„Spočítajte si 0,1 percenta zo sumy 13 miliárd, ktoré idú ročne na dôchodky – je to plus mínus 13 miliónov eur,“ upozornil expert. Rozdiel medzi valorizáciou o 3,6 a 3,5 percenta je teda pre konkrétneho seniora takmer zanedbateľný, pre Sociálnu poisťovňu a verejné financie už nie.
Nerozhoduje bežná inflácia
Výška januárového zvýšenia dôchodkov sa neurčuje podľa celkovej inflácie, ktorú Štatistický úrad SR každý mesiac zverejňuje pre celú populáciu. Zákon o sociálnom poistení ju viaže na takzvanú dôchodcovskú infláciu. Štandard sa tejto téme venoval aj koncom vlaňajška.
Ide o medziročný rast spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov. Rozdiel spočíva predovšetkým v tom, akú váhu majú jednotlivé tovary a služby v spotrebnom koši. Seniori totiž svoje príjmy míňajú inak ako priemerná slovenská domácnosť.
Väčšiu časť rozpočtu spravidla pohltia bývanie, energie, potraviny či zdravotná starostlivosť. Ak práve tieto položky zdražujú výraznejšie, dôchodcovská inflácia môže byť vyššia ako celková. Funguje to však aj opačne.
To vidíme aj v súčasnosti. Celková medziročná inflácia dosiahla v júli 3,3 percenta, dôchodcovská bola o desatinu nižšia. K spomaleniu celkového rastu cien prispeli najmä potraviny, ktoré boli v júli medziročne lacnejšie a v rozpočtoch seniorov majú potraviny pomerne významné zastúpenie.
Pre valorizáciu od januára 2027 pritom nie je rozhodujúci jediný mesiac. Podľa zákona o sociálnom poistení sa použije percento medziročného rastu spotrebiteľských cien pre domácnosti dôchodcov za prvých deväť mesiacov predchádzajúceho kalendárneho roka.
Štatistický úrad teda poskytne dáta od januára do septembra a z nich vzíde hodnota, podľa ktorej Sociálna poisťovňa penzie zvýši. Vlani tento mechanizmus priniesol valorizáciu o 3,7 percenta, o ktorú sa dôchodky zvýšili od januára 2026.
Čo to znamená v eurách
Rozdiel medzi jednotlivými scenármi možno ukázať na sume 667,30 eura. Tá má dnes osobitný význam, keďže na tejto úrovni vláda v rámci konsolidácie zmrazila starobný 13. dôchodok na roky 2026 až 2028. Nejde teda o dnešnú priemernú mesačnú penziu, ale o sumu, ktorá pôvodne vychádzala z priemernej výšky starobného dôchodku a pri 13. dôchodkoch zostala zastropovaná.
Ak by bežný mesačný dôchodok predstavoval 667,30 eura a valorizácia dosiahla 3,6 percenta, zvýšenie by predstavovalo po zákonnom zaokrúhlení približne 24,10 eura. Penzia by tak vzrástla na približne 691,40 eura mesačne.
Pri valorizácii o 3,5 percenta by zvýšenie predstavovalo približne 23,40 eura a dôchodok by stúpol na 690,70 eura. Rozdiel medzi oboma scenármi je teda iba 70 centov mesačne, približne 8,40 eura za celý rok. Sociálna poisťovňa zvýšenie dôchodku zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Aktuálna referenčná suma priemerného starobného dôchodku pre rok 2026 je 702,30 eura. Pri vyšších dôchodkoch je teda absolútne zvýšenie väčšie. Napríklad tisíceurová penzia by pri valorizácii o 3,6 percenta vzrástla o 36 eur na 1 036 eur. Pri 800-eurovom dôchodku by išlo o 28,80 eura mesačne.
Rozpočet počítal s oveľa vyšším rastom
Práve tu sa valorizácia prestáva týkať iba peňaženiek seniorov a stáva sa otázkou verejných financií. Sociálna poisťovňa vypláca na dôchodkoch približne 13 miliárd eur ročne, preto aj malé posuny výsledného percenta predstavujú desiatky miliónov eur.
Rozpočtový výhľad pritom pôvodne pracoval pre rok 2027 s valorizáciou až o 4,5 percenta a s výdavkami na jej zabezpečenie približne 596 miliónov eur. Aktuálny cenový vývoj však naznačuje podstatne nižšie číslo.
Ak by valorizácia skončila na Mihálom odhadovaných 3,6 percenta, bola by o 0,9 percentuálneho bodu nižšia, než predpokladal rozpočtový výhľad. Pri veľmi hrubom prepočte založenom na Mihálovom pravidle, podľa ktorého každá desatina percenta predstavuje približne 13 miliónov eur ročných výdavkov, by rozdiel mohol predstavovať rádovo viac ako 100 miliónov eur.
Skutočný rozpočtový efekt však bude závisieť od počtu a štruktúry vyplácaných dávok a nemožno ho preto jednoducho stotožniť s týmto orientačným násobkom.
Pre verejné financie by nižšia valorizácia znamenala určitú úľavu. Pre dôchodcov však nejde o úsporu bez druhej strany mince. Valorizácia je nastavená tak, aby penzie reagovali na rast životných nákladov seniorov. Ak bude zvýšenie nižšie, bude to predovšetkým preto, že ceny v ich spotrebnom koši rástli pomalšie.
Definitívne percento preto bude známe až po septembrových údajoch, ktoré Štatistický úrad zverejní v októbri. Dovtedy sa bude rozhodovať o desatinách percenta. Pre jedného penzistu znamenajú centy, pre štát milióny eur.
