Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ebola sa v Kongu šíri aj pri prevoze tiel zosnulých

Prevoz tiel obetí eboly medzi regiónmi Konžskej demokratickej republiky zvyšuje riziko ďalšieho šírenia vírusu, upozornila Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Rodiny si často želajú pochovať svojich príbuzných v rodných komunitách, no vírus zostáva vysoko infekčný aj po smrti.

Od začiatku epidémie zaznamenali v Kongu a susednej Ugande viac ako 2-tisíc prípadov nákazy a približne 700 úmrtí, pričom väčšina obetí zomrela mimo zdravotníckych zariadení.

IOM počas kontrol na vnútroštátnych prechodoch zachytila 105 prevážaných tiel, ktoré následne podrobila vyšetreniu a zabezpečila ich bezpečný pohreb.

Organizácia uvádza, že práve presun jedného tela pravdepodobne prispel k rozšíreniu nákazy do provincie Tshopo.

Situáciu komplikuje odpor časti obyvateľov voči bezpečnostným opatreniam pri pohreboch, ako aj nedôvera voči zdravotníkom. Svetová zdravotnícka organizácia zároveň upozorňuje, že približne pätinu kontaktov infikovaných osôb sa stále nedarí dohľadať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fico vyzdvihol význam Deklarácie o zvrchovanosti

Premiér Robert Fico (Smer) pri príležitosti 34. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky označil jej schválenie za jedno z najodvážnejších rozhodnutí v dejinách slovenského parlamentu.

Pripomenul, že bol jedným z poslancov, ktorí 17. júla 1992 za deklaráciu hlasovali, a uviedol, že je jediným aktívnym politikom z vtedajšieho hlasovania. Zdôraznil, že dokument otvoril cestu k vzniku samostatného Slovenska, pričom pripomenul aj rezignáciu prezidenta Václava Havla krátko po jeho prijatí.

Fico zároveň vyhlásil, že napriek pochybnostiam z roku 1992 je dnes Slovensko suverénnym štátom, ktorý odmieta diktát silnejších krajín a presadzuje politiku mieru.

Premiér ocenil aj oslavy výročia v Starej Bystrici. Deklaráciu o zvrchovanosti prijali ešte počas existencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a patrila medzi kľúčové kroky vedúce k vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Moskva označila Libertariánsku stranu Ruska za agenta

Ruské ministerstvo spravodlivosti rozšírilo register takzvaných zahraničných agentov o dve organizácie a dve fyzické osoby. Na zoznam pribudli Libertariánska strana Ruska, projekt Štvrtý sektor, novinár Alexander Polivanov a spisovateľ Dmitrij Petrov, informuje agentúra Interfax.

Rezort im vyčíta šírenie informácií, ktoré sú podľa ruských úradov o politike štátu nepravdivé, vytváranie alebo šírenie obsahu subjektov označených za zahraničných agentov a v niektorých prípadoch aj spoluprácu s organizáciami, ktoré Moskva považuje za nežiaduce.

Libertariánskej strane ministerstvo pripisuje aj kritiku volebného systému, odpor voči vojne na Ukrajine a údajné výzvy na narušenie územnej celistvosti Ruska.

Projekt Štvrtý sektor mal podľa rezortu šíriť obsah nežiaducich organizácií a kritizovať ruský vzdelávací systém. Polivanovovi a Petrovovi úrady okrem iného vyčítajú verejné vystupovanie proti vojne a kontakty so subjektmi označenými za zahraničných agentov.

(mja)

Minúta  |  

Vláda odmieta hodnotenie Komisie vo veci stíhania korupcie

Slovenská vláda vzala na vedomie výročnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu a ocenila, že Brusel zaznamenal pokrok vo viacerých oblastiach justície.

Kabinet vyzdvihol najmä pozitívne hodnotenie zmien týkajúcich sa Súdnej rady, pripravovaného zrušenia trestného činu ohýbania práva, skracovania súdnych konaní či posilnenia ochrany novinárov prostredníctvom transpozície smernice proti šikanóznym žalobám (anti-SLAPP).

Zároveň odmietol závery Komisie o zhoršení boja proti korupcii na najvyšších miestach. Tvrdí, že trestné stíhanie je výlučne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov a vláda doň nezasahuje.

Vláda správu v tejto časti označila za tendenčnú, neobjektívnu a založenú na dvojakom metri voči členským štátom EÚ.

Kabinet zároveň deklaroval pripravenosť odstraňovať ostatné identifikované nedostatky a navrhol zmeny metodiky hodnotenia, ktoré by podľa neho zabezpečili väčšiu transparentnosť a intenzívnejší dialóg medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Palivová kríza v Rusku spustila predaj čerpacích staníc

Rusko čelí prehlbujúcej sa palivovej kríze, ktorá podľa ruských médií núti majiteľov čerpacích staníc predávať svoje prevádzky po celej krajine. Za uplynulý mesiac sa objavilo viac ako 150 ponúk na predaj čerpacích staníc, pričom ceny sa pohybujú od jedného do 150 miliónov rubľov, informuje web Moscow Times.

Problémy zasiahli najmä nezávislé siete, ktoré zápasia s nedostatkom benzínu a nafty, ako aj s vysokými veľkoobchodnými cenami.

Podľa zdrojov z odvetvia dostávajú palivo od veľkých ropných spoločností len v obmedzenom množstve, čo v niektorých regiónoch viedlo až k zatváraniu staníc.

Situáciu zhoršili útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie, ktoré výrazne obmedzili spracovanie ropy. Produkcia benzínu sa podľa Reuters znížila približne o 35 percent, zatiaľ čo domáci dopyt zostáva vysoký.

Nedostatok pohonných látok už spôsobuje problémy aj so zásobovaním zdravotníckych zariadení, komunálnych služieb a záchranných zložiek.

(mja)

Minúta  |  

Španielsko by mohlo legalizovať až tri milióny migrantov

Vysokopostavení predstavitelia imigračného oddelenia Národnej polície upozornili na to, že rozsiahly program legalizácie migrantov s názvom „Proceso de Regularización Extraordinaria“ by mohol v konečnom dôsledku viesť k tomu, že legálny status získajú až tri milióny migrantov, ak sa zohľadní aj následné zlučovanie rodín.

Toto varovanie prichádza v čase, keď socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza pokračuje v realizácii mimoriadneho legalizačného programu, ktorý už prilákal oveľa viac žiadostí, než sa pôvodne očakávalo.

Vláda pôvodne odhadovala, že podmienky splní približne 500-tisíc migrantov bez dokladov. Vysokopostavení úradníci z oddelenia pre prisťahovalectvo však teraz odhadujú, že žiadosť pravdepodobne podá 1,2 až 1,3 milióna ľudí, čo je viac ako dvojnásobok oficiálnej prognózy.

Tvrdia, že dlhodobý dosah bude podstatne väčší, pretože úspešní žiadatelia budú mať právo priviesť do Španielska svojich rodinných príslušníkov. Podľa odhadov polície by tak celkový počet nových legálnych rezidentov mohol nakoniec dosiahnuť približne tri milióny, čo zodpovedá zhruba šiestim percentám súčasného počtu obyvateľov Španielska.

Policajní predstavitelia tiež kritizovali vládu za to, že v kľúčových fázach tohto procesu odsunula orgány presadzovania práva na vedľajšiu koľaj, a varovali, že obmedzenie bezpečnostných kontrol by mohlo zvýšiť riziko podvodov a zneužívania systému.

(dam, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.