Z najnovších dát Eurostatu vyplýva, že zadlženie eurozóny bolo na konci prvého štvrťroka tohto roka vo výške 88,9 percenta hrubého domáceho produktu, čo poukazuje na stúpajúci trend. Vyšší dlh má aj celá Európska únia.
Slovensko síce medziročne zaznamenalo mierny pokles pomeru dlhu k výkonu ekonomiky, oproti záveru minulého roka však zadlženie opäť stúplo.
Grécko ukazuje, že aj masívny dlh možno znižovať
Prekvapilo Grécko. Stále má najvyšší dlh v EÚ, za dva roky však jeho pomer k HDP klesol približne zo 160 percent na 143,5 percenta. Pomáha mu kombinácia primárnych rozpočtových prebytkov, rastu HDP a aktívneho riadenia dlhu vrátane predčasného splácania časti finančnej pomoci.
Európska komisia očakáva, že krajina bude v pozitívnom trende pokračovať a deficit pôjde nižšie.
Grécka ekonomika v roku 2025 reálne vzrástla o 2,1 percenta, teda citeľne rýchlejšie ako tá slovenská. Juhoeurópska krajina je tak dobrým príkladom takzvaného efektu menovateľa. Znamená to, že ak ekonomika rastie a vláda si nepožičiava príliš veľa nových peňazí, dlh v pomere k veľkosti ekonomiky môže klesať. A to aj vtedy, keď jeho celková suma zostáva veľmi vysoká.
Vybrané krajiny: dlh a jeho smerovanie
**Revidované hodnoty uvedené v najnovšom vydaní Eurostatu. Pri porovnávaní jednotlivých júlových správ treba počítať so spätnými revíziami národných účtov a dlhu.
Deficity zostávajú hlavným problémom
Slovensko sa od väčšiny krajín eurozóny odlišuje nielen výškou dlhu, ale najmä tým, ako rýchlo sa mení jeho trajektória. Na konci marca dosiahol verejný dlh 86,8 miliardy eur, čo predstavovalo 62,5 percenta HDP.
Medziročne síce podiel dlhu na výkone ekonomiky klesol, výsledok však nemožno považovať za začiatok trvalého ozdravovania verejných financií. V absolútnom vyjadrení totiž dlh vzrástol približne o 3,9 miliardy eur.
Inak povedané, pomer dlhu k HDP sa znížil najmä preto, že nominálna hodnota ekonomiky rástla rýchlejšie než zadlženie.
Vývoj zároveň súvisí so sezónnosťou hospodárenia štátu. Na začiatku roka si vláda vytvára hotovostnú rezervu a vopred financuje časť svojich potrieb, zatiaľ čo splatnosti niektorých dlhopisov prichádzajú až v ďalších mesiacoch. Aj preto býva dlh v prvom štvrťroku vyšší než na konci predošlého roka.
V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa tempo štvrťročného rastu zadlženia Slovenska spomalilo. Kým v prvom kvartáli 2024 krajina zaznamenala najvyšší nárast v Európskej únii a o rok neskôr spolu s Rakúskom zaujala prvé priečky na čele Únie s rastom o 3,5 bodu, tohtoročné zvýšenie je bližšie k priemeru EÚ.
Vývoj slovenského dlhu
*Údaj publikovaný v júli 2025. Eurostat ho následne revidoval na 63,2 percenta HDP. Štvrťročné údaje sú predbežné a môžu sa meniť spolu s revíziami dlhu aj HDP
Slabší rast ekonomiky znižuje priestor na ozdravenie
Nepriaznivý vývoj verejných financií súvisí aj so slabším rastom ekonomiky. Slovenské hospodárstvo v roku 2025 reálne vzrástlo len o 0,8 percenta, najmenej za tri roky, pričom hodnota HDP dosiahla približne 136,8 miliardy eur. Európska únia ako celok pritom rástla takmer dvojnásobným tempom.
Európska komisia očakáva, že verejný dlh Slovenska vzrastie zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 63,7 percenta v roku 2026 a na 66,9 percenta v roku 2027. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje pre tento rok ešte o niečo vyššie číslo. Bez ďalších konsolidačných opatrení by sa podľa nej dlh mohol do roku 2029 vyšplhať až nad 70 percent HDP.
Skúsenosti z minulosti ukazujú, že ani priaznivé hospodárske obdobie automaticky nezabezpečí zdravé verejné financie. Ako pripomínajú analytici rozpočtovej rady Dávid Borovský a Erik Bugyi, „hlavným faktorom zníženia dlhu voči HDP bol veľmi vysoký ekonomický rast“.
V rokoch 2014 až 2019 sa slovenský dlh znížil iba o 6,6 percentuálneho bodu, hoci počas predchádzajúcej finančnej krízy vzrástol až o 26 bodov. Slovensko tak vstúpilo do pandémie bez dostatočného fiškálneho vankúša.
Dnes je situácia ešte náročnejšia pre starnutie populácie, vyššie výdavky na dôchodky, zdravotníctvo či obranu a zároveň drahšie financovanie štátu.
Na stabilizovanie dlhu by bolo podľa rozpočtovej rady potrebné znížiť deficit približne na 2,5 percenta HDP. Ani v takom prípade by však zadlženie neklesalo výrazne, ale ustálilo by sa približne na úrovni 66 percent HDP.
To zároveň ukazuje, že splnenie európskeho limitu deficitu pod tromi percentami ešte automaticky neznamená pokles verejného dlhu.
Podobne situáciu hodnotí aj analytik VÚB Michal Lehuta s tým, že návrat pod 60-percentnú hranicu odhaduje najskôr na rok 2032. Zároveň dodáva, že „znižovanie vysokých deficitov aktuálne sťažuje spomaľujúca sa ekonomika“.
Investori zatiaľ Slovensku dôverujú
Dôležitým faktorom zostávajú aj náklady na financovanie verejného dlhu. Po období mimoriadne nízkych úrokových sadzieb si štát požičiava podstatne drahšie. Každá nová emisia štátnych dlhopisov preto zvyšuje budúce výdavky na obsluhu dlhu a postupne obmedzuje priestor na financovanie školstva, zdravotníctva, infraštruktúry či daňových úľav.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že „Slovensko patrí medzi najviac exponované krajiny eurozóny“ voči obchodným clám a externým otrasom. Hoci investori majú o slovenské dlhopisy naďalej záujem, rastúca riziková prirážka môže v budúcnosti znamenať vyššie náklady na financovanie štátu.
Slovensko zatiaľ nečelí bezprostrednej dlhovej kríze. Jeho verejný dlh zostáva pod priemerom eurozóny a krajina si naďalej dokáže požičiavať na finančných trhoch. Najväčším rizikom však zostáva vývoj v nasledujúcich rokoch.
Špecifikom krajiny je mimoriadne silná závislosť od priemyslu, automobilovej výroby, vývoja nemeckej ekonomiky a zahraničného obchodu. Konsolidácia založená vo veľkej miere na vyšších daniach zároveň tlmí spotrebu, investície a potenciálny rast. Slabší rast následne sťažuje znižovanie dlhu v pomere k HDP.
Vzniká tak nepriaznivá slučka: vysoký deficit zvyšuje nominálny dlh – konsolidácia tlmí ekonomiku – pomalší rast zmenšuje daňové príjmy a sťažuje pokles pomeru dlhu k HDP.