Preskočiť na obsah
  |  

USA zverili slovenskej firme výstavbu závodu na granáty

Slovenská zbrojárska skupina MSM Group prostredníctvom svojej americkej dcérskej spoločnosti MSM North America začala v štáte Iowa výstavbu nového závodu na výrobu delostreleckej munície.

Projekt vzniká na základe kontraktu s americkou armádou v hodnote 635 miliónov dolárov (približne 557 miliónov eur).

Nové výrobné zariadenie bude vo vlastníctve vlády USA, jeho prevádzku však zabezpečí MSM North America ako zmluvný partner.

Závod nahradí viac ako 50-ročnú výrobnú linku v štátnom podniku v Iowe. Po plánovanom spustení prevádzky v roku 2029 bude mesačne vyrábať až 36-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 milimetrov.

(tasr, mja)

  |  

Trump: Prepustenie Američanky z Iránu je prejav dobrej vôle

Americký prezident Donald Trump označil rozhodnutie Iránu umožniť odchod občianky USA za „prejav dobrej vôle“. Stalo sa tak napriek tomu, že boje na Blízkom východe pokračovali už piaty deň.

Trump na sociálnej sieti Truth Social napísal, že Američanka, ktorú podľa neho od roku 2024 „nespravodlivo zadržiavali“, mohla opustiť Irán. Dodal, že je v bezpečí, mimo územia krajiny a v dobrom zdravotnom stave.

Právnik a obhajca ľudských práv Jared Genser identifikoval ženu ako Denu Karariovú. Na sociálnej sieti X oznámil, že je v bezpečí a vracia sa do Spojených štátov. Zároveň poďakoval Trumpovi za jeho úsilie pri jej prepustení. Irán sa k jej odchodu zatiaľ nevyjadril.

K jej odchodu došlo v čase, keď americká armáda pokračuje v útokoch na Irán s cieľom obnoviť plavbu cez strategický Hormuzský prieliv. Trump zároveň pohrozil ďalšími útokmi na iránske elektrárne, mosty a energetickú infraštruktúru.

Podľa denníka The New York Times je 53-ročná Karariová obyvateľkou Kalifornie. Počas návštevy príbuzných v meste Šíráz jej v decembri 2024 zadržali pas. Jej právnik tvrdí, že ju neväznili, no iránske úrady ju opakovane vypočúvali.

(reuters, bak)

  |  

Zelenskyj hľadá nového ministra obrany, vypukli aj protesty

Odvolanie ukrajinského ministra obrany Mychajla Fedorova vyvolalo na Ukrajine neobvyklú vlnu protestov a otvorilo spor vo vedení krajiny.

Prezident Volodymyr Zelenskyj ho nezaradil do novej vlády, hoci Fedorov patril medzi hlavných reformátorov armády a presadzoval modernizáciu obrany či rozvoj bezpilotných technológií.

V Kyjeve aj ďalších mestách vyšli do ulíc stovky ľudí, ktorí žiadali jeho návrat do funkcie. Samotný Fedorov ostro kritizoval hlavného veliteľa Oleksandra Syrského a obvinil ho z blokovania reforiem aj rozdeľovania krajiny.

Zelenskyj sa odmietol postaviť na jednu zo strán sporu a uviedol, že o novom ministrovi obrany ešte nerozhodol.

Na podporu Fedorova odstúpil aj jeden z veliteľov ukrajinského letectva zodpovedný za rozvoj dronových operácií. Kritici prezidenta tvrdia, že táto zmena môže oslabiť dôveru vo vedenie krajiny počas pokračujúcej vojny s Ruskom.

(reuters, mja)

  |  

ÚBOK odhalil podozrenie z predaja riadiacej funkcie v polícii

Protikorupčná jednotka ÚBOK zasiahla v rámci akcie Kariéra proti podozreniu z ovplyvňovania obsadzovania riadiacej funkcie v Policajnom zbore. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní policajti zadržali dve osoby, vykonali dve domové prehliadky a obom mužom vzniesli obvinenie z prečinu nepriamej korupcie.

Podľa doterajších zistení mal jeden z obvinených hľadať cestu k získaniu vedúcej pozície prostredníctvom kontaktov v jednej z politických strán.

Za sprostredkovanie funkcie mala byť požadovaná suma od 5-tisíc do 10-tisíc eur, s ktorou mal záujemca súhlasiť. Sprostredkovateľ následne podľa polície oslovoval ďalšie osoby, od ktorých očakával pomoc pri ovplyvnení personálneho rozhodnutia výmenou za finančnú odmenu.

Polícia zdôraznila, že o obsadení riadiacich postov musia rozhodovať výlučne zákonné kritériá, odbornosť a osobná integrita. Vyšetrovanie pokračuje a vzhľadom na prebiehajúce úkony zatiaľ nie sú zverejnené ďalšie podrobnosti.

(tasr, mja)

  |  

Audity v Poľsku odhalili miliardové nezrovnalosti z čias vlády PiS

Audity hospodárenia s verejnými financiami v Poľsku za obdobie vlády strany Právo a spravodlivosť (PiS) odhalili nezrovnalosti v hodnote približne 120 miliárd zlotých (takmer 28 miliárd eur).

Minister financií Andrzej Domański oznámil, že Národná daňová správa podala 250 trestných oznámení, pričom prokuratúra už začala približne 200 konaní. Kontroly sa týkali 167 subjektov vrátane ministerstiev, nadácií a štátnych podnikov.

Medzi zisteniami figurujú výdavky bez právneho základu, obchádzanie zákona, nehospodárnosť aj podozrenia zo sprenevery.

Audítori poukázali aj na neoprávnene vyplatené odmeny, sporné financovanie podujatí počas predvolebných kampaní či preverovaný spor so spoločnosťou Pfizer.

Podľa vedenia Národnej daňovej a colnej správy sa objavili aj prípady fiktívnych faktúr, sfalšovaných bankových dokumentov a prideľovania dotácií napriek negatívnym odporúčaniam hodnotiacich komisií. Ministerstvo zároveň odmieta, že kontroly sú politicky motivované, a tvrdí, že preverovanie pokračuje aj pri výdavkoch súčasnej vlády.

(tasr, mja)

  |  

Peskov odmieta obavy z ekonomickej krízy

Kremeľ odmieta tvrdenia, že by sa ruská ekonomika nachádzala v kritickej situácii. Hovorca Dmitrij Peskov vyhlásil, že vláda aj prezident Vladimir Putin si uvedomujú existujúce problémy, no makroekonomická stabilita podľa neho zostáva zachovaná.

Jeho slová prišli krátko po zverejnení prieskumu ruskej centrálnej banky, ktorý ukázal prudké zhoršenie podnikateľskej nálady.

Ukazovateľ podnikateľskej klímy klesol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2022, pričom firmy zároveň očakávajú rýchlejší rast cien. Investičný bankár Jevgenij Kogan upozornil, že podobne výrazné zhoršenie bolo od roku 2002 zaznamenané len výnimočne a v minulosti často predchádzalo ekonomickým krízam.

Za rastúcimi inflačnými tlakmi podľa neho stoja aj problémy s dodávkami palív, ktoré vznikli po ukrajinských útokoch na ruské rafinérie.

Varuje, že Rusko môže čeliť stagflácii, pri ktorej spomalí ekonomický rast a zároveň bude pokračovať vysoká inflácia.

(reuters, mja)