Telá bez hláv či počítače z neurónov. Stiera veda hranicu medzi človekom a technikou?

Správy o inováciách na poli robotiky sú v posledných rokoch vo vleku umelej inteligencie, pričom tieto dva technologické sektory sa čoraz viac zlievajú. Či už je reč o plánovaných dronových rojoch z dielne Elona Muska, čínskych robovlkoch, humanoidoch na japonských letiskách alebo o vzmáhajúcom sa ukrajinskom dronovom priemysle, nemalú úlohu vo vývoji hardvéru hrá práve AI.

Osobine znepokojivo pôsobia správy, že technologický gigant Apple nedávno kúpil izraelský startup Q.ai, ktorého umelointeligentné odpočúvanie už dosiahlo úroveň čítania z pier. Softvér rozpoznávania mikropohybov tváre má slúžiť na dekódovanie hlasových príkazov aj pri zhoršenej počuteľnosti, takmer okamžite sa však stal zdrojom obáv z neobmedzenej špionáže.

Mohlo by Vás zaujímať Zahynulo viac ako 125 civilistov. Izraelské vojenské pokusy s AI v Gaze

Aj na poli biológie, genetiky či medicíny je ľudstvo svedkom zrýchľujúceho sa pokroku poznania, čo však so sebou prináša ďaleko znepokojivejšie otázky z kategórie etických dilem. Hoci je reverzné starnutie [zvrátenie biologického veku buniek, pozn. red.], aké sa vlani podarilo čínskym vedcom na makakoch, zdanlivo zatiaľ hudbou budúcnosti, úpravy ľudských génov sú v súčasnosti eticky neprípustné.