Preskočiť na obsah
  |  

Britská vláda prevzala kontrolu nad British Steel

Britská vláda znárodnila spoločnosť British Steel s cieľom ochrániť budúcnosť výroby ocele v krajine. Oznámila to vo štvrtok po dokončení prevzatia podniku, ktorý bol doteraz vo vlastníctve čínskej spoločnosti Jingye.

Kabinet krok odôvodnil ochranou národného záujmu. Odchádzajúci premiér Keir Starmer vyhlásil, že British Steel je súčasťou identity krajiny a pilierom jej priemyslu. Podľa neho rozhodnutie zabezpečí budúcnosť oceliarstva, ochráni kvalifikované pracovné miesta a zachová strategicky dôležitú výrobnú kapacitu.

Vláda prevzala prevádzkovú kontrolu nad firmou už v apríli 2025, aby zabránila zatvoreniu oceliarne v Scunthorpe na severe Anglicka. Tým ochránila približne 2 700 pracovných miest v závode a ďalšie tisíce v dodávateľskom reťazci.

Ide o poslednú britskú oceliareň vyrábajúcu primárnu oceľ, ktorá zásobuje železničný, stavebný a automobilový priemysel. V uplynulých rokoch však čelila vysokým cenám energií a prebytku ocele na svetových trhoch.

Po neúspešnom hľadaní kupca vláda v máji oznámila zámer prevziať spoločnosť do svojho vlastníctva. Nové vedenie sa zameria na stabilizáciu výroby, bezpečnosť práce, udržanie produkcie a premenu British Steel na komerčne udržateľný nízkouhlíkový podnik.

(reuters, bak)

  |  

Teherán: Ak USA udrú na iránsku infraštruktúru, odplatíme sa rovnako

Irán nebude tolerovať zasahovanie Spojených štátov do situácie v Hormuzskom prielive. Vyhlásil to hovorca najvyššieho vojenského velenia krajiny, ktorý označil túto strategickú námornú trasu za „červenú čiaru“.

Zároveň varoval, že Teherán zaútočí na infraštruktúru v celom regióne, ak americký prezident Donald Trump splní svoje hrozby a nariadi útoky na iránsku infraštruktúru.

(reuters, bak)

  |  

Bývalý šéf Pentagónu spochybnil Trumpovu stratégiu voči Iránu

Spojené štáty vojnu s Iránom nevyhrajú len leteckými útokmi. Myslí si to bývalý americký minister obrany Mark Esper, ktorý namiesto ďalšieho bombardovania presadzuje silnejší ekonomický tlak na Teherán.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v stredu podnikla ďalšie útoky na Irán a prezident avizoval, že v najbližších týždňoch ich ešte zintenzívni. Esper však pre Financial Times povedal, že samotné bombardovanie nezmení postoj Teheránu ani jeho snahu udržať kontrolu nad Hormuzským prielivom.

Za účinnejší postup považuje komplexný ekonomický tlak, ktorý by si podľa neho vyžadoval čas, trpezlivosť, disciplínu a medzinárodnú podporu. Zároveň upozornil, že takýto prístup by dočasne znamenal vyššie ceny pohonných látok.

Napätie v oblasti Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy, už zvýšilo cenu ropy Brent od začiatku júla o 16 percent na približne 85 dolárov za barel. Analytici varujú, že dlhšie obmedzenie lodnej dopravy by mohlo ceny vytlačiť nad hranicu 100 dolárov za barel.

Esper zároveň podotkol, že náklady vojnu rastú, zatiaľ čo americká pripravenosť čeliť ďalším hrozbám, najmä zo strany Číny, je podrobená testu. Za úspech by považoval obnovenie voľnej plavby cez Hormuzský prieliv a uzavretie novej jadrovej dohody s Iránom.

(ft, bak)

  |  

Akcie SpaceX sa predávali lacnejšie než pri jej vstupe na burzu

Akcie spoločnosti SpaceX klesli v júli pod emisnú cenu a predávali sa lacnejšie než pri jej júnovom vstupe na burzu. Začiatkom augusta sa pritom výrazne zvýši počet akcií dostupných na obchodovanie.

Počas stredajšieho obchodovania cena akcií klesla na 132,15 dolára, obchodovanie však uzavrela na úrovni 135,27 dolára. Od maxima po primárnej verejnej ponuke stratili 33 percent. Napriek tomu patrí SpaceX s trhovou hodnotou približne 1,8 bilióna dolárov medzi najhodnotnejšie firmy na Wall Street.

Pri vstupe na burzu spoločnosť sprístupnila menej ako päť percent akcií, no v najbližších mesiacoch sa začnú rušiť obmedzenia na ich predaj pre zamestnancov a prvých investorov.

Z 32 analytikov odporúča akcie SpaceX kupovať 27, jeden ich odporúča predávať a štyria majú neutrálny postoj.

Po zverejnení prvých štvrťročných výsledkov, ktoré sa očakávajú začiatkom augusta, bude možné predať viac ako 911 miliónov akcií. Do 8. decembra sa podiel voľne obchodovateľných akcií zvýši na 40 percent spoločnosti, zatiaľ čo zvyšných 60 percent vrátane podielu Elona Muska zostane blokovaných do polovice roka 2027.

(reuters, bak)

  |  

Starmer pred odchodom z funkcie cestuje do Kyjeva

Odchádzajúci britský premiér Keir Starmer vo štvrtok navštívi Kyjev, kde bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pôjde o jednu z jeho posledných zahraničných ciest vo funkcii predsedu britskej vlády.

Počas stretnutia sa bude hovoriť o pokroku pri vybavovaní Ukrajiny na obranu proti ruskej invázii aj o ďalších prioritách spojencov. Informoval o tom úrad britského premiéra na Downing Street.

Starmer má z funkcie odísť v pondelok. Andy Burnham by mal byť za nového lídra Labouristickej strany oficiálne vyhlásený v piatok a na post britského premiéra nastúpi v pondelok.

(reuters, bak)

  |  

Kurdistanským Arbílom otriasli výbuchy

Niekoľko výbuchov otriaslo v stredu mestom Arbíl, ktoré je metropolou irackej autonómnej oblasti Kurdistan. V meste sa nachádza veľký americký konzulát a prítomní sú tam americkí vojaci. Po začiatku vojny proti Iránu bolo opakovane terčom irackých šíitských militantov napojených na Teherán. Upozornila na to agentúra AFP.

Podľa reportérov agentúry AFP v okolí konzulátu pracovala protivzdušná obrana, ktorá cielila na viaceré drony letiace nad mestom. Na americký zastupiteľský úrad počas predošlej fázy vojny pravidelne útočili dronmi a raketami.

Iracký premiér Alí az-Zajdí tieto útoky vo štvrtok odsúdil, no pôvod dronov nepotvrdil.

„Nariadili sme príslušným bezpečnostným zložkám..., aby v koordinácii s regionálnymi bezpečnostnými silami prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie opakovaniu takýchto útokov a na zmarenie akýchkoľvek pokusov o ohrozenie bezpečnosti našej ušľachtilej irackej spoločnosti,“ uviedol premiér vo vyhlásení.

K útokom došlo niekoľko hodín po tom, ako americké ozbrojené sily ukončili prvú stredajšiu vlnu úderov na ciele v Iráne, ktorá trvala 90 minút a uskutočnila sa nezvyčajne počas denných hodín. O pár hodín neskôr nasledovala aj druhá vlna útokov. V utorok sa zároveň Alí az-Zajdí stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome.

(tasr, bak)