Iránsky šéf parlamentného Výboru pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Ebrahím Azízí nedávno varoval, že Irán nenecháva útoky bez odpovede a že aj Ukrajina to môže čoskoro pocítiť.
Vyhlásil to v súvislosti s víkendovou paľbou na nákladné lode Port Olya 2 a Begey, ktoré prepravovali bližšie neurčený náklad cez Kaspické more do Ruska. Na palube boli iránski námorníci, pričom jeden z nich zomrel a ďalší bol zranený.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým oznámil, že lode prevážali tovar vojenského charakteru, a dodal, že Moskva Teheránu poskytuje spravodajské informácie na ostreľovanie amerických základní v arabských štátoch na pozadí americkej vojny v Iráne.
Kremeľ obratom odsúdil ukrajinský útok ako „priamy útok“, ktorý si podľa hovorcu Dmitrija Peskova vyžiada odvetnú reakciu. Zo zatiaľ nepotvrdených informácií na platforme Telegram sa zdá, že ani nemusel byť ďaleko od pravdy.
Špekulácie o iránskom útoku
Anonymný kanál na Telegrame s názvom Rozviedka Ukrajiny zverejnil v utorok správu, že iránsky „nepriateľ je pripravený a plánuje odpáliť rozsiahly raketový útok na územie Ukrajiny“. Správu, hoci nepotvrdenú, prevzal prominentný islamský analytický kanál Middle East Spectator, ktorý ju však obratom spochybnil. Informáciu neprevzala žiadna oficiálna ukrajinská inštitúcia.
Čo je zaujímavé, k tejto otázke sa vyjadril aj riaditeľ Centra pre boj proti dezinformáciám ukrajinských špeciálnych síl Andrij Kovalenko. Ten neskôr počas dňa oznámil, že neexistujú žiadne potvrdené spravodajské informácie o tom, že by Teherán pripravoval balistický útok na Ukrajinu.
Už v pondelok však ukrajinský obranný portál Defense Express rozvíjal hypotézy, ktoré zo striel by na vojnou rozorvanú krajinu mohli dopadnúť. Do úvahy totiž prichádza niekoľko rozličných typov od rakiet Ghádr a Emád založených na technológii staršej rakety Šaháb-3 až po Chorrámšáhr-3 s doletom až štyritisíc kilometrov.
Úvahy o iránskom útoku na Ukrajinu v najbližšom časovom horizonte odmietol aj zástupca veliteľa prominentného 3. armádneho zboru ukrajinskej armády Maxim Žorin. „Irán má v súčasnosti dosť problémov aj bez Ukrajiny, takže veľmi neverím, že by v najbližšom čase došlo k ostreľovaniu z ich strany,“ napísal na svojom kanáli.
„Svoju ‚pomstu‘ však môžu uskutočniť o niečo neskôr – to je celkom reálny scenár. V dôsledku neprimerane slabého postoja Západu sa naša vojna de facto už stala celosvetovou. A ak sa naši spojenci boja dokonca aj rozhovorov o priamom vojenskom zásahu, nepriatelia sa nijako neobmedzujú,“ varoval.
Prominentný generál ako príklad už „preliatej“ vojny spomenul severokórejských vojakov, ktorých Moskva nasadila na vytlačenie Ukrajincov z Kurskej oblasti v roku 2024. „Táto vojna sa už neobmedzuje len na územie Ukrajiny,“ uzavrel Žorin.
Treba však jednoznačne zdôrazniť, že ukrajinské vojenské a politické vedenie zatiaľ neoznámilo, že by disponovalo dôkazmi o bezprostredne pripravovanom iránskom raketovom útoku.
Spájanie rozkúskovaných konfliktov
Pápež František už v roku 2014 varoval pred treťou svetovou vojnou, ktorá sa bojuje v malých porciách, neskôr túto tézu rozvinul do podoby rozkúskovanej svetovej vojny. Tá sa podľa nedávno zosnulého rímskeho biskupa naplno rozpútala práve na Ukrajine, do ktorej Teherán vstupoval svojimi dodávkami samovražedných dronov, čo naznačil aj vo svojich memoároch.
„Hýbeme sa smerom k tejto vojne, akoby bola nevyhnutná,“ poznamenal František s tým, že ide o mylnú domnienku, keďže vojne sa dá vždy zabrániť. Ideologicky podkutí predstavitelia štátov a ich spriaznení lobisti však pravdepodobne pracujú na tom, aby vojna nevyhnutná bola.
„Zdroje, ktoré sa tešia môjmu rešpektu, ma varovali, že Zelenskyj a neokoni sa snažia zliať ukrajinskú a iránsku vojnu,“ vyhlásil jeden z najsledovanejších komentátorov na sieti X Mario Nawfal, ktorého sleduje viac ako 3,7 milióna používateľov.
Ľudia, ktorí reagovali na jeho status, sa svojimi vyjadreniami rozdelili do dvoch skupín. Jedna tvrdila, že ide o hoax a Nawfalove zdroje nestoja za nič, kým druhá strana hlásala, že zbližovanie vojen prebieha už dávno a komentátor je vo svojich analýzach pomalý.
Mnohí analytici aj viacerí americkí politici považujú ukrajinské bojisko za zástupnú vojnu Spojených štátov proti Rusku, čím argumentujú aj v Kremli. Zároveň s tým vystupuje do popredia voľná aliancia protiamerických štátov známa ako CRINK: Čína, Rusko, Irán, Severná Kórea.
Ak však USA zástupne bojujú proti Rusku a zároveň otvorene proti Iránu a ak vezmeme do úvahy rusko-iránsku dohodu o strategickej spolupráci z októbra 2024, ukrajinské bombardovanie tankerov s iránskou posádkou môže pôsobiť ako ďalšia rozbuška v konflikte medzi Amerikou a Euráziou.
O mesiac neskôr vstúpila do platnosti rovnaká dohoda medzi Moskvou a Pchjongjangom, na základe ktorej KĽDR vyslala desaťtisíce vojakov na donbaský front, pričom už predtým dodávala viac delostreleckých nábojov ruským silám ako celý Západ Ukrajincom.
