Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Boje v Čiernom mori zdvihli ceny pšenice na svetových trhoch

Rusko a Ukrajina vo štvrtok podnikli raketové a dronové útoky na plavidlá v Čiernom a Azovskom mori. Zintenzívnenie bojov v oblasti dôležitej pre vývoz obilia vyvolalo rast svetových cien pšenice.

Ukrajinská armáda oznámila, že zasiahla šesť ruských tankerov a dva remorkéry. Ruské ministerstvo obrany informovalo o útoku na námorné plavidlo a rýchly čln ukrajinských ozbrojených síl smerujúce do prístavov v Odeskej oblasti. Moskva zároveň hlásila zásahy ďalších vojenských a priemyselných cieľov.

Ukrajina pokračuje v útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru vrátane rafinérií a tankerov. Rusko zintenzívnilo údery na hlbokovodné prístavy v okolí Odesy, ktoré sú kľúčové pre vývoz obilia a fungovanie ukrajinskej ekonomiky.

Podľa zdrojov agentúry Reuters boli ruské lodné trasy v Azovskom mori naďalej obmedzené. Ukrajinské železnice oznámili, že prístav Čornomorsk výrazne znížil príjem obilia a od začiatku júla smerovalo do čiernomorských prístavov menej obilia než v predchádzajúcom mesiaci.

Európske ceny pšenice v stredu vzrástli o sedem percent na najvyššiu úroveň od februára 2025. Ukrajinský zväz poľnohospodárov odhaduje, že krajina pre zosilnené ruské útoky prišla približne o tretinu kapacity na vývoz obilia cez čiernomorské prístavy. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vyzval na obnovenie slobody plavby v Čiernom mori.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko žiada výbor pre podozrenia z odpočúvania v FPU

Opozičné Hnutie Slovensko považuje informácie o nájdených odpočúvacích zariadeniach v kanceláriách Fondu na podporu umenia (FPU) za škandalózne. Žiada preto zvolanie mimoriadneho parlamentného výboru pre kultúru a médiá.

Ak sa potvrdí, že zamestnancov verejnej inštitúcie tajne nahrávali, podľa hnutia už nejde len o manažérske zlyhanie, ale o „mafiánske praktiky“. Trestnoprávnu zodpovednosť majú podľa neho určiť polícia a prokuratúra, politickú zodpovednosť však pripisuje ministerke kultúry Martine Šimkovičovej (nominantka SNS).

Exministerka kultúry Natália Milanová vyzvala ministerku, aby vysvetlila, odkedy o podozreniach vedela, aké kroky podnikla, a aby zabezpečila nezávislú bezpečnostnú kontrolu ministerstva aj organizácií v jeho pôsobnosti.

Na mimoriadne rokovanie výboru chce Hnutie Slovensko predvolať ministerku kultúry, súčasné aj bývalé vedenie FPU a zástupcov rady fondu.

Manažérka kancelárie riaditeľa FPU Daniela Jahnová potvrdila, že zamestnanci našli v priestoroch fondu odpočúvacie zariadenia. Prípad vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Ministerstvo kultúry reagovalo, že riešenie podozrení je v kompetencii vyšetrovateľov a vnútorných procesov fondu.

Krajská prokuratúra v Bratislave potvrdila, že trestné oznámenie v tejto veci bolo 23. júna odovzdané na ďalšie konanie Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I. „Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vo veci nariadil, aby trestné konanie vykonával vyšetrovateľ Policajného zboru. Vec je teda v štádiu pred začatím trestného stíhania,“ priblížili z prokuratúry.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vance: Časť izraelskej vlády ovplyvňovala postoj USA k Iránu

Americký viceprezident JD Vance vyhlásil, že niektorí členovia izraelskej vlády sa snažili ovplyvniť americkú verejnú mienku, aby Spojené štáty odmietli dohodu o ukončení vojny s Iránom. Povedal to v podcaste Joea Rogana.

Vance obhajoval dohodu uzavretú minulý mesiac, ktorá ukončila vojnu s Iránom. Kritici v USA aj Izraeli jej vyčítajú, že nerieši iránsky raketový program ani neposkytuje jasný plán na likvidáciu jadrových zariadení, pričom zároveň obmedzuje Izrael v boji proti hnutiu Hizballáh v Libanone.

Viceprezident vyhlásil, že niektorí predstavitelia izraelskej vlády sa snažili odkloniť Spojené štáty od tejto politiky, pretože chceli pokračovať vo vojenskej kampani. Dodal, že má s viacerými izraelskými predstaviteľmi dobré vzťahy, no podľa neho existujú osoby, ktoré sa usilujú meniť americkú verejnú mienku, aby vojna pokračovala.

Vance poznamenal, že ovplyvňovať americkú politiku sa snažia spojenci aj protivníci Spojených štátov. Za problém však považuje situáciu, keď takéto kampane ovplyvnia rozhodovanie amerických politikov.

Na otázku, či by sa USA zapojili do poslednej vojny s Iránom bez izraelského vplyvu, odpovedal kladne. Zároveň zdôraznil, že prezident Donald Trump je presvedčený, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovenské a české záchranky posilnia spoluprácu

Od štvrtka je účinná Rámcová zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o cezhraničnej spolupráci v oblasti záchrannej zdravotnej služby (ZZS). Zmluvu ešte vlani v júli podpísali v Prahe a v septembri 2025 ju odsúhlasil parlament.

Slovenské a české záchranky majú podľa zmluvy spolupracovať v prihraničnom území. „Zmluva sa bude vzťahovať na prihraničné územie Bratislavského samosprávneho kraja, Trnavského samosprávneho kraja, Trenčianskeho samosprávneho kraja, Žilinského samosprávneho kraja a v Českej republike pre Juhomoravský kraj, Zlínsky kraj a Moravskosliezsky kraj,“ uviedli v materiáli.

Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo, že jedným z hlavných dôvodov na nadviazanie užšej spolupráce medzi ZZS susedných štátov je časová dostupnosť.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Súd EÚ potvrdil amnestiu pre katalánskych separatistov

Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok rozhodol, že sporný španielsky zákon o amnestii pre osoby zapojené do katalánskeho separatistického hnutia nie je v rozpore s právom EÚ. Rozhodnutie posilňuje pozíciu vlády premiéra Pedra Sáncheza aj jej katalánskych spojencov.

Amnestiu schválila dolná komora španielskeho parlamentu v roku 2024 na základe dohody medzi vládnou Socialistickou stranou a katalánskymi separatistami. Táto dohoda umožnila Sánchezovi udržať sa pri moci po roku 2023 napriek neúspešným pokusom konzervatívnej opozície zákon zablokovať.

Súdny dvor konštatoval, že prijatie a uplatňovanie amnestií patrí do právomoci členských štátov. Podľa rozsudku právo EÚ nebráni zákonu, ktorého cieľom je zmierniť politické a inštitucionálne napätie a podporiť proces zmierenia prostredníctvom zániku trestnej zodpovednosti.

Súd však nesúhlasil s jednou časťou zákona. Španielske súdy podľa neho nemožno nútiť, aby do dvoch mesiacov ukončili konania alebo zrušili rozhodnutia o finančnej zodpovednosti v prípadoch, v ktorých ešte čakajú na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil Koreckého za nového premiéra

Ukrajinský parlament vo štvrtok schválil Serhija Koreckého za nového predsedu vlády. Od začiatku ruskej invázie v roku 2022 ide o tretieho premiéra krajiny.

Koreckyj, ktorý predtým stál na čele štátneho energetického podniku Naftohaz, získal podporu 289 poslancov. Zákonodarcovia ho označili za schopného a efektívneho manažéra.

Pred hlasovaním predstúpil pred parlament, kde za svoje hlavné priority označil obranu Ukrajiny, hospodársku stabilitu a pokračovanie integrácie krajiny do Európskej únie.

Schválenie novej vlády sprevádzali v Kyjeve aj ďalších ukrajinských mestách zriedkavé protesty proti odvolaniu ministra obrany Mychajla Fedorova. Viac ako tisíc demonštrantov žiadalo od prezidenta Volodymyra Zelenského vysvetlenie tohto kroku a označovalo Fedorova za efektívneho manažéra, ktorý modernizoval armádu a rozvíjal využívanie dronov.

Fedorov vo štvrtok oznámil, že odmietol ponuku Zelenského stať sa jeho poradcom. Zároveň priznal spor s hlavným veliteľom ukrajinskej armády Olexandrom Syrským, ktorého obvinil z blokovania iniciatív ministerstva obrany.

Zelenskyj obhajoval zmeny vo vláde tým, že kabinet aj bezpečnostné zložky potrebujú obnovu a užšiu spoluprácu medzi ministerstvom obrany a armádnym velením.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Kremeľ sleduje rozsiahlu reorganizáciu vlády, no vymenovanie nového premiéra a ministra obrany podľa neho nič nezmení, pokiaľ Kyjev nebude ochotný prijímať rozhodnutia vedúce k mierovému urovnaniu konfliktu.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.