Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Palivová kríza v Rusku spustila predaj čerpacích staníc

Rusko čelí prehlbujúcej sa palivovej kríze, ktorá podľa ruských médií núti majiteľov čerpacích staníc predávať svoje prevádzky po celej krajine. Za uplynulý mesiac sa objavilo viac ako 150 ponúk na predaj čerpacích staníc, pričom ceny sa pohybujú od jedného do 150 miliónov rubľov, informuje web Moscow Times.

Problémy zasiahli najmä nezávislé siete, ktoré zápasia s nedostatkom benzínu a nafty, ako aj s vysokými veľkoobchodnými cenami.

Podľa zdrojov z odvetvia dostávajú palivo od veľkých ropných spoločností len v obmedzenom množstve, čo v niektorých regiónoch viedlo až k zatváraniu staníc.

Situáciu zhoršili útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie, ktoré výrazne obmedzili spracovanie ropy. Produkcia benzínu sa podľa Reuters znížila približne o 35 percent, zatiaľ čo domáci dopyt zostáva vysoký.

Nedostatok pohonných látok už spôsobuje problémy aj so zásobovaním zdravotníckych zariadení, komunálnych služieb a záchranných zložiek.

(mja)

Minúta  |  

Španielsko by mohlo legalizovať až tri milióny migrantov

Vysokopostavení predstavitelia imigračného oddelenia Národnej polície upozornili na to, že rozsiahly program legalizácie migrantov s názvom „Proceso de Regularización Extraordinaria“ by mohol v konečnom dôsledku viesť k tomu, že legálny status získajú až tri milióny migrantov, ak sa zohľadní aj následné zlučovanie rodín.

Toto varovanie prichádza v čase, keď socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza pokračuje v realizácii mimoriadneho legalizačného programu, ktorý už prilákal oveľa viac žiadostí, než sa pôvodne očakávalo.

Vláda pôvodne odhadovala, že podmienky splní približne 500-tisíc migrantov bez dokladov. Vysokopostavení úradníci z oddelenia pre prisťahovalectvo však teraz odhadujú, že žiadosť pravdepodobne podá 1,2 až 1,3 milióna ľudí, čo je viac ako dvojnásobok oficiálnej prognózy.

Tvrdia, že dlhodobý dosah bude podstatne väčší, pretože úspešní žiadatelia budú mať právo priviesť do Španielska svojich rodinných príslušníkov. Podľa odhadov polície by tak celkový počet nových legálnych rezidentov mohol nakoniec dosiahnuť približne tri milióny, čo zodpovedá zhruba šiestim percentám súčasného počtu obyvateľov Španielska.

Policajní predstavitelia tiež kritizovali vládu za to, že v kľúčových fázach tohto procesu odsunula orgány presadzovania práva na vedľajšiu koľaj, a varovali, že obmedzenie bezpečnostných kontrol by mohlo zvýšiť riziko podvodov a zneužívania systému.

(dam, red)

Minúta  |  

Ukrajina má nového veľvyslanca pri Európskej únii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval Tarasa Kačku za nového veľvyslanca Ukrajiny pri Európskej únii. Vo funkcii nahradí Vsevoloda Čencova, ktorý sa stane podpredsedom vlády pre európsku integráciu, informuje web Politico.

Personálna výmena je súčasťou širšej reorganizácie vlády počas vojny. Kačka doteraz viedol agendu európskej integrácie a zohrával kľúčovú úlohu pri rokovaniach o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Len minulý týždeň sa v Bruseli zúčastnil na otvorení ďalšieho rokovacieho klastra, hoci Kyjev zatiaľ otvoril iba dve zo šiestich kapitol. Proces spomaľujú výhrady Maďarska, ktoré žiada riešenie otázok týkajúcich sa práv maďarskej menšiny na Ukrajine.

Kačka priznal sklamanie z pomalého tempa rozširovania EÚ, zároveň však zdôraznil pokračujúci dialóg s Budapešťou.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že nový veľvyslanec pomôže urýchliť prístupové rokovania a bude zároveň zastávať funkciu obchodného zástupcu Ukrajiny pri EÚ.

(mja)

Minúta  |  

Milanová avizuje trestné oznámenie pre uskladnenie zbierok

Opozičné Hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Prípad sa týka uskladnenia zbierkových predmetov z Múzea kultúry Čechov na Slovensku v Martine, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum (SNM).

Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová (Hnutie Slovensko) upozornila na závažné nezrovnalosti v zmluve o prenájme nebytových priestorov, ktorú SNM uzavrelo s firmou Imperia. Zástupcovia hnutia zistili, že cenné zbierky nie sú uskladnené na adrese uvedenej v zmluve.

Namiesto deklarovaného nebytového priestoru ide o rodinný dom, ktorý navyše spomínaná firma ani nevlastní. Milanová zároveň poukázala na to, že pod spornou zmluvou je podpísaná súčasná generálna riaditeľka SNM Vieroslava Bernátová.

Bernátová v reakcii na pochybnosti nariadila mimoriadnu previerku, ktorej cieľom je preveriť reálny stav dočasného uloženia martinských zbierok. Národné múzeum uviedlo, že až do ukončenia tejto kontroly sa k tvrdeniam vo verejnom priestore nebude podrobnejšie vyjadrovať.

Celková rekonštrukcia Múzea kultúry Čechov na Slovensku v Martine je vyčíslená na 745-tisíc eur a jej dokončenie je naplánované do konca marca 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brusel ocenil justíciu, no kritizuje Slovensko za korupciu a paragraf 363

Európska komisia vo výročnej správe o stave právneho štátu hodnotí Slovensko zmiešane. Oceňuje pokrok pri posilňovaní nezávislosti Súdnej rady, ako aj kroky smerujúce k zrušeniu trestného činu ohýbania práva, ktorý umožňuje trestné stíhanie sudcov za ich rozhodnutia.

Zároveň však upozorňuje, že viaceré reformy ešte nie sú dokončené. Najkritickejšie hodnotí boj proti korupcii na najvyšších miestach, kde podľa Komisie k žiadnemu zlepšeniu nedošlo.

Poukazuje na pokles počtu vyšetrovaných a odsúdených prípadov, ako aj na problematické využívanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Len obmedzený pokrok vidí pri regulácii lobingu, ochrane novinárov či reforme trestného činu ohovárania, pričom systém majetkových priznaní zostáva bez zmien.

Komisia zároveň kritizuje absenciu pokroku pri ochrane nezávislosti verejnoprávnych médií a vyzýva Slovensko na transparentnejší legislatívny proces s menším využívaním zrýchleného konania. Podľa Komisie je potrebné pokračovať v reformách, aby krajina naplnila štandardy EÚ.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izrael rozpustil parlament, krajinu čakajú októbrové voľby

Izraelský parlament sa v piatok nadránom rozpustil pred voľbami, ktoré sa uskutočnia 27. októbra. Poslanci schválili návrh pomerom hlasov 62 : 0 po tom, čo koalícia v závere funkčného obdobia presadila sériu kontroverzných zákonov, informuje web Times of Israel.

Medzi nimi sú oslabenie právomocí generálneho prokurátora, rozšírenie vládneho dohľadu nad médiami či dočasné pozastavenie trestného stíhania ultraortodoxných mužov vyhýbajúcich sa vojenskej službe. Posledné opatrenie už medzičasom pozastavil najvyšší súd.

Knesset zároveň schválil predĺženie povinnej vojenskej služby pre mužov z 30 na 32 mesiacov, hoci armáda požadovala až 36 mesiacov pre pretrvávajúci nedostatok vojakov počas vojny.

Premiér Benjamin Netanjahu podporil rozpustenie parlamentu, zatiaľ čo opozícia kritizovala aj zvýšenie štátneho financovania politických strán tesne pred voľbami.

Predseda Knessetu Amir Ohana označil končiace volebné obdobie za jedno z najnáročnejších v dejinách Izraela.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.