„Dodnes predstavujú pre niektoré ochorenia jedinú možnosť záchrany života alebo redukcie komplikácií. Ich výhodou je takmer stopercentná účinnosť a rýchly nástup účinku. Nevýhodu predstavujú nežiaduce účinky, ktoré sa spájajú práve s dlhodobým užívaním,“ vysvetľuje pre Štandard.
V modernej medicíne však majú podľa jej slov nezastupiteľné miesto. Využívajú sa pri liečbe alergií, niektorých autoimunitných ochorení, pri závažných reakciách na infekcie aj na zmiernenie opuchov u onkologických pacientov.
Lekárka však zdôrazňuje, že ich podávanie má zmysel len v jasne stanovených prípadoch a tam, kde nie sú potrebné, by sa používať nemali.
Kortikoidy nepredstavujú jeden liek. Existuje viac druhov a nepôsobia všetky rovnako. Masti, spreje či inhalátory majú oveľa nižšie riziko vedľajších účinkov. Krátkodobá liečba kortikoidmi býva vo väčšine prípadov dobre tolerovaná a najväčšie problémy vznikajú pri dlhodobom alebo opakovanom užívaní.
Zelinková dodáva, že v súčasnosti sú už vyvíjané postupy, ktoré ich dlhodobé alebo opakované užívanie vedia redukovať na nevyhnutné minimum. Zdôrazňuje, že u detí, kde je organizmus vo vývoji, je tento aspekt ešte dôležitejší.
„Na druhej strane, aj v detskom veku, pokiaľ sa dajú na váhy nekontrolované zápalové ochorenie a nežiaduce účinky kortikoidov, dieťa nebude bez tejto liečby prosperovať a mnohokrát je v priamom ohrození aj jeho život,“ upriamuje pozornosť na tento aspekt s tým, že pokiaľ nie sú choroby liečené, vedú k nezvratným následkom.
Viacero druhov, viacero účinkov
Lekárka vysvetľuje, že kortikoidy používané ako liečebné preparáty možno rozdeliť podľa viacerých kritérií.
„Delíme ich podľa typu účinku na takzvané mineralokortikoidy a glukokortikoidy. Tie prvé majú aj prirodzene v tele za úlohu zabezpečiť rovnováhu minerálov a vody, tie druhé regulujú hladinu cukru,“ hovorí s tým, že okrem tohto efektu zastávajú v tele viacero regulačných funkcií.
„Ich silný podiel je na zvládnutí stresu. Pri akejkoľvek záťaži organizmu, tak psychickej, ako fyzickej, rovnako pri boji s infekciou ich telo prirodzene produkuje viac a niekedy je ich potrebné aj liečebne podávať, keď táto vlastná produkcia nestačí,“ dodáva odborníčka.
Druhým typom delenia je na systémové a takzvané lokálne alebo topické. Zelinková konkretizuje, že označenie systémové znamená, že kortikoid pôsobí v celom tele, na všetky orgány. Tie sa používajú v situácii, keď je potrebné zvýšiť hladinu pri záťaži organizmu.
Topické kortikoidy sú chemicky prispôsobené tak, že pôsobia len v lokálnom mieste podania. Patria tam napríklad už spomínané masti, krémy či spreje alebo sa podávajú v špeciálne upravených kapsulách. Tie zabezpečia ich uvoľnenie na presnom mieste tráviaceho traktu. Pri prechode pečeňou sú zmetabolizované na neaktívne látky, na iné orgány teda nepôsobia.
Tretím hľadiskom, podľa ktorého sa kortikoidy delia, sú nástup a dĺžka účinku.
Nežiaduce účinky sa líšia. Prejaviť sa nemusia u každého
Z praxe konštatuje, že výskyt nežiaducich účinkov aj ich typ závisia od konkrétneho preparátu a od dávky.
„Keď sa rozprávame o takzvaných systémových kortikoidoch, krátkodobé užívanie je väčšinou dobre tolerované a nežiaduce účinky sú zriedkavé. Pri dlhodobom užívaní, z medicínskeho hľadiska ide o užívanie dlhšie ako dva týždne, dochádza k vývoju viacerých nežiaducich účinkov, ktorých rozsah nie je uniformne rovnaký u každého pacienta,“ vysvetľuje.
Väčšina pacientov má podľa jej odborných pozorovaní opuchy mäkkých tkanív – rúk, nôh aj tváre či pocit zadržiavania vody. Opuch tváre je pritom typický zvýraznením líc. Vyskytnúť sa môže aj výrazná chuť do jedla až „vlčí hlad“, čo podporuje príjem vyšších objemov jedla a pacient priberá.
Prejavmi, ktoré môžu nastať až po dlhšom čase užívania, sú vypadávanie vlasov, mastná pleť, vznik alebo zhoršenie akné. Ženy môžu mať počas užívania vyšších dávok aj poruchu menštruačného cyklu, a to v rôznych ohľadoch. Môže sa im predĺžiť interval alebo, naopak, dochádza k častejšiemu, rôzne silnému krvácaniu.
Pri opakovanom používaní kortikoidov sa môžu podľa Zelinkovej prejaviť aj metabolické nežiaduce účinky, vývoj cukrovky, vysokého tlaku, zvýšenie cholesterolu a preriednutie kostí.
„Práve pre tieto nežiaduce účinky sú pri opakovanom alebo dlhodobom užívaní vyvíjané takzvané steroidy – šetriace lieky na liečbu mnohých autoimunitných ochorení a vo viacerých medicínskych špecializáciách sú dané presné postupy, ktoré majú za cieľ užívanie kortikoidov redukovať na minimum,“ dopĺňa odborníčka.
Pozor pri ich vysádzaní
Kortikoidy sú produkované naším vlastným telom, konkrétne nadobličkami, a potrebujeme ich na dennodenné fungovanie v adekvátnych množstvách. Pokiaľ sú dlhodobo podávané v liekoch, naše vlastné nadobličky ich prestanú produkovať.
Zelinková vraví, že takáto spätná väzba funguje v tele vo viacerých oblastiach – keď je niečoho priveľa, bunky to zaregistrujú a „výroba“ sa zníži.
„Pokiaľ kortikoidy užívané v tabletkách zrazu prestanete užívať, nadobličky sa nevedia zo dňa na deň znovu naštartovať a telo ostane bez týchto dôležitých hormónov. To sa prejaví slabosťou, stratami sodíka a draslíka, nízkym krvným tlakom, poruchou regulácie hladiny cukru, ide o veľmi nebezpečnú situáciu,“ objasňuje s dôvetkom, že pri postupnom znižovaní dávky sa spätná väzba pre nadobličky obnoví a dokážu znovu spustiť vlastnú produkciu.
Internistka upozorňuje, že pacienti by sa o užívaní kortikoidov nemali rozhodovať len podľa príbalového letáku alebo skúseností z internetu.
„Pri rozhodovaní o liečbe je vždy potrebné zvažovať nielen možné nežiaduce účinky lieku, ale aj riziká neliečeného ochorenia, ktoré môžu byť často oveľa závažnejšie,“ zdôrazňuje.
„Neexistuje jeden univerzálny návod pre všetkých pacientov. Lekár vždy zvažuje, aký prínos bude mať liečba pre konkrétneho človeka, aké sú jej riziká a či existuje vhodná alternatíva. Preto je najdôležitejšie všetky obavy otvorene prebrať s ošetrujúcim lekárom,“ uzatvára odborníčka.
