Preskočiť na obsah
  |  

Moskva označila Libertariánsku stranu Ruska za agenta

Ruské ministerstvo spravodlivosti rozšírilo register takzvaných zahraničných agentov o dve organizácie a dve fyzické osoby. Na zoznam pribudli Libertariánska strana Ruska, projekt Štvrtý sektor, novinár Alexander Polivanov a spisovateľ Dmitrij Petrov, informuje agentúra Interfax.

Rezort im vyčíta šírenie informácií, ktoré sú podľa ruských úradov o politike štátu nepravdivé, vytváranie alebo šírenie obsahu subjektov označených za zahraničných agentov a v niektorých prípadoch aj spoluprácu s organizáciami, ktoré Moskva považuje za nežiaduce.

Libertariánskej strane ministerstvo pripisuje aj kritiku volebného systému, odpor voči vojne na Ukrajine a údajné výzvy na narušenie územnej celistvosti Ruska.

Projekt Štvrtý sektor mal podľa rezortu šíriť obsah nežiaducich organizácií a kritizovať ruský vzdelávací systém. Polivanovovi a Petrovovi úrady okrem iného vyčítajú verejné vystupovanie proti vojne a kontakty so subjektmi označenými za zahraničných agentov.

(mja)

  |  

Vláda odmieta hodnotenie Komisie vo veci stíhania korupcie

Slovenská vláda vzala na vedomie výročnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu a ocenila, že Brusel zaznamenal pokrok vo viacerých oblastiach justície.

Kabinet vyzdvihol najmä pozitívne hodnotenie zmien týkajúcich sa Súdnej rady, pripravovaného zrušenia trestného činu ohýbania práva, skracovania súdnych konaní či posilnenia ochrany novinárov prostredníctvom transpozície smernice proti šikanóznym žalobám (anti-SLAPP).

Zároveň odmietol závery Komisie o zhoršení boja proti korupcii na najvyšších miestach. Tvrdí, že trestné stíhanie je výlučne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov a vláda doň nezasahuje.

Vláda správu v tejto časti označila za tendenčnú, neobjektívnu a založenú na dvojakom metri voči členským štátom EÚ.

Kabinet zároveň deklaroval pripravenosť odstraňovať ostatné identifikované nedostatky a navrhol zmeny metodiky hodnotenia, ktoré by podľa neho zabezpečili väčšiu transparentnosť a intenzívnejší dialóg medzi Európskou komisiou a členskými štátmi.

(tasr, mja)

  |  

Palivová kríza v Rusku spustila predaj čerpacích staníc

Rusko čelí prehlbujúcej sa palivovej kríze, ktorá podľa ruských médií núti majiteľov čerpacích staníc predávať svoje prevádzky po celej krajine. Za uplynulý mesiac sa objavilo viac ako 150 ponúk na predaj čerpacích staníc, pričom ceny sa pohybujú od jedného do 150 miliónov rubľov, informuje web Moscow Times.

Problémy zasiahli najmä nezávislé siete, ktoré zápasia s nedostatkom benzínu a nafty, ako aj s vysokými veľkoobchodnými cenami.

Podľa zdrojov z odvetvia dostávajú palivo od veľkých ropných spoločností len v obmedzenom množstve, čo v niektorých regiónoch viedlo až k zatváraniu staníc.

Situáciu zhoršili útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie, ktoré výrazne obmedzili spracovanie ropy. Produkcia benzínu sa podľa Reuters znížila približne o 35 percent, zatiaľ čo domáci dopyt zostáva vysoký.

Nedostatok pohonných látok už spôsobuje problémy aj so zásobovaním zdravotníckych zariadení, komunálnych služieb a záchranných zložiek.

(mja)

  |  

Španielsko by mohlo legalizovať až tri milióny migrantov

Vysokopostavení predstavitelia imigračného oddelenia Národnej polície upozornili na to, že rozsiahly program legalizácie migrantov s názvom „Proceso de Regularización Extraordinaria“ by mohol v konečnom dôsledku viesť k tomu, že legálny status získajú až tri milióny migrantov, ak sa zohľadní aj následné zlučovanie rodín.

Toto varovanie prichádza v čase, keď socialistická vláda premiéra Pedra Sáncheza pokračuje v realizácii mimoriadneho legalizačného programu, ktorý už prilákal oveľa viac žiadostí, než sa pôvodne očakávalo.

Vláda pôvodne odhadovala, že podmienky splní približne 500-tisíc migrantov bez dokladov. Vysokopostavení úradníci z oddelenia pre prisťahovalectvo však teraz odhadujú, že žiadosť pravdepodobne podá 1,2 až 1,3 milióna ľudí, čo je viac ako dvojnásobok oficiálnej prognózy.

Tvrdia, že dlhodobý dosah bude podstatne väčší, pretože úspešní žiadatelia budú mať právo priviesť do Španielska svojich rodinných príslušníkov. Podľa odhadov polície by tak celkový počet nových legálnych rezidentov mohol nakoniec dosiahnuť približne tri milióny, čo zodpovedá zhruba šiestim percentám súčasného počtu obyvateľov Španielska.

Policajní predstavitelia tiež kritizovali vládu za to, že v kľúčových fázach tohto procesu odsunula orgány presadzovania práva na vedľajšiu koľaj, a varovali, že obmedzenie bezpečnostných kontrol by mohlo zvýšiť riziko podvodov a zneužívania systému.

(dam, red)

  |  

Ukrajina má nového veľvyslanca pri Európskej únii

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval Tarasa Kačku za nového veľvyslanca Ukrajiny pri Európskej únii. Vo funkcii nahradí Vsevoloda Čencova, ktorý sa stane podpredsedom vlády pre európsku integráciu, informuje web Politico.

Personálna výmena je súčasťou širšej reorganizácie vlády počas vojny. Kačka doteraz viedol agendu európskej integrácie a zohrával kľúčovú úlohu pri rokovaniach o vstupe Ukrajiny do EÚ.

Len minulý týždeň sa v Bruseli zúčastnil na otvorení ďalšieho rokovacieho klastra, hoci Kyjev zatiaľ otvoril iba dve zo šiestich kapitol. Proces spomaľujú výhrady Maďarska, ktoré žiada riešenie otázok týkajúcich sa práv maďarskej menšiny na Ukrajine.

Kačka priznal sklamanie z pomalého tempa rozširovania EÚ, zároveň však zdôraznil pokračujúci dialóg s Budapešťou.

Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že nový veľvyslanec pomôže urýchliť prístupové rokovania a bude zároveň zastávať funkciu obchodného zástupcu Ukrajiny pri EÚ.

(mja)

  |  

Milanová avizuje trestné oznámenie pre uskladnenie zbierok

Opozičné Hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Prípad sa týka uskladnenia zbierkových predmetov z Múzea kultúry Čechov na Slovensku v Martine, ktoré spadá pod Slovenské národné múzeum (SNM).

Bývalá ministerka kultúry Natália Milanová (Hnutie Slovensko) upozornila na závažné nezrovnalosti v zmluve o prenájme nebytových priestorov, ktorú SNM uzavrelo s firmou Imperia. Zástupcovia hnutia zistili, že cenné zbierky nie sú uskladnené na adrese uvedenej v zmluve.

Namiesto deklarovaného nebytového priestoru ide o rodinný dom, ktorý navyše spomínaná firma ani nevlastní. Milanová zároveň poukázala na to, že pod spornou zmluvou je podpísaná súčasná generálna riaditeľka SNM Vieroslava Bernátová.

Bernátová v reakcii na pochybnosti nariadila mimoriadnu previerku, ktorej cieľom je preveriť reálny stav dočasného uloženia martinských zbierok. Národné múzeum uviedlo, že až do ukončenia tejto kontroly sa k tvrdeniam vo verejnom priestore nebude podrobnejšie vyjadrovať.

Celková rekonštrukcia Múzea kultúry Čechov na Slovensku v Martine je vyčíslená na 745-tisíc eur a jej dokončenie je naplánované do konca marca 2027.

(tasr, max)