Kým Grécko, Cyprus či Portugalsko úspešne pokračujú v znižovaní zadlženosti, vo Francúzsku, Fínsku, Poľsku, Rumunsku a Belgicku verejný dlh výrazne rastie. Podľa Eurostatu sa dlh eurozóny aj celej Európskej únie medziročne zvýšil. Verejný dlh Únie tak presiahol 15,7 bilióna eur.
Vývoj v posledných rokoch ukazuje, že po dočasnom zlepšení v roku 2024 sa trend opäť obrátil. Dlh eurozóny sa po krátkom poklese znova zvýšil a v prvom štvrťroku 2026 dosiahol takmer 89 percent HDP. Podobný vývoj zaznamenala aj celá Európska únia, kde sa zadlženie za rovnaké obdobie mierne zvýšilo.
Od roku 2026 sa zmenilo aj zloženie eurozóny, pretože Bulharsko prijalo euro a stalo sa jej 21. členom. Keďže má jeden z najnižších dlhov v Únii, mierne znížilo spoločný priemer. Bez Bulharska by dlh eurozóny dokonca presiahol v štatistikách uvedené číslo.
**Revidované hodnoty uvedené v najnovšom vydaní Eurostatu. Pri porovnávaní jednotlivých júlových správ treba počítať so spätnými revíziami národných účtov a dlhu.
Grécko znižuje dlh najrýchlejšie
Najzadlženejšou krajinou zostáva Grécko s dlhom na úrovni 143,5 percenta HDP. Nasleduje Taliansko so 138,9 percenta a nad stopercentnou hranicou sú aj Francúzi, Belgičania a Španieli.
Na opačnom konci je jednoznačným víťazom správy verejných financií Estónsko s dlhom iba 25,2 percenta HDP. Len o niečo vyššie čísla majú Dánsko, Bulharsko či Luxembursko.
Samotná výška dlhu však nevystihuje jeho vývoj. Grécko je síce stále na prvom mieste, ale zároveň ho znižuje najrýchlejšie. Medziročne klesol jeho dlhový pomer až o 9,4 percentuálneho bodu. V prvom štvrťroku 2024 pritom dosahoval takmer 160 percent HDP.
Krajine pomáhajú hospodársky rast, primárny rozpočtový prebytok, inflácia aj priaznivá štruktúra dlhu zo záchranných programov. Veľká časť jej záväzkov má dlhú splatnosť a relatívne nízke úroky.
Podobný vývoj vidno na Cypre, v Portugalsku a Španielsku. Týmto štátom pomáhajú rýchlejší rast, cestovný ruch, investície z európskeho fondu obnovy a priaznivejšia rozpočtová bilancia.
Analytik ING Bert Colijn upozorňuje, že reformy po dlhovej kríze „pomohli položiť pevnejšie základy rastu“. Zároveň však varuje, že juh Európy naďalej zaostáva v produktivite a prijímaní nových technológií.
Francúzsko: vysoký deficit a slabý rast
Naopak, Francúzsko ukazuje opačný príbeh. Jeho dlh medziročne poskočil na 117,6 percenta HDP a nominálne prekročil 3,5 bilióna eur. Európska komisia pritom v roku 2026 očakáva rast tejto ekonomiky iba o 0,8 percenta a približne päťpercentný deficit HDP.
Problémom nie je iba výška dlhu, ale kombinácia slabého rastu, vysokého deficitu, politickej neistoty a rastúcich úrokových výdavkov.
Bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu Olivier Blanchard je presvedčený, že pre investorov je kľúčové, či vláda dokáže dostať vývoj dlhu pod kontrolu. „Prioritou na najbližšie roky je jeho stabilizácia,“ myslí si.
Francúzsko podľa neho potrebuje dôveryhodný viacročný plán. Bez neho môžu vyššie úroky a rizikové prirážky zadlžovanie ešte zrýchliť.
Taliansko môže predbehnúť Grécko
Aj taliansky dlh sa pohol smerom nahor, a to na 138,9 percenta HDP. Krajina tak môže čoskoro vystriedať Grécko na čele rebríčka. Rozdiel je v dynamike. Kým Grécko dlh prudko znižuje, taliansky pomer stagnuje alebo mierne rastie.
Taliansku pomáha relatívna politická stabilita a rozpočet pred zaplatením úrokov sa pohybuje bližšie k rovnováhe. Ekonomika však podľa Komisie v roku 2026 vzrastie iba o 0,5 percenta.
Krajinu dlhodobo brzdí nízka produktivita, nepriaznivá demografia, slabé investície a veľké rozdiely medzi severom a juhom.
„Stabilita je potrebná, ale sama osebe nestačí,“ konštatuje ekonómka Veronica De Romanisová. Taliansko podľa nej potrebuje investovať do inovácií, vzdelávania a produktivity, inak sa rozpočtová stabilizácia môže zmeniť na dlhodobú stagnáciu.
Problémy už nie sú iba na juhu
Najväčší medziročný nárast dlhu v celej EÚ zaznamenalo Fínsko. Jeho dlh sa šplhá k 90 percentám HDP, čím sa dostal nad priemer Únie aj eurozóny.
Štát zápasí so slabým rastom, starnutím populácie, vyššími sociálnymi a obrannými výdavkami aj slabším exportom. Keď ekonomika rastie pomaly, zvyšuje sa pomer dlhu k HDP aj bez mimoriadne prudkého rastu samotných záväzkov.
Výnimkou na severe je Dánsko. Jeho dlh patrí medzi najnižšie v Únii, pričom krajine pri jeho riadení pomáhajú silná ekonomika, rozpočtové prebytky a výkonný farmaceutický sektor.
Rýchlo rastie aj poľský dlh. Medziročne sa zvýšil a prekročil 60-percentnú hranicu – za dva roky približne o 10 percentuálnych bodov. Poľsko však na rozdiel od Francúzska či Fínska zároveň patrí medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky EÚ. Komisia mu na rok 2026 predpovedá rast o 3,5 percenta.
Dlh zvyšujú najmä obranné výdavky, sociálne transfery a verejné investície. Rýchly rast ekonomiky síce vytvára väčší priestor na zadlžovanie, no iba dovtedy, kým výdavky nerastú ešte rýchlejšie.
Ešte rizikovejšiu kombináciu predstavuje Rumunsko. Jeho zadlženie sa síce pohybuje na úrovni 60 percent HDP a stále zostáva pod priemerom EÚ, ale rýchlo stúpa. Zároveň krajina takmer stagnuje a rozpočtový deficit presahuje šesť percent HDP.
Najnovšie čísla tak narúšajú tradičné delenie na nezodpovedný juh a disciplinovaný sever. Kým Grécku, Portugalsku či Cypru sa, možno povedať, darí, Francúzsko, Belgicko a Fínsko kombinujú slabý rast s rastúcim zadlžením.
O udržateľnosti dlhu preto nerozhoduje iba jeho výška. Kľúčové je, ako rýchlo rastie ekonomika, aký deficit vytvára vláda, koľko platí na úrokoch a či pri požičiavaní využíva získané zdroje na investície alebo na bežnú spotrebu.