Téma nedostatočného čerpania eurofondov a pochybení v kauze prideľovania dotácií zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá je verejnosti známa ako kauza haciendy, postavila do ostrého kontrastu tvrdenia šéfov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) a ministerstva pôdohospodárstva.
Kauza haciendy sa týka zneužívania miliónov eur z európskych fondov prostredníctvom PPA na výstavbu súkromných luxusných sídiel namiesto podpory verejného vidieckeho cestovného ruchu.
Mimoriadne ostrá kritika predsedu NKÚ
Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru obvinil v tejto veci dve fyzické osoby a jednu právnickú osobu v súvislosti s neoprávneným čerpaním nenávratného finančného príspevku z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020.
Pri verejnej a mimoriadne ostrej kritike tvrdí šéf NKÚ Ľubomír Andrassy, že penziónové a podobné výzvy môžu byť nastavené zle alebo priamo na mieru určitým záujemcom. Podľa neho sa opakuje model neskorého vyhlasovania výziev, časovej tiesne a prístupu „hlavne peniaze vyčerpať“.
Slovensko za 22 rokov členstva v EÚ získalo podľa Andrassyho v čistom viac než 28 miliárd eur, teda približne 5 300 eur na občana, pričom túto príležitosť „premrhalo“, čo označil za „nezodpovedné plytvanie“. Kritika smeruje aj k skutočnosti, že Slovensko minulo vyše desiatich miliárd eur na informatizáciu, no informačné systémy sú nefunkčné a životné situácie sa nedajú zdigitalizovať.
Kauza haciendy vznikla podľa predsedu NKÚ najmä preto, lebo kontrolné orgány ministerstva a PPA si neplnili svoje povinnosti, hoci NKÚ podľa neho na podobné prípady upozorňoval už v rokoch 2016 a 2017.
Eurofondová mafia na PPA a branie provízií
Najostrejšie tvrdenia Andrassyho však hovoria o tom, že „na Slovensku sa udomácnila eurofondová mafia“. Tá podľa predsedu NKÚ funguje tak, že ľudia v úzadí pripravujú výzvy, definujú ukazovatele a berú provízie vo výške 20 až 30 percent za sprostredkovanie peňazí.
Rozhodovanie o európskych zdrojoch vraj majú viac v rukách lobistické a podnikateľské skupiny než štát, čo vytvára „mafiánske podhubie“. NKÚ po svojej kontrole uviedol, že korupčné riziká a netransparentnosť na PPA zostávajú významnou hrozbou a program boja proti podvodom nemožno považovať za dostatočne účinný. V júli 2026 úrad zopakoval, že kontrola obdobia rokov 2020 až 2024 odhalila pretrvávajúce riziká korupčného a podvodného správania.
Minister Takáč hovorí o klamstvách a politike Andrassyho
Na mimoriadne ostrú kritiku predsedu NKÚ reagoval tlačovou konferenciou minister pôdohospodárstva Richard Takáč za účasti podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara (obaja Smer), štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Vladimíra Vnuka a generálneho riaditeľa PPA Mareka Čepka.
Minister tvrdí, že súčasné výzvy sú založené na objektívnych a vopred stanovených kritériách. Neexistuje preto podľa jeho slov subjektívne hodnotenie a pri súčasných výzvach je „nulová možnosť akejkoľvek korupcie“.
Od roku 2023 funguje satelitný systém AMS, preto podľa Takáča nie je možné dostať priame platby na pôdu, ktorá sa neobhospodaruje. Upozornil aj na to, že kontrola NKÚ za roky 2020 až 2024 priniesla 31 zistení, pričom 22 z nich údajne bolo odstránených a deväť zostáva otvorených. Tie sa týkajú najmä informačného systému.
NKÚ podľa ministra v súvislosti s poslednou kontrolou nepodal žiadne trestné oznámenie, čo vraj spochybňuje tvrdenie o existencii korupčného prostredia.
Okrem vecnej argumentácie vyčítali predstavitelia Smeru Andrassymu aj to, že „klame, klame, klame“ a robí politiku tým, že sa postavil na stranu opozície. Vládni predstavitelia v tomto smere pripomenuli, že Andrassy je nominantom vtedajšieho OĽaNO (v súčasnosti Hnutie Slovensko) z roku 2022.
Ani jedna strana nehovorí úplnú pravdu
Pri vzájomnom obviňovaní treba upozorniť na skutočnosť, že obe strany predkladajú verejnosti čiastočne skreslené tvrdenia.
Andrassy hovoril o približne dvadsaťročnom systéme eurofondov, starých penziónových výzvach a opakujúcich sa kontrolných zlyhaniach, no Takáč ako hlavný protiargument predstavil opis súčasných výziev. Faktom zostáva, že polícia vyšetruje trestnú činnosť súvisiacu s prideľovaním dotácií prostredníctvom PPA.
Neudržateľným tvrdením zo strany ministra je aj výrok o „nulovej možnosti korupcie“. Samotný riaditeľ PPA na tlačovej konferencii uviedol, že podrobnejší výber hodnotiteľov, auditná stopa a ďalšie zmeny informačného systému sa ešte len zavádzajú.
Rozpor je aj v Takáčových vyjadreniach o vyhodnocovaní kontrolných zistení NKÚ, pričom posledná kontrola úradu označuje „existenciu korupčných rizík a netransparentnosť procesov na PPA“ za „významnú hrozbu“.
Európska prokuratúra pri legislatívnych zmenách týkajúcich sa poskytovania podpory a dotácií v poľnohospodárstve na Slovensku hovorí o „niekoľkých prvkoch, ktoré podstatne znižujú účinnú ochranu finančných záujmov EÚ, ako aj vnútroštátnych finančných záujmov. Konkrétne legislatívne zmeny znížili schopnosť ukladať účinné administratívne opatrenia počas trestného konania medzi vznesením obžaloby a konečným odsúdením“.
Problematické však sú aj vyjadrenia predsedu NKÚ, a to najmä v súvislosti s pôsobením „eurofondovej mafie“ či so systémom provízií.
Andrassy v rozhovore nepomenoval konkrétne osoby, spôsob riadenia ani dôkazy, ktoré by existenciu takejto jednotnej organizácie preukazovali. Predseda NKÚ mnohé svoje výhrady podložil vecnými argumentmi, no prekračuje rámec doložených zistení tam, kde bez konkretizácie hovorí o „mafii“, štandardných 20- až 30-percentných províziách alebo kupovaní lojality zamestnancov.
Žiadna organizovaná trestná činnosť sa nevyšetruje
Denník Štandard sa na vyšetrovanie organizovanej trestnej činnosti v súvislosti s PPA pýtal priamo Prezídia Policajného zboru (PPZ).
Odbor komunikácie a prevencie PPZ odpovedal na otázky o vyšetrovaní v kauze haciendy, počte trestných konaní, výške spôsobenej škody, obvinených osobách a ďalších detailoch súvisiacich s prideľovaním dotácií prostredníctvom PPA jednotným stanoviskom.
Podľa ich stanoviska bola „časť preverovaných vecí už ukončená s tým, že sa nepotvrdilo podozrenie zo spáchania trestného činu. V ďalších prípadoch boli spracované realizačné návrhy postúpené Európskej prokuratúre“.
Aktuálne „Policajný zbor vykonáva operatívne preverovanie a preverovanie trestných oznámení vo viacerých prípadoch. Súčasne je vedených aj viacero trestných stíhaní, pričom časť z nich vykonávajú ÚBOK PZ aj krajské riaditeľstvá policajného zboru pod dozorom príslušných prokuratúr a časť pod dozorom Európskej prokuratúry“.
Prezídium PZ zdôraznilo, že v celej veci „podnety a trestné oznámenia pochádzajú z viacerých zdrojov vrátane Európskej prokuratúry, krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ako aj z jeho vlastnej činnosti. V jednotlivých prípadoch sú preverované podozrenia zo spáchania trestných činov poškodzovania finančných záujmov EÚ a subvenčného podvodu“.
Polícia ďalej uviedla, že „neeviduje trestné konania vedené v súvislosti s podozrením zo spáchania trestnej činnosti organizovanou skupinou“.
K otázkam týkajúcim sa konkrétnych trestných vecí, ich aktuálneho procesného stavu, predbežne vyčíslenej škody, zabezpečeného majetku, procesných úkonov, ako aj preverovaných skutkových okolností v jednotlivých prípadoch nemôže Policajný zbor aktuálne poskytovať bližšie informácie. Dôvodom je prebiehajúce trestné konanie a potreba zabezpečenia jeho účelu.
Zo stanoviska Prezídia PZ je teda zrejmé, že napriek „mnohým podozreniam a podnetom“, a to aj zo strany Európskej prokuratúry, polícia nevyšetruje žiadnu „eurofondovú mafiu“.
Je preto skutočne pozoruhodné, že predseda NKÚ verejne tvrdí niečo, čo nielenže nemá nijako podložené, ale ide o objektívne vyvrátiteľné tvrdenie.
Pôsobenie organizovaného zločinu v takom rozsahu je mimoriadne vážnou vecou, a ak má niekto informácie o takejto činnosti, mal by okamžite podať trestné oznámenie.
Podľa predsedu NKÚ trestné oznámenie v tomto smere úrad podal „niekoľko krát, ale vraj sa stratili, alebo sa dali niekde do zásuvky." To je mimoriadne vážne tvrdenie, ktoré by si samo o sebe zaslúžilo trestnoprávne preverenie.
Ani v tomto prípade ale Ľubomír Andrassy nehovorí o žiadnych konkrétnych okolnostiach, ktoré by mali potvrdzovať pôsobenie organizovanej skupiny. Ak má úrad čo i len podozrenia o existencii „mafie“, mal by ich okamžite postúpiť príslušným orgánom, tak ako to robí aj v iných prípadoch. V prípade nečinnosti alebo nezákonného postupu polície, aj to by mal úrad posunúť „oznámením vyššie."
Doposiaľ však podľa polície žiadne oficiálne podklady na vyšetrovanie zločineckej skupiny pri eurofondoch neexistujú. Je potrebné opäť pripomenúť, že na tejto veci pracujú viaceré zložky polície ako aj Európska prokuratúra.
Ak informácie o organizovanej skupine nie sú pravdivé, ide o nekorektné zavádzanie verejnosti. V takom prípade by mal Andrassy minimálne vysvetliť, na základe akých konkrétnych skutočností dospel k záverom o „eurofondovej mafii“.