Správy o inováciách na poli robotiky sú v posledných rokoch vo vleku umelej inteligencie, pričom tieto dva technologické sektory sa čoraz viac zlievajú. Či už je reč o plánovaných dronových rojoch z dielne Elona Muska, čínskych robovlkoch, humanoidoch na japonských letiskách alebo o vzmáhajúcom sa ukrajinskom dronovom priemysle, nemalú úlohu vo vývoji hardvéru hrá práve AI.
Osobine znepokojivo pôsobia správy, že technologický gigant Apple nedávno kúpil izraelský startup Q.ai, ktorého umelointeligentné odpočúvanie už dosiahlo úroveň čítania z pier. Softvér rozpoznávania mikropohybov tváre má slúžiť na dekódovanie hlasových príkazov aj pri zhoršenej počuteľnosti, takmer okamžite sa však stal zdrojom obáv z neobmedzenej špionáže.
Aj na poli biológie, genetiky či medicíny je ľudstvo svedkom zrýchľujúceho sa pokroku poznania, čo však so sebou prináša ďaleko znepokojivejšie otázky z kategórie etických dilem. Hoci je reverzné starnutie [zvrátenie biologického veku buniek, pozn. red.], aké sa vlani podarilo čínskym vedcom na makakoch, zdanlivo zatiaľ hudbou budúcnosti, úpravy ľudských génov sú v súčasnosti eticky neprípustné.
Aj tento prístup sa však postupne láme. Americká firma Nucleus Genomics v decembri 2025 predstavila balík umelého oplodnenia IVF+, ktorého súčasťou je úprava genetického kódu embrya s cieľom predchádzania zriedkavým ochoreniam.
Okrem toho, že sa postupy reverzného starnutia pomaly stávajú liečebnou metódou aj pre ľudí ako súčasť liečby rakoviny, vstupujú do editovania génov aj firmy z AI sektora.
Až v júni tohto roka genetickú úpravu embryí úspešne vykonali vedci z americkej Kolumbijskej univerzity. V otázke predlžovania života je na Západe premiantom Bryan Johnson, ktorý údajne začal pestovať vlastné klony s cieľom vytvorenia zásob orgánov.
No kým sa koncept pestovania samostatných náhradných orgánov postupne dostáva do hlavného prúdu, existuje ešte jedno odvetvie, ktoré sa snaží vyrábať celé klony – okrem hlavy.
Telá bez hláv
Takto vytvorený bezhlavý klon sa v angličtine nazýva bodyoid, treba však pripomenúť, že ide len o teoretický koncept. Aj klonovanie je podľa súčasných zásad neetické. Bodyoid sa však v laboratórnych podmienkach vyvíja bez hlavy či bez mozgu, čo by malo brániť „vzniku vedomia“ či prežívaniu bolesti.
Kalifornská spoločnosť R3 Bio v poslednom období aktívne pracuje na tom, aby túto technológiu priviedla do reality.
Technologický magazín Wired, ktorý sa firme venoval v marcovom článku, pripomenul, že administratíva Donalda Trumpa postupne ukončuje všetky povolenia na experimenty na zvieratách. To viedlo spoločnosť z oblasti Sanfranciského zálivu, aby spustila „pestovanie“ klonov primátov, ktorým chýba hlava.
Tieto údajne nevnímajúce „orgánové vaky“ (organ sacks) v počiatočnej fáze poslúžia ako subjekty testovania liekov. Spoluzakladateľka R3 Bio Alice Gilmanová však magazínu priznala, že ich konečným cieľom sú ľudské „vaky“.
Gilmanová vysvetlila, že R3 Bio bude v blízkej budúcnosti vyrábať ľudské verzie týchto „vakov“, ktoré by sa mohli používať ako zdroj tkanív a orgánov pre ľudí, ktorí ich potrebujú. Rovnako to vníma aj najväčší investor startupu, ktorým je miliardový singapurský investičný fond Immortal Dragons.
„Domnievame sa, že nahradenie je pravdepodobne lepšie ako oprava, pokiaľ ide o liečbu chorôb alebo reguláciu procesu starnutia v ľudskom tele,“ povedal pre Wired generálny riaditeľ fondu Boyang Wang. „Ak dokážeme vytvoriť necitlivé, bezhlavé telo pre človeka, bude to skvelý zdroj orgánov,“ vyhlásil.
„Výhodou použitia etickejších modelov, ktoré pozostávajú výlučne z orgánových systémov, by bolo, že testovanie by sa dalo podstatne viac škálovať,“ spresnila Gilmanová.
Práve opice sú pre amerických výskumníkov vhodnými subjektmi pri testovaní vakcín či liekov. Čína v počiatkoch pandémie COVID-19 zastavila vývoz primátov do zahraničia. Následný nedostatok testovacích subjektov a ich orgánov otvoril okno príležitostí pre firmy ako R3 Bio.
Ako poznamenal Wired, názov spoločnosti je odkazom na filozofiu známu ako „tri R“: Replacement, Reduction, Refinement (teda nahradenie, redukcia, zdokonalenie), ktorú v roku 1959 rozvinuli britskí biológovia William Russell a Rex Burch ako argument na podporu humánneho experimentovania.
Na pestovanie týchto „vakov“ majú poslúžiť pluripotentné kmeňové bunky, pričom tento proces je pravdepodobne uskutočniteľný, ako pre Wired vysvetlil biológ v oblasti kmeňových buniek Paul Knoepfler. Profesor z Kalifornskej univerzity ďalej spresnil, že pôvodne ide o ľudské kožné bunky, ktoré sa preprogramujú do štádia embrya.
„Úpravou týchto kmeňových buniek by vedci mohli deaktivovať gény potrebné na vývoj mozgu. Výsledné embryo by sa potom mohlo inkubovať, kým by sa z neho nevyvinuli organizované orgánové štruktúry,“ vysvetlil navrhované postupy Wired.
Paradox zombií
Podobné postupy boli teoreticky známe už dlho, v októbrovom čísle časopisu First Things však bioetik Aaron Kheriaty poukázal na takmer nepredstaviteľné etické prešľapy v prípade využitia umelého oplodnenia (IVF) na tvorbu bodyoidov.
Kheriaty reagoval na článok v časopise MIT Technology Review z Massachusettského technologického inštitútu, v ktorom autori navrhovali konštrukciu „umelej maternice“ na inkubáciu bodyoidov.
„Prísne vzaté, umelé maternice nie sú na vývoj bodyoidov nevyhnutné. Takéto preprogramované embryo by sa teoreticky dalo vytvoriť v laboratóriu a implantovať do maternice ženy, tak ako sa to robí pri IVF. Predstava, že bytosť považovaná za podľudskú by sa mala narodiť z ľudskej matky, sa však zdá príliš desivá na to, aby ju mohli zvažovať dokonca aj títo priekopníci bioetiky,“ poznamenal.
Diskusia o akýchsi „náhradných dieloch“, ktoré by boli výsledkom údajne etického pestovania, teda zjavne stále prebieha – čo znamená len toľko, že nie je uzavretá. Kheriaty pripomenul aj úspechy pri vytvorení „embryoidov“, ktorým sa údajne nevyvíja mozog.
„Nevieme to s istotou, keďže sa zvyčajne zničia po štrnástich dňoch, teda skôr než sa začnú vyvíjať srdce a mozog,“ vysvetlil dilemu bioetik. K ďalšej hybridizácii sa však zatiaľ nevyjadril, hoci je ďaleko znepokojivejšia ako pestovanie zombií.
Neumelá inteligencia
Kým pestovanie celých „takmer ľudí“ je v súčasnosti technicky zložité, v dôsledku čoho je toto odvetvie takpovediac v plienkach, jednotlivé tkanivá sa upravujú v podstate na bežnej báze. Termín „tkanivové inžinierstvo“ je známy už od 80. rokov minulého storočia.
Práve v tomto odvetví biomedicíny sa skrýva ďalšia forma vedeckého pokroku, ktorá vzbudzuje u etikov závažné pochybnosti. Okrem embryoidov či bodyoidov totiž možno vypestovať aj kvázi ľudské tkanivá s názvom organoidy. V tejto sfére sú najsľubnejšie nervy.
V roku 1999 vytvoril inžinier William Ditto takzvaný „mokrý počítač“. Oproti suchým počítačom, ktoré fungujú na báze kovu a elektriny, je princípom mokrého zariadenia to, že funguje na neurónoch – nervových bunkách.
Vytvorenie mokrého počítača na báze neurónov z pijavíc predstavoval neuveriteľné zrýchlenie vedecko-technického pokroku. Zároveň však opäť priniesol otázky, či fungovaním týchto neurónových obvodov nespôsobujeme niečo ako bolesť organizmom, ktoré nevznikli prirodzene.
Dittov počítač bol skutočne počítačom v pôvodnom zmysle slova – zariadenie dokázalo vykonať len operáciu súčtu. Napriek svojej jednoduchosti však poskytol odrazový mostík pre ďalších priekopníkov, ktorí tento „wetware“ ďalej rozvíjali.
Odvtedy ubehlo štvrť storočia a v súčasnosti sa otvorene rozvíja odvetvie, ktorého náplň práce pripomína filmových kyborgov – organoidná inteligencia (OI). Dittovi nasledovníci totiž pochopili, že neurónové siete prepojené cez rozhrania typu mozog-stroj (Brain-Computer Interface, BCI) budú ďaleko výkonnejšie oproti svojim „suchým“ náprotivkom.
Samotné slovo „kyborg“ je skratkovým slovom označujúcim „kybernetický organizmus“. Spomínané BCI už úspešne otestoval Neuralink Elona Muska ešte v januári 2024 – a to na živom človeku mimo laboratória.
Kľúčovou časťou OI sú trojrozmerné matrice, cez ktoré prerastajú umelo vypestované neuróny. Tie teda nemusia mať tvar mozgu a dajú sa následne napasovať do akéhokoľvek iného zariadenia. V najbližšom období tak môžu dobre poslúžiť firmám ako SpaceXAI či OpenAI (ktorá má stále problém s nedostatkom hardvéru).
Vlani v auguste tím z Univerzity Johnsa Hopkinsa v meste Baltimore (štát Maryland) preukázal, že na mikroskopickej úrovni sú tieto neurónové siete schopné usporiadať sa do „základných stavebných blokov potrebných na základné učenie a pamäť“. Výskumníkov viedla šéfka Centra pre výskum alternatív k testovaniu na zvieratách (CAAT) Dowlette-Mary Alam-ed-Dínová.
Okrem modelovania akýchsi umelých mozgov zo skutočných buniek, ktoré majú slúžiť ako učebná pomôcka na lepšie pochopenie vývoja či rôznych ochorení, tak bioinžinieri priniesli základ na využitie procesu ľudského myslenia, ktorý sa dá replikovať v stroji.
Prešlo sotva pol roka a ich čínski kolegovia na portáli Science Direct zverejnili štúdiu, v ktorej overili, že je to možné. „Mozgové organoidy odvodené z ľudských kmeňových buniek vykazujú samoorganizujúce sa neurónové siete s dynamickou aktivitou a plasticitou, čím ponúkajú biologicky založenú alternatívu k bežným systémom umelej inteligencie,“ uviedol tím pod vedením Longa Baia zo Šanghajskej univerzity.
Dlhodobým cieľom vedcov z Číny je založenie „biohybridnej platformy“, ktorá bude replikovať známe strojové učenie (machine learning) – ale s tým rozdielom, že sa v nej budú učiť kusy hardvéru založené na mozgových bunkách. Prvé varovania pred priam dystopickým scenárom OI zverejnil časopis Science už v novembri 2025.
Hlava pre bezhlavých
Bezhlavým telám s procesormi z ľudských buniek však v tomto kabinete kuriozít nič chýbať nebude. O to sa postará čínska spoločnosť AheadForm, ktorej názov je slovnou hračkou – slovo „ahead“ znamená byť v niečom popredu, firma však vyrába hlavy (head) aj s tvárami na pokrok v robotike.
Aby umelá inteligencia (a v našom prípade aj tá „mokrá“ organoidná) mohla fungovať v skutočnom svete, potrebuje hardvér. Podobne ako ľudská duša potrebuje telo, ktoré ju síce ohraničuje, zároveň však definuje jej existenciu v hmotnom svete.
Prvotné pokusy o výrobu robotických hláv však nedopadli veľmi šťastne, čoho dôkazom je napríklad „žensky vystupujúci“ robot menom Sophia. Tento stroj vyvinula hongkonská firma Hanson Robotics s tým, že má pripomínať faraónku Nefertiti. O rok neskôr robot Sophia dostal občianstvo Saudskej Arábie.
Na skutočných ľudí však toto takmer ľudské zariadenie zvyčajne pôsobí odpudivo, pričom tento fenomén vysvetlil už v 70. rokoch minulého storočia japonský robotik Masahiro Mori. Ide o známe „znepokojivé údolie“, teda Uncanny Valley.
Mori na základe prepojenia robotiky a psychológie odhalil, že čím realistickejšie neľudský tvor pôsobí, tým je pre človeka príťažlivejší – ale len do určitej miery. Jej prekročením nastupuje pocit nepokoja či dokonca desu.
V prípade Sophie je teda vizuál prehnaný a často budí odpor.
Tu vstupuje do hry startup AheadForm, ktorý podľa viacerých komentátorov toto údolie prekonal. Modely typu Origin-F1 či Elf-Xuan skutočne pôsobia realisticky a šanghajská firma si dala záležať na detailoch.
„Silikónová koža, ktorú nedokážete odlíšiť od ľudskej, a 25 mikromotorov skrytých pod ňou, ktoré tvarujú tvár do realistických výrazov. A RGB kamery zabudované v zreniciach, takže keď sa na vás pozrie, skutočne vás vidí z miesta, kde má oči,“ vysvetlil tieto procesy technologický komentátor Ole Lehmann.
„Väčšina robotikov verila, že žiadne technické riešenie nedokáže vytvoriť tvár dostatočne realistickú na to, aby sa vyhli [znepokojivému údoliu]. Preto to vzdali a roboty zámerne ponechali v kreslenom štýle: veľké anime oči, prehnané rysy, zreteľne umelý vzhľad. AheadForm sa však rozhodla považovať to skôr za technický problém. Stačí pridať dostatok motorov, vyladiť silikón, nastaviť načasovanie a „údolie“ sa uzavrie,“ pokračoval.
Roboty sa podľa Lehmanna učia pohybovať mikromotormi tak, že sa na seba pozerajú do zrkadla. Rozpoznávajú nástup ľudského úsmevu 839 milisekúnd predtým, než sa usmejete (tým, že skenujú vaše mikropohyby kože), a kamery majú priamo v zreniciach.
„Zakladateľ Chu Jü-chang (Yuhang Hu) získal doktorát na Kolumbijskej univerzite pod vedením Hoda Lipsona. To je ten, kto v roku 2006 skonštruoval štvornohého robota, ktorý na základe experimentovania s vlastným pohybom zistil, že má štyri nohy – nikto mu neoznámil tvar jeho tela, on to sám zistil,“ pripomenul Lehmann.
Pozitívne reakcie pridalo aj niekoľko používateľov platformy Reddit, pričom jeden z príspevkov vysvetlil, že silikónová pokožka je prichytená magnetmi, čím budí dojem, akoby pohyb tváre vznikal pod ňou – rovnako ako u ľudí.
Takže kým sa naše ľudské tkanivá pomaly klonujú a ďalej dehumanizujú výrobou „mokrých“ počítačov, robotika sa, naopak, závratnou rýchlosťou „poľudšťuje“. Tieto zatiaľ nepredstaviteľné biotechnologické vymoženosti si však môže dovoliť len obmedzený počet milionárov.
