Na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu v stredu pokračovalo hlavné pojednávanie v kauze Očistec, ktorá sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018.
Proces pokračoval výpoveďou obžalovaného bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka, ktorý na konkrétnych kauzách opísal, ako mala údajná skupina zasahovať do policajných vyšetrovaní.
Exriaditeľ národnej jednotky finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) začal v kauze Očistec vypovedať v pondelok, keď opisoval najmä štruktúru a fungovanie údajnej zločineckej skupiny, na čele ktorej mala stáť dvojica obžalovaných – nitriansky podnikateľ Norbert Bödör a vtedajší policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer).
Spoločne s ďalšími policajnými funkcionármi sa mali podľa neho stretávať a diskutovať o rôznych prípadoch a konaniach, na stretnutiach rozdávali úlohy, prijímali príkazy alebo kontrolovali splnenie predchádzajúcich požiadaviek.
Kauza Váhostav a úplatky
V rámci stredajšej výpovede Slobodník hovoril aj o konkrétnych prípadoch, v ktorých mala skupina zasahovať do policajného vyšetrovania. Išlo napríklad o kauzu Váhostav. „V tomto prípade sa naplno prejavila práca a súčinnosť našej skupiny a najmä jej vedenia. Bol mu venovaný mimoriadny záujem,“ skonštatoval bývalý šéf finančnej polície.
Práve Bödör a Gašpar stáli podľa Slobodníka za tým, že vyšetrovanie kauzy Váhostav dostal na starosti Roman Stahl, ktorý je v kauze Očistec rovnako obžalovaný. Cieľom bolo, aby v rámci vyšetrovania neboli s trestnoprávnou činnosťou spojení podnikateľ Juraj Široký a jeho rodina. Slobodník mal skupinu na stretnutiach informovať o postupe vyšetrovania, ako aj o jednotlivých úkonoch.
„Postupne som musel spracovávať informácie z vyšetrovania, boli to písomnosti o konkrétnom stave vyšetrovania, vykonaných úkonoch, písomnosti, ktoré obsahovali stručný obsah výpovedí svedkov,“ povedal počas výpovede s tým, že s Bödörom a Gašparom riešili aj výber znalca, ktorý mal v rámci kauzy Váhostav na starosti vypracovanie znaleckého posudku.
Slobodník opísal aj úplatky, ktoré mal za súčinnosť pri riešení veci dostať. Bödör mu mal podľa jeho slov najskôr odovzdať 20-tisíc eur, pričom sa mal rozdeliť aj s vyšetrovateľom Romanom Stahlom. Neskôr mal od nitrianskeho podnikateľa prevziať ďalších 50-tisíc eur, z toho po 15-tisíc eur malo ísť vyšetrovateľovi a súdnemu znalcovi.
Bývalý šéf finančnej polície opisoval aj zasahovanie do vyšetrovania prípadu okolo spoločnosti Interstore Group. Aj v tejto veci sa mal podľa výpovede Slobodníka o priebeh vyšetrovania zaujímať Bödör. Vo výpovedi hovoril aj o úplatku od obžalovaného podnikateľa Borisa Trantaliča.
Časť peňazí z celkovej sumy 500-tisíc eur mali dostať sprostredkovatelia, pričom bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, Slobodník, Tibor Gašpar a Norbert Bödör si mali rozdeliť po 90-tisíc eur.
Gašpar ani Bödör sa nechceli vyjadriť
Obžalovaný podpredseda parlamentu nechcel po prerušení hlavného pojednávania bližšie komentovať detaily výpovede Slobodníka. „Vo svetle už objektívne vykonaných dôkazov dnes zaznievali absurdnosti,“ poznamenal Gašpar.
Podobne reagoval aj nitriansky podnikateľ Bödör. „V spise sú desiatky dôkazov toho, že rozpráva bludy,“ uviedol pre médiá. Výpoveď bývalého šéfa finančnej polície vníma v rozpore s objektívnymi dôkazmi aj ich právny zástupca. „Postupne jednotlivé dôkazy budú vyvracať jeho tvrdenia, a preto sme pokojní a zdržanliví,“ zhrnul obhajca Gašpara, Bödöra a ďalších troch obžalovaných Marek Para.
Výpoveď bývalého šéfa finančnej polície bola podľa právneho zástupcu Bernarda Slobodníka dostatočne podrobná a konkrétna. „Hovoril, kedy sa čo stalo, kto mu dal pokyny, kto mu odovzdal úplatky a tak ďalej. Myslím si, že akékoľvek pochybnosti o tom, či klient dokáže vypovedať konkrétne, boli dnes úplne vyvrátené,“ povedal advokát Ján Dulovič.
Dodal, že je pochopiteľné, že si jeho klient niektoré detaily presne nepamätá, keďže od viacerých skutkov ubehlo už viac ako 10 rokov a údajná skupina mala k jednotlivým prípadom aj desiatky stretnutí.
Jedenásť obžalovaných
Kauza Očistec sa týka podozrení z údajného vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v rámci najvyšších zložiek polície a bezpečnostných orgánov v období rokov 2012 až 2018.
V procese figuruje 11 obžalovaných, a to okrem Gašpara a Bödöra aj niekdajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik či bývalý prezident finančnej správy František Imrecze. Medzi obžalovanými sú aj vysokí funkcionári niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Peter Hraško, Marián Zetocha, Róbert Krajmer, Milan Mihálik či expolicajt Stahl.
Väčšina obžalovaných považuje obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.
(tasr, lud)