Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zavedú na väčšinu dovozu z Brazílie clá vo výške 25 percent

Spojené štáty začnú od 22. júla uplatňovať 25-percentné clo na väčšinu dovozu z Brazílie. Ide o prvý krok novej colnej stratégie administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá by sa v budúcnosti mohla dotknúť desiatok ďalších krajín.

Nový program vychádza z vyšetrovaní údajne nečestných obchodných praktík podľa článku 301 amerického obchodného zákona. Úrad obchodného zástupcu USA už začal takmer 80 vyšetrovaní a ďalšie clá môžu zasiahnuť aj Čínu, Európsku úniu, Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu či Mexiko.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer vyhlásil, že napriek rozsiahlym rokovaniam s Brazíliou sa sporné otázky nepodarilo vyriešiť, Washington je však pripravený v rokovaniach pokračovať.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva označil rozhodnutie za neopodstatnené. Oznámil, že Brazília využije opatrenia podľa zákona o reciprocite a obráti sa na mechanizmus riešenia sporov Svetovej obchodnej organizácie.

Clá sa budú vzťahovať na tisíce produktov vrátane cukru, poľnohospodárskych strojov, odevov, elektrických zariadení, papiera a ocele. Výnimku dostanú okrem iného hovädzie mäso, káva, produkty vzácnych zemín, energetické suroviny, lietadlá a ich súčiastky, organický med, surové železo či niektoré druhy instantnej kávy.

Brazília zároveň čelí ďalšiemu americkému vyšetrovaniu, ktoré by mohlo priniesť dodatočné clo vo výške 12,5 percenta. Celkové zaťaženie brazílskych výrobkov by tak mohlo dosiahnuť 37,5 percenta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nočné útoky dronmi si v Rusku vyžiadali obete aj zranených

Najmenej tri ruské regióny hlásili po ďalšej vlne nočných ukrajinských útokov dronmi a raketami mŕtvych aj zranených. Kyjev pokračuje v kampani zameranej na ruskú energetickú infraštruktúru.

V Jaroslavľskej oblasti, približne 250 kilometrov východne od Moskvy, zahynul jeden muž a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia. Gubernátor Michail Jevrajev oznámil, že protivzdušná obrana zostrelila nad regiónom 19 dronov, nespresnil však ich ciele.

V Saratovskej oblasti pri rieke Volga hlásili miestne úrady obete po útoku dronu na mesto Engels, kde sa nachádza vojenská letecká základňa opakovane napádaná Ukrajinou.

V Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou zahynuli po raketovom útoku na obec Suzemka 15-ročné dievča a jeho stará mama. Ďalší človek utrpel zranenia.

Rusko v uplynulých týždňoch zápasí s nedostatkom pohonných látok po útokoch ukrajinských dronov na ropné rafinérie a ďalšie energetické objekty. Ukrajina tvrdí, že sa snaží obmedziť príjmy z predaja ropy, ktorými Moskva financuje vojnu.

Ukrajinské úrady zároveň informovali, že ruské balistické rakety vo štvrtok ráno zasiahli najmenej dve mestské časti Kyjeva. Útoky spôsobili požiare a pripravili o život dvoch ľudí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Britská vláda prevzala kontrolu nad British Steel

Britská vláda znárodnila spoločnosť British Steel s cieľom ochrániť budúcnosť výroby ocele v krajine. Oznámila to vo štvrtok po dokončení prevzatia podniku, ktorý bol doteraz vo vlastníctve čínskej spoločnosti Jingye.

Kabinet krok odôvodnil ochranou národného záujmu. Odchádzajúci premiér Keir Starmer vyhlásil, že British Steel je súčasťou identity krajiny a pilierom jej priemyslu. Podľa neho rozhodnutie zabezpečí budúcnosť oceliarstva, ochráni kvalifikované pracovné miesta a zachová strategicky dôležitú výrobnú kapacitu.

Vláda prevzala prevádzkovú kontrolu nad firmou už v apríli 2025, aby zabránila zatvoreniu oceliarne v Scunthorpe na severe Anglicka. Tým ochránila približne 2 700 pracovných miest v závode a ďalšie tisíce v dodávateľskom reťazci.

Ide o poslednú britskú oceliareň vyrábajúcu primárnu oceľ, ktorá zásobuje železničný, stavebný a automobilový priemysel. V uplynulých rokoch však čelila vysokým cenám energií a prebytku ocele na svetových trhoch.

Po neúspešnom hľadaní kupca vláda v máji oznámila zámer prevziať spoločnosť do svojho vlastníctva. Nové vedenie sa zameria na stabilizáciu výroby, bezpečnosť práce, udržanie produkcie a premenu British Steel na komerčne udržateľný nízkouhlíkový podnik.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Teherán: Ak USA udrú na iránsku infraštruktúru, odplatíme sa rovnako

Irán nebude tolerovať zasahovanie Spojených štátov do situácie v Hormuzskom prielive. Vyhlásil to hovorca najvyššieho vojenského velenia krajiny, ktorý označil túto strategickú námornú trasu za „červenú čiaru“.

Zároveň varoval, že Teherán zaútočí na infraštruktúru v celom regióne, ak americký prezident Donald Trump splní svoje hrozby a nariadi útoky na iránsku infraštruktúru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bývalý šéf Pentagónu spochybnil Trumpovu stratégiu voči Iránu

Spojené štáty vojnu s Iránom nevyhrajú len leteckými útokmi. Myslí si to bývalý americký minister obrany Mark Esper, ktorý namiesto ďalšieho bombardovania presadzuje silnejší ekonomický tlak na Teherán.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa v stredu podnikla ďalšie útoky na Irán a prezident avizoval, že v najbližších týždňoch ich ešte zintenzívni. Esper však pre Financial Times povedal, že samotné bombardovanie nezmení postoj Teheránu ani jeho snahu udržať kontrolu nad Hormuzským prielivom.

Za účinnejší postup považuje komplexný ekonomický tlak, ktorý by si podľa neho vyžadoval čas, trpezlivosť, disciplínu a medzinárodnú podporu. Zároveň upozornil, že takýto prístup by dočasne znamenal vyššie ceny pohonných látok.

Napätie v oblasti Hormuzského prielivu, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy, už zvýšilo cenu ropy Brent od začiatku júla o 16 percent na približne 85 dolárov za barel. Analytici varujú, že dlhšie obmedzenie lodnej dopravy by mohlo ceny vytlačiť nad hranicu 100 dolárov za barel.

Esper zároveň podotkol, že náklady vojnu rastú, zatiaľ čo americká pripravenosť čeliť ďalším hrozbám, najmä zo strany Číny, je podrobená testu. Za úspech by považoval obnovenie voľnej plavby cez Hormuzský prieliv a uzavretie novej jadrovej dohody s Iránom.

(ft, bak)

Minúta  |  

Akcie SpaceX sa predávali lacnejšie než pri jej vstupe na burzu

Akcie spoločnosti SpaceX klesli v júli pod emisnú cenu a predávali sa lacnejšie než pri jej júnovom vstupe na burzu. Začiatkom augusta sa pritom výrazne zvýši počet akcií dostupných na obchodovanie.

Počas stredajšieho obchodovania cena akcií klesla na 132,15 dolára, obchodovanie však uzavrela na úrovni 135,27 dolára. Od maxima po primárnej verejnej ponuke stratili 33 percent. Napriek tomu patrí SpaceX s trhovou hodnotou približne 1,8 bilióna dolárov medzi najhodnotnejšie firmy na Wall Street.

Pri vstupe na burzu spoločnosť sprístupnila menej ako päť percent akcií, no v najbližších mesiacoch sa začnú rušiť obmedzenia na ich predaj pre zamestnancov a prvých investorov.

Z 32 analytikov odporúča akcie SpaceX kupovať 27, jeden ich odporúča predávať a štyria majú neutrálny postoj.

Po zverejnení prvých štvrťročných výsledkov, ktoré sa očakávajú začiatkom augusta, bude možné predať viac ako 911 miliónov akcií. Do 8. decembra sa podiel voľne obchodovateľných akcií zvýši na 40 percent spoločnosti, zatiaľ čo zvyšných 60 percent vrátane podielu Elona Muska zostane blokovaných do polovice roka 2027.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.