo funkcii premiérky, za jej dlhoročnú produktívnu službu v tíme Ukrajiny a ponúkol som jej príležitosť viesť novú a dôležitú oblasť vzťahov s kľúčovým partnerom.“
Kto nastúpi po Svyrydenkovej
Svyrydenkovová napokon v pondelok podvečer oficiálne odovzdala parlamentu svoju demisiu, čo potvrdil predseda ukrajinského zákonodarného zboru Ruslan Stefančuk.
Po premiérkinom odvolaní sa okamžite objavili diskusie o jej nástupcovi, pričom predseda parlamentnej frakcie Zelenského strany Sluha národa Davyd Arachamija do súkromného četu napísal krátky zoznam mien vhodných na tento post.
Sú to minister obrany Mychajlo Fedorov, expremiér Denys Šmyhaľ, riaditeľ štátneho koncernu Naftohaz Serhij Koreckyj a starosta Charkova Ihor Terechov.
Fedorov už v nedávnom súkromnom rozhovore so Zelenským odmietol faktické povýšenie s tým, že by nemal kto dokončiť jeho začaté reformy rezortu obrany. Terechov sa síce chystá do vysokej politiky, je však prezidentovým mužom a ich stretnutie im podľa denníka len obom zvýšilo rating.
Ponuku pre Šmyhaľa Zelenskyj podľa zdrojov z Bankovej údajne nemyslel vážne a napriek tomu, že Arachamija ako spojenec charkovského starostu navrhol práve Terechova, prezident už má údajne vybraného Svyrydenkovej nástupcu – Koreckého.
Rozhovor ukrajinského lídra s jeho predpokladaným favoritom bol podľa prítomných predstaviteľov celkom krátky. Zelenskyj sa Koreckého spýtal, či je so svojou expertízou zo štátneho energetického podniku ochotný viesť vládu, na čo riaditeľ odpovedal kladne. Podľa zdrojov priznal, že si neuvedomuje rozsah výziev, ktoré ho čakajú, napriek tomu to však „skúsi“.
Zelenskyj mu preto predostrel najdôležitejšie kroky, pred ktorými nový kabinet bude stáť: príprava na najkrutejšiu zimu od roku 2022, ochrana energetickej a palivovej infraštruktúry pred stupňujúcimi sa ruskými útokmi (v ktorých rastie podiel balistických rakiet), stabilizácia hospodárskej situácie a efektívne riadenie medzinárodnej pomoci.
V nasledujúcich diskusiách bude musieť nový zbor ministrov dosiahnuť dohodu na všetkom odznova – vrátane počtu ministerstiev a toho, či sa budú niektoré rezorty spájať alebo, naopak, rozdeľovať, vysvetlili Ukrajinskej pravde zdroje z Bankovej. Za Svyrydenkovú – ktorá tak zrejme skutočne skončila pre napojenie na Jermaka – však už náhrada existuje.
