Náhradné materstvo má svoju cenu. A nie, neplatia ju len rodičia, ktorí si dieťa objednávajú a ktorí za to zaplatia od 30- do 300-tisíc eur v závislosti od svojho rozpočtu, krajiny, agentúry a špecifikácií, ktoré si pre dieťa zvolili.
Platia ju aj ženy, deti a spoločnosť, ktorá to všetko umožňuje.
Účet pre zákazníkov prichádza okamžite. Pre všetkých ostatných sa skutočné náklady prejavia až neskôr. Nakoniec za to všetci zaplatíme, ak dovolíme, aby sa narodenie dieťaťa stalo globálnym obchodom.
Plánované tehotenstvá s vysokým rizikom
Oplodnenie genetickým materiálom od cudzích ľudí s cieľom vynosiť dieťa pre niekoho iného nie je len etickou dilemou. Nie je to len porušenie ľudských práv žien a detí alebo brána pre organizovaný zločin. Predstavuje to aj veľmi reálnu hrozbu pre zdravie ženy, ktorá dieťa nosí, aj pre dieťa počaté týmto spôsobom.
V Nemecku – rovnako ako inde – sa celá krajina môže rozhorčiť nad tým, či majú homosexuálne páry právo na reprodukciu alebo či by sa malo pomáhať neplodným párom a slobodným ľuďom teraz, keď existujú tieto nové reprodukčné technológie. Napriek tomu sa takmer nikto nezaujíma o to, aký fyzický aj psychický vplyv má tento proces na ženy, ktoré sa na tento biznis ponúkajú.
A nikoho nezaujíma ani to, čo to znamená pre deti, ktorých matky sú počas celého tehotenstva dopované liekmi a deväť mesiacov nosia pod srdcom dieťa, ku ktorému si nesmú vytvoriť citové puto, aby im nepuklo srdce, keď sa ho budú musieť bezprostredne po pôrode vzdať – často bez toho, aby ho čo i len raz držali v náručí.
Každé tehotenstvo náhradnej matky – úplne každé – je zbytočným rizikovým tehotenstvom, ktoré bolo takto zámerne naplánované. Možnosť, že žena utrpí trvalé následky, sa jednoducho akceptuje. Veď je za to platená, nie?
„Stopercentná záruka dieťaťa“, ktorú agentúry sľubujú zákazníkom vo svojich VIP balíkoch, sa platí zdravím nájomných matiek, fyzickým vyčerpaním ženských tiel a bezohľadným využívaním – čiže smrťou – embryí.
Falošné sľuby reprodukčného priemyslu živia ilúziu neobmedzených možností, ktorá zakrýva nielen nebezpečenstvá, ale aj fyzické náklady, akoby mať dieťa bolo len otázkou toho, koľko peňazí má niekto k dispozícii.
Hormóny nie sú sladkosti
V lesklých brožúrach odvetvia náhradného materstva sa proces získania dieťaťa často opisuje ako „cesta k náhradnému materstvu“, akoby sa všetci zúčastnení vydávali na vzrušujúcu dovolenku, na konci ktorej by si dieťa priniesli domov ako suvenír.
Skutočná hrôzostrašná cesta, ktorú ženám vnucujú prostredníctvom donucovacích zmlúv, vyzerá celkom inak. Ženy sú preplnené leuprolidom, estrogénom, progesterónom, antibiotikami, steroidom Medrol a imunosupresívami, ako je takrolimus, aby sa zabránilo tomu, že ich telo odmietne embryo ako cudzí orgán.
Všetko toto prispieva k mimoriadne vysokej miere potratov. Potom sa celé toto utrpenie opakuje znova a znova, až kým jeden pokus nedopadne úspešne.
Procedúra výrazne zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku, preeklampsie, záchvatov a dokonca aj prasknutia pečene, aby sme spomenuli aspoň niektoré z bežných komplikácií. Značný počet žien prichádza o maternicu a samy zostávajú neplodné.
Tehotenstvo vždy predstavuje obrovskú fyzickú záťaž pre ženu, ktorá dieťa nosí. Existuje dôvod, prečo na celom svete stále umiera príliš veľa žien a detí na komplikácie počas tehotenstva a pôrodu.
Riziká a vedľajšie účinky tohto už aj tak veľmi zložitého fyzického procesu sa ešte zvyšujú, ak sa použije darované vajíčko. Medzi ďalšie zásahy patria hormonálna stimulácia, odber vajíčok, umelé oplodnenie, transfer embrya, lieky určené na prevenciu potratu, „výber“ embrya v maternici – eufemizmus používaný na označenie potratu nechcených detí –, plánované cisárske rezy a početné ďalšie vyšetrenia počas celého tehotenstva.
Škandinávska metaanalýza uverejnená už v roku 2016 zistila, že riziko preeklampsie v tehotenstvách s využitím darcovského vajíčka bolo dvakrát vyššie ako v prípade tehotenstiev s prirodzeným počatím.
Pri viacplodových tehotenstvách, ktoré sa uprednostňujú aj pri náhradnom materstve, pretože umožňujú lacnejšie splodiť viacero detí naraz, sa riziko preeklampsie strojnásobuje.
Pre prenajatú matku to znamená riziko chronicky zvýšenej hladiny cukru v krvi, ktorá môže viesť k životunebezpečným záchvatom, ďalej zvýšené riziko vysokého krvného tlaku a HELLP syndrómu, ktorý môže spôsobiť krvácanie do mozgu a prasknutie pečene, ako aj vyššiu pravdepodobnosť predčasného pôrodu či narodenia mŕtveho dieťaťa.
Preeklampsia nie je len problémom počas tehotenstva. Môže mať trvalé následky vrátane cievnych ochorení spôsobených endoteliálnou dysfunkciou a môže neskôr v živote poškodiť kardiovaskulárny systém.
Toto nie je „radostné očakávanie“. Je to život poznačený trvalými následkami.
Dlhodobé poškodenia spôsobené darcovstvom vajíčok
Náhradné materstvo si zároveň vyžaduje darkyne vajíčok. Samotný proces odberu so sebou nesie toľko zdravotných rizík, že je v mnohých krajinách oprávnene zakázaný a povolený len pre ženy, ktorým sa odoberajú vlastné vajíčka na neskoršie použitie pri umelom oplodnení – na vlastné riziko.
Hormonálne lieky stimulujú ženské telo tak agresívne, že v jednom cykle vyprodukuje oveľa viac vajíčok, než by bolo prirodzené. „Odber vajíčok“ – áno, naozaj sa to tak nazýva – má za cieľ získať z každého zákroku čo najviac vajíčok.
Najväčším nebezpečenstvom je syndróm hyperstimulácie vaječníkov (OHSS), ktorý sa vyskytuje približne v piatich percentách prípadov a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy, keďže vaječníky darkyne sa zväčšia.
To môže viesť k tvorbe krvných zrazenín, nahromadeniu tekutiny v pľúcach a brušnej dutine, zlyhaniu obličiek alebo mozgovej príhode. Nadmerne stimulovaný vaječník sa môže pretrhnúť, čo si vyžaduje núdzovú operáciu.
Darkyňa môže ostať neplodná a môže dokonca prísť o obidva vaječníky. Nebezpečenstvo je obzvlášť veľké pri odbere vajíčok pod ultrazvukovou kontrolou. Tento zákrok môže spôsobiť infekcie, krvácanie a vnútorné poranenia. V niektorých prípadoch je potrebný chirurgický zákrok, pretože došlo k poškodeniu vnútorných orgánov alebo k vnútornému krvácaniu.
Zdravotné riziká ako narodeninový darček
Aký vplyv má táto farmaceutická bomba na nenarodené dieťa? Nikto ani len neskúma, aké škody môžu utrpieť samotné deti, keď sú ženy, ktoré ich nosia, napchaté týmto arzenálom liekov.
Tehotným ženám sa inak odporúča, aby sa liekom vyhýbali, kedykoľvek je to možné.
Umelé oplodnenie nielen zvyšuje potenciál chýb, podvodov a nedorozumení, do ktorých sú zapojení lekári, laboratóriá a špekulanti. V porovnaní s deťmi počatými prirodzene čelí dieťa narodené týmto postupom aj zvýšeným zdravotným rizikám a je náchylnejšie na určité ochorenia počas celého života.
„Deti z vajíčok“, „deti z maternice“ a „deti od darcov spermií“ nie sú len jazykovými opismi klinických postupov. Sú to skutočné deti, ktoré sú zámerne vystavené riziku traumy z odlúčenia, ťažkostiam pri formovaní identity a ďalším psychickým záťažiam, aby dospelí mohli uspokojiť svoju túžbu po dieťati.
Zároveň sú vystavené veľmi reálnemu riziku kardiovaskulárnych ochorení a iných cievnych porúch, s ktorými sa bežne rodia.
Nie je to špekulácia. Zvýšené riziko je dobre zdokumentované a týka sa všetkých detí počatých prostredníctvom asistovanej reprodukcie. Deti narodené prostredníctvom náhradného materstva musia znášať aj dodatočnú záťaž v podobe zmesi liekov podávaných ženám, ktoré ich nosia.
Tento trh sa nezaujíma o práva detí, ktoré sú objednávané, optimalizované a vyrábané ako tovar, len aby boli bezprostredne po narodení vystavené traume odlúčenia od vlastnej matky.
Každý, kto bol niekedy svedkom pôrodu, videl ten zázrak, ako sa novorodenec v priebehu niekoľkých sekúnd upokojí, keď ho matka priloží k svojej koži a keď počuje jej hlas.
V náručí matky vládnu pokoj, istota, ochrana a výživa. Všetko toto je týmto deťom odňaté.
„Ale mňa by si sa predsa nevzdala, však?“
Trh zároveň ignoruje sociálne náklady, ktoré budeme nakoniec musieť znášať, ak dovolíme, aby desiatky tisíc detí po celom svete sledovali, ako sa predávajú ich súrodenci.
„Ale mňa by si sa predsa nevzdala, však?“
Je to azda tá najstrašnejšia veta, aká sa mi kedy vryla do pamäti. Objavila sa v denníku náhradnej matky uverejnenom v britských novinách a vyslovila ju jej vlastná malá dcéra, ktorá sledovala, ako v matkinom lone rastú dvojčatá.
Tieto deti však nemali zostať doma. Povedali jej, že deti sú pre jej tetu a strýka.
Snažila sa pochopiť, čo sa deje, a začala sa svojím detským spôsobom zamýšľať nad tým, do akej miery sa môže naďalej cítiť v bezpečí v matkinom objatí, keď tá istá matka bola pripravená odovzdať týchto dvoch súrodencov niekomu inému.
Všetky ženy, ktoré sa stanú náhradnými matkami, už majú vlastné deti. Bez výnimky. Prijmú ich až vtedy, keď „inkubátor“ preukáže, že dokáže priviesť na svet zdravé dieťa.
„Ale mňa by si sa predsa nevzdala, však?“
Koľko detí položí túto otázku nahlas? Koľko z nich mlčí, lebo sa bojí odpovede? Mohli by aj ony byť v nebezpečenstve, že ich vytlačia z hniezda?
Dotýka sa to jedného z najzákladnejších detských strachov: strachu, že si nemôže byť isté svojou matkou a otcom. Ničí to základnú dôveru dieťaťa a spochybňuje to, čo by malo byť samozrejmosťou.
Náhradné materstvo ovplyvňuje aj širšie rodinné zázemie ženy
Náhradné materstvo ovplyvňuje nielen tehotnú ženu a dieťa, ktoré v nej rastie, ale aj celú sociálnu sieť súrodencov, manželov, starých rodičov a priateľov, ktorí sú toho svedkami, premýšľajú o tom, vstrebávajú to a vyvodzujú z toho, čo videli, veľmi odlišné závery.
Aké otázky budú prenasledovať dieťa, ktoré bolo predané, keď dospeje do veku, v ktorom pochopí, ako bolo počaté, a zistí, že jeho vlastná matka má ďalšie deti, ktoré s ňou žijú?
Deti, ktorým bolo dovolené zostať. Deti, ktoré si nechala namiesto toho, aby ich predala. Deti, ktoré milovala.
Nasledujú nevyhnutné detské otázky. Prečo si nechala ostatné, ale mňa nie? Nebola som dosť dobrá? Nebola som dosť milovateľná, dosť dokonalá, nestála som za to, aby si ma nechala?
Možno zostanú nevypovedané – len ako tichá hlodajúca pochybnosť, ktorá siaha hlboko do detskej duše.
Náhradné materstvo nie je úspechom reprodukčnej medicíny. Je to najtemnejší experiment na živých ľuďoch, aký ľudstvo doteraz vymyslelo.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.