Pri nariadení s verejne známym názvom „Chat Control“ už bola snaha európskych elít pretlačiť ho do európskej legislatívy aj v minulosti. Momentálne stále naráža na odpor väčšiny, pretože jeho podstata tkvie v bezprecedentnom sledovaní občanov Únie na úrovni orwellovského románu.
Nariadenie hovorí o tom, že pod naratívom ochrany detí chce EÚ kontrolovať obsah všetkých správ ešte pred ich odoslaním a vyhodnocovať, či sú tieto správy „v poriadku“.
Súkromie v online priestore by prakticky prestalo existovať aj pri šifrovaných správach, pretože elektronická komunikácia by bola pod neustálou kontrolou úradníkov Únie.
Kontrola všetkých okrem zamestnancov EÚ
Paradoxom je, že vybrané skupiny ľudí by boli z tejto kontroly vyňaté, napríklad vojaci, bezpečnostné zložky, ale, samozrejme, aj zamestnanci Únie. Úzko vyselektovaná časť verejnosti tak kontrole podliehať nebude, pretože navrhovatelia zrejme usúdili, že zamestnanci EÚ – čo môžu byť aj politici a úradníci – nie sú prirodzene podozriví zo zneužívania detí.
Európsky parlament už v minulosti odmietol návrhy na plošné sledovanie v rámci tohto návrhu a legislatíva prešla iba v „zjemnenej verzii Chat Control 1.0“ s tým, že plošné monitorovanie bude zo strany technologických spoločností „dobrovoľné“ namiesto povinného, a to na obmedzený čas.
K dohode o danom kompromise dospeli štáty po tom, ako dánske predsedníctvo Rady presvedčilo pôvodne odmietavé Nemecko, a to kvalifikovanou väčšinou hlasov. Napriek tomu je stále na stole snaha presadiť trvalý legislatívny rámec, ktorý by obsahoval pôvodne navrhované prísne a právne pochybné ustanovenia. Trvalý návrh sa pracovne označuje ako Chat Control 2.0.
Europoslanci odmietli predĺženie výnimky
Namiesto pôvodne prísnej kontroly súkromných správ na internete s nejasnými pravidlami platila výnimka z legislatívy o ochrane súkromia, ktorá umožňovala dobrovoľné odhaľovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí online do 3. apríla 2026.
Európsky parlament následne v marci 2026 odmietol odhlasovať predĺženie tejto výnimky 311 hlasmi proti, pričom za hlasovalo 228 poslancov a 92 poslancov sa zdržalo. Technologické spoločnosti vyjadrili obavy, že nebudú môcť skenovať súkromné správy a vyhľadávať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí ani dobrovoľne.
Technologické spoločnosti a organizácie na ochranu detí totiž tvrdili, že to zásadne obmedzí schopnosť zisťovať a oznamovať škodlivý materiál na internete. Rada EÚ preto presadzovala znovuzavedenie dobrovoľného režimu, no v prvom čítaní nedosiahla dohodu s Európskym parlamentom.
Presadenie kontroly správ napriek nesúhlasu väčšiny
Napriek nesúhlasu väčšiny európskych poslancov bola dočasná výnimka pri skenovaní súkromných správ obnovená a pri hlasovaní v Európskom parlamente predĺžená do 3. apríla 2028.
Proti návrhu hlasovalo viac prítomných europoslancov než zaň, no napriek tomu návrh nebol zamietnutý.
Dôvodom je postup Rady EÚ, ktorá využila politicko-legislatívnu fintu na to, aby pôvodne odmietnutý návrh vrátila späť a nechala o ňom parlament hlasovať podľa prísnejších podmienok.
Parlament návrh Rady síce hlasovaním najprv odmietol, tým sa však celý legislatívny proces automaticky neskončil.
Rada EÚ prijala vlastnú verziu návrhu, ktorá mala byť oficiálne upravenou pôvodnou verziou, no podľa kritikov išlo len o formálne úpravy toho istého a už odmietnutého návrhu z marca 2026. Následne návrh poslala Rada späť Parlamentu, ktorý o ňom rozhodoval v druhom čítaní.
Parlament teda hlasoval druhýkrát o tom, čo už raz odmietol, ale už podľa prísnejších pravidiel.
Na zamietnutie pozície Rady EÚ v druhom čítaní už nestačí obyčajná väčšina poslancov, ktorí sa na hlasovaní zúčastnia. Proti musí hlasovať absolútna väčšina všetkých členov Európskeho parlamentu, teda najmenej 361 europoslancov.
Proti opatreniu v druhom čítaní hlasovalo celkovo 314 poslancov, 276 hlasovalo za a 17 poslancov sa zdržalo hlasovania. Návrh na zamietnutie napriek väčšine hlasov neprešiel, pretože v druhom čítaní bolo potrebných 361 hlasov, teda absolútna väčšina poslancov.
Finta s druhým čítaním a naliehavým postupom pri hlasovaní
Dôvodom zvláštneho úspechu menšiny v hlasovaní na úkor väčšiny je teda zaradenie návrhu po naoko formálnej úprave do druhého čítania, ktoré si na jeho prehlasovanie vyžaduje absolútnu väčšinu, a osobitný režim hlasovania podľa Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu – išlo o takzvaný naliehavý postup (urgent procedure).
Tento postup je určený najmä pre návrhy, ktoré sú reakciou na nepredvídaný vývoj. Pri žiadosti Komisie alebo Rady musí byť naliehavosť podrobne zdôvodnená vrátane uvedenia právnych alebo časových lehôt.
Na Slovensku si verejnosť môže podobný postup predstaviť ako skrátené legislatívne konanie, ktoré možno za zákonom vymedzených okolností použiť v prípade „núdze“.
V prípade potreby sledovania online správ bola naliehavosť odôvodnená práve ochranou detí a absentujúcou výnimkou, ktorú bolo potrebné niečím nahradiť.
Predchádzajúca dočasná výnimka prestala platiť 3. apríla 2026. Bez novej úpravy vznikla právna medzera, pretože platformy už nemali osobitný právny režim, ktorý im umožňoval dobrovoľne kontrolovať komunikáciu na účely odhaľovania materiálov zobrazujúcich sexuálne zneužívanie detí.
Námietky europoslancov voči opatreniu spočívali v tom, že situácia nebola nepredvídateľná – inštitúcie EÚ dlhodobo vedeli, že pôvodné nariadenie je iba dočasné a jeho platnosť sa skončí 3. apríla 2026.
Právne vákuum teda nebolo spôsobené dôsledkom náhlej vonkajšej udalosti, ale výsledkom neúspešných rokovaní a vedomého rozhodnutia Európskeho parlamentu predĺženie výnimky odmietnuť – pre nedostatočne pripravenú legislatívu Rady EÚ.
Vôľa väčšiny ako brzda pri progrese novej demokracie
Formálna potreba rýchlo obnoviť právny režim s pochybným základom existovala, ale dôvodnosť použitia mimoriadne zrýchleného postupu je viac než otázna. Koniec dočasných pravidiel bol totiž vopred známy a Parlament o jeho predĺžení už krátko predtým hlasoval a odmietol ho.
To sa Rade EÚ nepáčilo a našla si spôsob, ako návrh pretlačiť. Po formálnom doplnení návrh naoko zmenila a zabezpečila si tak rýchle hlasovanie, ktoré navyše vyžadovalo absolútnu väčšinu hlasov poslancov nie na jeho prijatie, ale na jeho zamietnutie.
Táto väčšina sa v Európskom parlamente nenašla, a preto bude výnimka z ochrany súkromia na sociálnych sieťach platiť ďalej.
Tento postup ukazuje, že napriek väčšinovému odporu poslancov – zástupcov ľudu – si menšina našla byrokratický, aj keď legálny spôsob, ako pretlačiť pochybnú legislatívu alebo výnimku z legislatívy.
Problémom nie je len samotný návrh, ktorý umožňuje špehovanie komunikácie ľudí zo strany súkromných spoločností bez jasne vymedzených pravidiel.
Technologické spoločnosti majú v mene nejasnej ochrany detí možnosť absolútneho prístupu k súkromiu občanov a nikto nevie, ako a kto skontroluje, či z ich strany nedochádza k zneužívaniu tejto moci. Právna ochrana súkromia jednotlivca neplatí a ten sa dostal na úroveň odsúdenej osoby, ktorej komunikácia je vždy kontrolovaná.
Keď autoritárska menšina buduje progresívnu spoločnosť
Problémom však je najmä to, že sa na pôde EÚ črtá nová forma „demokracie“. Rozhoduje autoritárska menšina, pretože ona vie, čo je pre zvyšok verejnosti dobré a správne. Nerozhoduje vyjadrenie postoja väčšiny europoslancov, a teda aj ich voličov.
Rozhoduje iba to, čo si táto menšina želá zaviesť do legislatívy podľa svojich želaní a videnia sveta. Našla si na to politické a právne finty, ktoré pri konkrétnej legislatíve využije na presadzovanie svojich záujmov. Ostatní sa majú skloniť a akceptovať to – samozrejme, v mene vyššieho dobra.
Nejaké prežitky v podobe demokratického hlasovania a vyjadrovania názorov na celospoločenské problémy nesmú stáť v ceste budovaniu progresívnej spoločnosti, ktorá bude pod totálnym dozorom – iba pre istotu.
A že si to nezvolila väčšina? To neprekáža.
V „klasickej demokracii“, kde pri závažných témach rozhoduje vôľa väčšiny, títo ľudia vidia problém. Správna demokracia je totiž taká, kde sú presadzované ich menšinové názory.
Otázne ostáva, ako ďaleko bude potrebné pri danom nastavení zájsť pri tej „správnej ochrane“ plebsu.