Ježiš zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc. V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:
„Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“ Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu. Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“ A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji. (Lk 4,31-37)
Aj v Kafarnaume Ježiš vstúpil do rytmu vtedajšieho náboženského života. Ale s novou mocou, v pôvodnej sile slova. Ľudia bez predsudkov si veľmi rýchlo všimli tento podstatný rozdiel. Ježiš im dával za pravdu a svoje obdivuhodné slová potvrdzoval obdivuhodnými činmi. To už muselo byť jasné úplne všetkým.
Najjasnejšie zlému duchu, ktorý okamžite pocítil prevahu Ježišovej duchovnej moci, zoči-voči ktorej odbila posledná hodina jeho prevahy. Diablovi bolo jasné to, čo my ani po toľkých rokoch a toľkokrát opakovaných skúsenostiach nechceme vziať do úvahy: že nad nečistými duchmi a všetkým, čo je od Zlého, má moc jedine On.
