Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ÚBOK odhalil podozrenie z predaja riadiacej funkcie v polícii

Protikorupčná jednotka ÚBOK zasiahla v rámci akcie Kariéra proti podozreniu z ovplyvňovania obsadzovania riadiacej funkcie v Policajnom zbore. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní policajti zadržali dve osoby, vykonali dve domové prehliadky a obom mužom vzniesli obvinenie z prečinu nepriamej korupcie.

Podľa doterajších zistení mal jeden z obvinených hľadať cestu k získaniu vedúcej pozície prostredníctvom kontaktov v jednej z politických strán.

Za sprostredkovanie funkcie mala byť požadovaná suma od 5-tisíc do 10-tisíc eur, s ktorou mal záujemca súhlasiť. Sprostredkovateľ následne podľa polície oslovoval ďalšie osoby, od ktorých očakával pomoc pri ovplyvnení personálneho rozhodnutia výmenou za finančnú odmenu.

Polícia zdôraznila, že o obsadení riadiacich postov musia rozhodovať výlučne zákonné kritériá, odbornosť a osobná integrita. Vyšetrovanie pokračuje a vzhľadom na prebiehajúce úkony zatiaľ nie sú zverejnené ďalšie podrobnosti.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Audity v Poľsku odhalili miliardové nezrovnalosti z čias vlády PiS

Audity hospodárenia s verejnými financiami v Poľsku za obdobie vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) odhalili nezrovnalosti v hodnote približne 120 miliárd zlotých (takmer 28 miliárd eur).

Minister financií Andrzej Domański oznámil, že Národná daňová správa podala 250 trestných oznámení, pričom prokuratúra už začala približne 200 konaní. Kontroly sa týkali 167 subjektov vrátane ministerstiev, nadácií a štátnych podnikov.

Medzi zisteniami figurujú výdavky bez právneho základu, obchádzanie zákona, nehospodárnosť aj podozrenia zo sprenevery.

Audítori poukázali aj na neoprávnene vyplatené odmeny, sporné financovanie podujatí počas predvolebných kampaní či preverovaný spor so spoločnosťou Pfizer.

Podľa vedenia Národnej daňovej a colnej správy sa objavili aj prípady fiktívnych faktúr, sfalšovaných bankových dokumentov a prideľovania dotácií napriek negatívnym odporúčaniam hodnotiacich komisií. Ministerstvo zároveň odmieta, že kontroly sú politicky motivované, a tvrdí, že preverovanie pokračuje aj pri výdavkoch súčasnej vlády.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Peskov odmieta obavy z ekonomickej krízy

Kremeľ odmieta tvrdenia, že by sa ruská ekonomika nachádzala v kritickej situácii. Hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že vláda aj prezident Vladimir Putin si uvedomujú existujúce problémy, no makroekonomická stabilita podľa neho zostáva zachovaná.

Jeho slová prišli krátko po zverejnení prieskumu ruskej centrálnej banky, ktorý ukázal prudké zhoršenie podnikateľskej nálady.

Ukazovateľ podnikateľskej klímy klesol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2022, pričom firmy zároveň očakávajú rýchlejší rast cien. Investičný bankár Jevgenij Kogan upozornil, že podobne výrazné zhoršenie bolo od roku 2002 zaznamenané len výnimočne a v minulosti často predchádzalo ekonomickým krízam.

Za rastúcimi inflačnými tlakmi podľa neho stoja aj problémy s dodávkami palív, ktoré vznikli po ukrajinských útokoch na ruské rafinérie.

Varuje, že Rusko môže čeliť stagflácii, pri ktorej spomalí ekonomický rast a zároveň bude pokračovať vysoká inflácia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Portugalsko ako prvé v EÚ vstúpilo do siete HealthAI

Portugalsko sa stalo prvou členskou krajinou Európskej únie, ktorá vstúpila do globálnej siete HealthAI zameranej na dohľad nad využívaním umelej inteligencie v zdravotníctve. Stalo sa tak v čase, keď sa v EÚ začínajú uplatňovať nové pravidlá pre umelú inteligenciu.

Dohoda medzi portugalským regulátorom zdravotníctva Infarmed a ženevskou neziskovou organizáciou HealthAI poskytne Portugalsku prístup k databáze nástrojov umelej inteligencie schválených regulačnými orgánmi, ako aj k systému včasného varovania pred škodlivými incidentmi.

Portugalsko sa tak pripojilo ku krajinám, ako sú Británia, India, Brazília, Singapur, Filipíny, Indonézia, Vietnam, Zambia a Peru, ktoré sú súčasťou globálnej regulačnej siete HealthAI.

Predseda Infarmedu Santos Ivo vyhlásil, že medzinárodná spolupráca a výmena skúseností sú najlepším spôsobom, ako zabezpečiť bezpečné využívanie umelej inteligencie v zdravotníctve.

Organizácia HealthAI, financovaná najmä vládami Kanady, Británie, Nórska a Singapuru, vznikla s cieľom vytvárať spoločné štandardy a pravidlá pre využívanie umelej inteligencie v zdravotníctve. Jej generálny riaditeľ Baptista Leite potvrdil, že rokuje aj s ďalšími členskými štátmi EÚ, pričom zdôraznil, že európske rozhodnutia budú mať vplyv na reguláciu umelej inteligencie aj v ďalších regiónoch sveta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

KDH žiada systémové zmeny pri riešení domáceho násilia

Opozičné KDH tvrdí, že štát aj polícia pri riešení domáceho násilia zlyhávajú. Navrhuje preto systémové zmeny a vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer), aby v štátnom rozpočte vyčlenil viac financií na posilnenie kapacít probačných a mediačných úradníkov.

Poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) upozornila, že obete domáceho násilia sa často nestretávajú s odborným a empatickým prístupom zo strany polície, prokuratúry ani súdov. Hnutie preto navrhuje zaviesť inštitút sprevádzajúcej osoby, ktorá by bola prítomná počas lekárskych vyšetrení, policajných výsluchov aj súdnych konaní. Zároveň chce presnejšie definovať domáce násilie v zákone a obmedziť opakovanú viktimizáciu obetí.

KDH žiada aj pravidelné školenia policajtov v citlivej komunikácii a vytvorenie lepších podmienok na ich prácu v spolupráci s psychológmi a duchovnými.

Hnutie kritizovalo aj postup polície po vražde v Gelnici. Podpredseda KDH Viliam Karas označil vyjadrenia prezidentky Policajného zboru Jany Maškarovej za neakceptovateľné a vyzval ju na vyvodenie osobnej zodpovednosti, keďže podľa neho neuznala pochybenia podriadených.

Pripomenul, že Generálna prokuratúra SR v prípade zistila závažné porušenia zákona a odvolala vedúcich prokurátorov, zatiaľ čo polícia naďalej trvá na záveroch svojich kontrolných orgánov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tisza chce sťažiť získanie ústavnej väčšiny v parlamente

Maďarská vládna strana Tisza chce presadiť nový volebný systém, ktorý má minimalizovať možnosť, aby ktorákoľvek politická strana získala v parlamente ústavnú dvojtretinovú väčšinu. Pre server 24.hu to povedal zástupca predsedu poslaneckého klubu Tiszy a líder strany pre právne veci Márton Melléthei-Barna.

Podľa neho bude po schválení 17. novely ústavy o odvolaní prezidenta Tamása Sulyoka a jej očakávanej ratifikácii v referende prioritou prijatie nového volebného zákona. Legislatívny proces chce strana dokončiť do dvoch rokov.

Cieľom je vytvoriť proporčnejší volebný systém, ktorý obmedzí koncentráciu moci v rukách jednej strany.

Server 24.hu pripomína, že od ustanovujúcej schôdze parlamentu vládna strana s ústavnou väčšinou rýchlo mení spôsob výkonu moci. Opozícia aj ľudskoprávne organizácie kritizujú opatrenia, ako sú obmedzenie poslaneckého mandátu na najviac 12 rokov či odvolanie prezidenta.

Podľa servera môže po schválení 17. novely vzniknúť ústavný chaos, ak prezident odmietne podpísať svoje odvolanie alebo odstúpiť a obráti sa na ústavný súd.

Fidesz Viktora Orbána vládol s dvojtretinovou väčšinou 14 rokov. Tisza vedená Péterom Magyarom získala v aprílových voľbách 141 z 199 poslaneckých mandátov, o osem viac, než je hranica ústavnej väčšiny.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.