Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské a české záchranky posilnia spoluprácu

Od štvrtka je účinná Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Zmluvu ešte vlani v júli podpísali v Prahe a v septembri 2025 ju odsúhlasil parlament.

Slovenské a české záchranky majú podľa zmluvy spolupracovať v prihraničnom území. „Zmluva sa bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavského samosprávneho kraja, Trenčianskeho samosprávneho kraja, Žilinského samosprávneho kraja a v Českej republike pre Juhomoravský kraj, Zlínsky kraj a Moravskosliezsky kraj,“ uviedli v materiáli.

Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo, že jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov je časová dostupnosť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Súd EÚ potvrdil amnestiu pre katalánskych separatistov

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok rozhodol, že sporný španielsky zákon o amnestii pre osoby zapojené do katalánskeho separatistického hnutia nie je v rozpore s právom EÚ. Rozhodnutie posilňuje pozíciu vlády premiéra Pedra Sáncheza aj jej katalánskych spojencov.

Amnestiu schválila dolná komora španielskeho parlamentu v roku 2024 na základe dohody medzi vládnou Socialistickou stranou a katalánskymi separatistami. Táto dohoda umožnila Sánchezovi udržať sa pri moci po roku 2023 napriek neúspešným pokusom konzervatívnej opozície zákon zablokovať.

Súdny dvor konštatoval, že prijatie a uplatňovanie amnestií patrí do právomoci členských štátov. Podľa rozsudku právo EÚ nebráni zákonu, ktorého cieľom je zmierniť politické a inštitucionálne napätie a podporiť proces zmierenia prostredníctvom zániku trestnej zodpovednosti.

Súd však nesúhlasil s jednou časťou zákona. Španielske súdy podľa neho nemožno nútiť, aby do dvoch mesiacov ukončili konania alebo zrušili rozhodnutia o finančnej zodpovednosti v prípadoch, v ktorých ešte čakajú na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil Koreckého za nového premiéra

Ukrajinský parlament vo štvrtok schválil Serhija Koreckého za nového predsedu vlády. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 ide o tretieho premiéra krajiny.

Koreckyj, ktorý predtým stál na čele štátneho energetického podniku Naftohaz, získal podporu 289 poslancov. Zákonodarcovia ho označili za schopného a efektívneho manažéra.

Pred hlasovaním predstúpil pred parlament, kde za svoje hlavné priority označil obranu Ukrajiny, hospodársku stabilitu a pokračovanie integrácie krajiny do Európskej únie.

Schválenie novej vlády sprevádzali v Kyjeve aj ďalších ukrajinských mestách zriedkavé protesty proti odvolaniu ministra obrany Mychajla Fedorova. Viac ako tisíc demonštrantov žiadalo od prezidenta Volodymyra Zelenského vysvetlenie tohto kroku a označovalo Fedorova za efektívneho manažéra, ktorý modernizoval armádu a rozvíjal využívanie dronov.

Fedorov vo štvrtok oznámil, že odmietol ponuku Zelenského stať sa jeho poradcom. Zároveň priznal spor s hlavným veliteľom ukrajinskej armády Olexandrom Syrským, ktorého obvinil z blokovania iniciatív ministerstva obrany.

Zelenskyj obhajoval zmeny vo vláde tým, že kabinet aj bezpečnostné zložky potrebujú obnovu a užšiu spoluprácu medzi ministerstvom obrany a armádnym velením.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Kremeľ sleduje rozsiahlu reorganizáciu vlády, no vymenovanie nového premiéra a ministra obrany podľa neho nič nezmení, pokiaľ Kyjev nebude ochotný prijímať rozhodnutia vedúce k mierovému urovnaniu konfliktu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Cez Hormuz preplávalo menej lodí po obnovení americkej blokády

Lodná doprava cez Hormuzský prieliv sa v stredu znížila. Išlo o prvý deň po tom, ako Spojené štáty obnovili námornú blokádu iránskych prístavov, zatiaľ čo obe krajiny zintenzívnili vzájomné útoky v oblasti Perzského zálivu.

Podľa údajov spoločnosti Kpler prešlo prielivom deväť plavidiel, zatiaľ čo deň predtým ich bolo 13. Väčšina lodí využila iránsku trasu. V stredu zároveň nepreplával ani jeden veľkokapacitný ropný tanker ani tanker na prepravu skvapalneného zemného plynu.

Americké Centrálne velenie oznámilo, že zneškodnilo prázdny ropný tanker smerujúci k iránskemu ostrovu Chárg po tom, ako nereagoval na opakované výzvy. Do komína lode vystrelilo rakety Hellfire. Plavidlo Belma plaviace sa pod vlajkou Curaçaa následne prestalo smerovať do Iránu.

Americká armáda informovala, že od obnovenia námornej blokády v utorok presmerovala dve lode a ďalšiu zneškodnila.

Napätie v oblasti sa vystupňovalo po tom, ako Irán v sobotu večer oznámil uzavretie Hormuzského prielivu. Pred vypuknutím konfliktu tadiaľ prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Požiar sirotinca v Alžírsku si vyžiadal najmenej 11 obetí

Požiar v sirotinci na predmestí alžírskej metropoly Alžír pripravil o život najmenej 11 ľudí a ďalších 19 utrpelo zranenia. Vo štvrtok o tom informovala civilná obrana krajiny.

Hasiči pokračovali v hasení požiaru v mestskej časti Mohammadia, pričom príčina jeho vzniku zatiaľ nie je známa.

Civilná obrana oznámila, že predbežná bilancia je 11 obetí, nespresnila však vek zosnulých.

Štátna televízia odvysielala zábery premiéra Sifího Ghríba počas návštevy zranených v nemocnici.

(france24, bak)

Minúta  |  

USA zavedú na väčšinu dovozu z Brazílie clá vo výške 25 percent

Spojené štáty začnú od 22. júla uplatňovať 25-percentné clo na väčšinu dovozu z Brazílie. Ide o prvý krok novej colnej stratégie administratívy prezidenta Donalda Trumpa, ktorá by sa v budúcnosti mohla dotknúť desiatok ďalších krajín.

Nový program vychádza z vyšetrovaní údajne nečestných obchodných praktík podľa článku 301 amerického obchodného zákona. Úrad obchodného zástupcu USA už začal takmer 80 vyšetrovaní a ďalšie clá môžu zasiahnuť aj Čínu, Európsku úniu, Indiu, Japonsko, Južnú Kóreu či Mexiko.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer vyhlásil, že napriek rozsiahlym rokovaniam s Brazíliou sa sporné otázky nepodarilo vyriešiť, Washington je však pripravený v rokovaniach pokračovať.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva označil rozhodnutie za neopodstatnené. Oznámil, že Brazília využije opatrenia podľa zákona o reciprocite a obráti sa na mechanizmus riešenia sporov Svetovej obchodnej organizácie.

Clá sa budú vzťahovať na tisíce produktov vrátane cukru, poľnohospodárskych strojov, odevov, elektrických zariadení, papiera a ocele. Výnimku dostanú okrem iného hovädzie mäso, káva, produkty vzácnych zemín, energetické suroviny, lietadlá a ich súčiastky, organický med, surové železo či niektoré druhy instantnej kávy.

Brazília zároveň čelí ďalšiemu americkému vyšetrovaniu, ktoré by mohlo priniesť dodatočné clo vo výške 12,5 percenta. Celkové zaťaženie brazílskych výrobkov by tak mohlo dosiahnuť 37,5 percenta.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.