Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel ocenil justíciu, no kritizuje Slovensko za korupciu a paragraf 363

Európska komisia vo výročnej správe o stave právneho štátu hodnotí Slovensko zmiešane. Oceňuje pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady, ako aj kroky smerujúce k zrušeniu trestného činu ohýbania práva, ktorý umožňuje trestné stíhanie sudcov za ich rozhodnutia.

Zároveň však upozorňuje, že viaceré reformy ešte nie sú dokončené. Najkritickejšie hodnotí boj proti korupcii na najvyšších miestach, kde podľa Komisie k žiadnemu zlepšeniu nedošlo.

Poukazuje na pokles počtu vyšetrovaných a odsúdených prípadov, ako aj na problematické využívanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Len obmedzený pokrok vidí pri regulácii lobingu, ochrane novinárov či reforme trestného činu ohovárania, pričom systém majetkových priznaní zostáva bez zmien.

Komisia zároveň kritizuje absenciu pokroku pri ochrane nezávislosti verejnoprávnych médií a vyzýva Slovensko na transparentnejší legislatívny proces s menším využívaním zrýchleného konania. Podľa Komisie je potrebné pokračovať v reformách, aby krajina naplnila štandardy EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael rozpustil parlament, krajinu čakajú októbrové voľby

Izraelský parlament sa v piatok nadránom rozpustil pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 27. októbra. Poslanci schválili návrh pomerom hlasov 62 : 0 po tom, čo koalícia v závere funkčného obdobia presadila sériu kontroverzných zákonov, informuje web Times of Israel.

Medzi nimi sú oslabenie právomocí generálneho prokurátora, rozšírenie vládneho dohľadu nad médiami či dočasné pozastavenie trestného stíhania ultraortodoxných mužov vyhýbajúcich sa vojenskej službe. Posledné opatrenie už medzičasom pozastavil najvyšší súd.

Knesset zároveň schválil predĺženie povinnej vojenskej služby pre mužov z 30 na 32 mesiacov, hoci armáda požadovala až 36 mesiacov pre pretrvávajúci nedostatok vojakov počas vojny.

Premiér Benjamin Netanjahu podporil rozpustenie parlamentu, zatiaľ čo opozícia kritizovala aj zvýšenie štátneho financovania politických strán tesne pred voľbami.

Predseda Knessetu Amir Ohana označil končiace volebné obdobie za jedno z najnáročnejších v dejinách Izraela.

(mja)

Minúta  |  

Zelenskyj určil nového lídra Naftogazu, povedie ho obchodný riaditeľ

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok oznámil, že novým generálnym riaditeľom štátnej ropnej a plynárenskej spoločnosti Naftogaz sa stane jej doterajší obchodný riaditeľ Sergej Fedorenko. Vo funkcii nahradí Sergeja Koreckého, ktorý sa v rámci rekonštrukcie ukrajinskej vlády stal novým premiérom.

Fedorenko, ktorý disponuje dlhoročnými skúsenosťami v ukrajinskom energetickom sektore, povedie strategický podnik na dobu určitú, ktorej presné trvanie však prezident nešpecifikoval.

Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnej sieti X zdôraznil, že pre krajinu je kľúčové splniť všetky energetické ciele a dôsledne sa pripraviť na nadchádzajúcu zimu, a to aj napriek neutíchajúcim ruským útokom.

Infraštruktúra Naftogazu patrí medzi primárne terče ruskej armády, pričom len v piatok čelil ďalšiemu útoku plynárenský závod v Charkovskej oblasti. Prezident v tejto súvislosti vyzdvihol prácu odchádzajúceho šéfa Koreckého, ktorý úspešne riadil ochranu kľúčových objektov a zabezpečil dostatočné zásoby plynu v podzemných zásobníkoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Briti zadržali muža z Liverpoolu, mal pomáhať iránskej tajnej službe

Britská polícia v piatok obvinila 39-ročného Vahida Aberiho z Liverpoolu z napomáhania iránskej spravodajskej službe. Ide o najnovší prípad zo série incidentov, ktoré bezpečnostné zložky Spojeného kráľovstva vyšetrujú na základe zákonov o národnej bezpečnosti.

V súvislosti s prípadom vykonali vyšetrovatelia domové prehliadky na adresách v Liverpoole a neďalekom Birminghame. Aberi sa v ten istý deň postaví pred súd v Londýne.

Predstavitelia britskej bezpečnosti dlhodobo varujú, že Teherán sa pokúša verbovať kriminálne skupiny na vykonávanie nepriateľských aktivít priamo na britskom území.

Od vypuknutia americko-iránskej vojny zaznamenala krajina viacero antisemitských útokov spojených s Iránom. Londýn v snahe obmedziť vplyv týchto štátom sponzorovaných skupín len začiatkom tohto týždňa zakázal akúkoľvek podporu iránskych Islamských revolučných gárd.

Policajné protiteroristické oddelenie uviedlo, že v prípade obvineného Aberiho nezistilo žiadnu priamu hrozbu pre konkrétneho jednotlivca či komunitu. Helen Flanaganová, šéfka londýnskej protiteroristickej polície, však upozornila na výrazný a trvalý nárast počtu vyšetrovaní v oblasti národnej bezpečnosti.

Nová situácia si podľa nej vyžaduje častejšie preventívne zásahy proti aktivitám cudzích spravodajských služieb. Iránske veľvyslanectvo v Londýne tieto obvinenia už skôr odmietlo ako nepodložené a politicky motivované.

(reuters, max)

Minúta  |  

Labouristi potvrdili zmenu, lídrom strany sa stal Andy Burnham

Novým lídrom britskej vládnucej Labouristickej strany sa v piatok oficiálne stal 56-ročný Andy Burnham. Bývalý starosta Veľkého Manchestru, prezývaný „Kráľ severu“, na čele strany nahradil Keira Starmera.

Jeho zvolenie na mimoriadnej konferencii bolo formalitou po tom, ako získal drvivú podporu vnútrostraníckych zákonodarcov. V pondelok sa má zároveň stať formálne premiérom, v poradí už siedmym v Británii za uplynulé desaťročie.

Burnham, ktorý sa do parlamentu vrátil len minulý mesiac po zisku mandátu za obvod Makerfield, plánuje pre Britániu novú éru. Sľubuje, že jeho kabinet bude „nehanebne labouristický“ a zameria sa na hospodársku obnovu, posilnenie verejnej kontroly a reindustrializáciu.

Jeho hlavnou prioritou je doposiaľ najväčšie prerozdelenie moci z Londýna do britských regiónov, čím chce znížiť regionálne nerovnosti a potlačiť hnev v chudobnejších komunitách.

Práve tento plán oslovil labouristických poslancov. Tí sa obávajú, že by v budúcich voľbách v roku 2029 mohli stratiť kreslá v prospech populistickej strany Reform UK pod vedením Nigela Faragea, ktorá už mesiace vedie v prieskumoch verejnej mienky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pri Šuranoch objavili prvý rímsky pochodový tábor na Ponitrí

V priestoroch budúceho priemyselného parku v Šuranoch objavili archeológovia prvý rímsky pochodový tábor v oblasti Ponitria. Odborníci z Archeologického ústavu SAV pod vedením Mateja Ruttkaya ho datujú do druhej polovice 2. storočia, teda do obdobia markomanských vojen za vlády cisára Marka Aurélia.

Nález s celoeurópskym významom je výnimočný tým, že vedci môžu preskúmať takmer celú jeho plochu s rozlohou približne 7,4 hektára. Na mieste sa navyše podarilo zachytiť unikátne stopy priameho boja medzi rímskymi vojakmi a pôvodným germánskym obyvateľstvom.

Tábor je prekvapivo atypický a vymyká sa vtedajším rímskym pravidlám stavby vojenských opevnení. Má nepravidelný tvar, neleží pri vodnom toku ani na vyvýšenine a obranné priekopy sú neštandardné. Archeológ Michal Cheben spresnil, že v tábore identifikovali opevnený vstup typu clavicula, ktorý je vôbec prvý svojho druhu nájdený na území Slovenska.

Doteraz výskumníci odkryli 18 celých ľudských tiel a množstvo ďalších kostrových pozostatkov rímskych vojakov v studniach, priekopách či provizórnych hroboch. Kostry nesú jasné známky brutálneho násilia. V tábore, ktorý mohol ubytovať 500 až 600 mužov, našli aj fragmenty zbroje, prilieb, okovanej obuvi a vzácne šupinové brnenie pochované vedľa koňa.

Pre vedcov zostáva záhadou, prečo sa Rimania pre telá padlých spolubojovníkov a cenný výstroj nevrátili, keďže to bolo ich prísnym štandardom. Podľa Ruttkaya bude odhaľovanie tohto príbehu pre výskumníkov dlhoročnou detektívkou.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.