Civilizačný test

Zákon Anny Záborskej, ktorý prešiel do druhého čítania a práve čelí ostrej antikampani, neobmedzuje potraty. Čítate správne: Záborskej novela ani jedným jediným opatrením potraty neobmedzuje.

Keď som s poslankyňou Záborskou o zákone ešte pri prvom pokuse hovoril, kritizoval som ju, že má svoj zákon volať pro-choice. Lebo to je jeho podstata – dáva matkám a rodičom viac informácií, ponúka im viac pomoci, aby sa mohli o potrate rozhodnúť.

Netušil som, že problém bude niekde úplne inde. A netušil som, kto sa postaví za barikádu.

Zvlášť ma dnes prekvapil Martin Bútora. Je to môj univerzitný učiteľ, poprel – žiaľ – v svojom texte viacero z princípov, ktoré nám kedysi v Trnave prednášal.

Tejto téme svedčí vecnosť a argument, buďme teda vecní. Minulý rok bolo na Slovensku 5 460 umelých potratov, z toho najväčšiu skupinu tvorili matky s dvomi deťmi (1 718 potratov), potom matky s jedným dieťaťom (1 462 prípadov), tri z piatich potratov vykonaných na Slovensku teda podstupujú matky s deťmi.

Dôvody sú rôzne. Jedným z nich je aj ekonomická situácia rodiny či matky.

V roku 2016 robila agentúra Focus prieskum, kde zisťovala, z akých dôvodov ľudia tolerujú vykonanie umelého potratu.

Najnižšiu toleranciu malo zdôvodnenie, že ak sa rodičom nepozdáva pohlavie dieťaťa. Iba 15 percent Slovákov taký postup schvaľuje, 79 je proti. Nie je to – chvalabohu – ani náš problém, táto necivilizovaná prax je rozšírená najmä v Ázii.

Druhá najnižšia tolerancia, kedy nie je potrat legitímny, sa týkala ekonomických a sociálnych dôvodov.

Ak je žena tlačená k potratu kvôli nedostatku peňazí, ak chcete kvôli chudobe, tak takéto potraty schvaľuje 39 percent Slovákov, odmieta ich 52 percent. (Takmer totožné boli zistenia v rokoch 2007 a 2011.)

To je aj odpoveď na nepochopiteľnú úvahu Martina Bútoru, prečo sa o niečom takom, ako je Záborskej novela, rokuje a hlasuje.

Väčšina z nás odmieta žiť s vedomím, že jedno z až 3 180 nenarodených detí (ak počítame matky s deťmi), respektíve jedno z až 5 460 detí (ak počítame všetky ženy) sa môže narodiť, ak budú ženy vedieť o sociálnej a ekonomickej pomoci, ktorú môžu dostať od nevládneho sektora, respektíve štátu.

Nie je to idea z brucha.

Už niekoľko rokov funguje mimovládna aktivita, ktorá sa volá ZachráňmeŽivoty.sk, ide o aktivitu Fóra života, združenie dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú tehotným ženám, ktoré by inak išli na potrat z ekonomických a sociálnych dôvodov. Čelia tlaku, ktorý sa dá zvládnuť, pretože im má kto pomôcť.

Doteraz Mária Demeterová a desiatky dobrovoľníkov okolo nej zachránili 199 detí. Podali im pomoc, často len nízku sumu či pomoc s bývaním, a tých 199 detí sa narodilo.

Tento projekt je teda odskúšaný, funguje – a zachraňuje životy.

Keď bol Martin Bútora mojím učiteľom, dobrovoľné združovanie považoval za ideál, ktorým sa mal premieňať náš štát na civilizovanejší. Pán docent, toto je ten prípad. Funguje presne to, čo ste kedysi obdivovali s Tocquevillom v ruke – keď ľudia z mimovládok pomôžu konkrétnej žene, aktivizuje to jej rodinu, a začnú jej často pomáhať aj oni sami. Nevzniká žiadna závislosť na dávkach, žiadna nesvojprávnosť – jedno aj druhé sa, naopak, odstraňuje.

Je to jednoduché, nestojí to veľa a zachraňuje to životy.

Záborskej novela chce túto skúsenosť využiť a pomôcť aj ďalším ženám.

Hlasovanie o jej zákone bude testom našej civilizovanosti. Či dokážeme podať ruku tým najslabším, keď ju potrebujú, či už sú to študentky alebo matky. Či dokážeme vytvoriť o pár hodín dlhší priestor na pokojné rozmyslenie nevratného kroku, respektíve zabezpečiť druhý názor lekára aj tam, kde to ženy z obáv nedostupnosti dnes ešte nerobia. Či im dokážeme na tri roky zabezpečiť sociálne bývanie, ak ho potrebujú.

Všimnite si, kde pri tomto zákone stoja liberálne médiá a elity. Inokedy broja proti chudobe, ale keď sa objaví konflikt chudoby a ideológie, vyberú si ideológiu. Niečo nám to pripomína, všakže.

Martin Bútora píše, že hrozí, že reprodukčné práva žien u nás sa „po slovensky“ obmedzia. Pán docent, je to newspeak. Opak je pravdou.