Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) uvažuje o tom, že rozdelí ordinačné hodiny ambulantných lekárov na bezplatné a platené. To znamená, že pacient by si buď priplatil za skorší termín, alebo by si počkal. S informáciami zvnútra rezortu prišiel spravodajský portál televízie Markíza.
Počas platných ordinačných hodín, ktoré mu schválila župa, by lekár musel byť k dispozícii bez poplatkov. Vyberať by ich mohol iba počas nadčasových hodín.
Nejde o novinku. Inštitút doplnkových ordinačných hodín funguje od roku 2019, ale nevyužíva ich takmer žiaden poskytovateľ. Dôvodom je, že zákon limituje maximálnu výšku úhrady zo strany pacienta na sumu 30 eur. Výkony v rámci tohto inštitútu im nepreplatí ani zdravotná poisťovňa.
Keby lekár vykonal počas doplnkových hodín vyšetrenie za 100 eur, 70 eur už by od pacienta nesmel vyžadovať.
V pripravovanom novom systéme ministerstva sa podľa týchto informácií o strope 30 eur zatiaľ nehovorí a ceny by si mohol stanoviť samotný špecialista.
Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva pre Štandard reagoval, že téma poplatkov si vyžaduje celosektorovú zhodu a v súčasnosti je ešte predčasné hovoriť o konkrétnych záveroch a detailoch riešenia.
„Pre ministra zdravotníctva je prirodzené, že informácie spoza zavretých dverí priebežne nekomunikuje, pretože je korektné počkať na moment, keď budú jednotlivé návrhy odborne prerokované a ministerstvo ich predstaví ako ucelený materiál,“ podotkol komunikačný odbor rezortu.
Len pre bohatých, kritizujú zástupcovia pacientov
Riaditeľka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová pre Štandard potvrdila, že štátny tajomník ministerstva zdravotníctva im na stretnutí predložil návrh nelimitovaných doplnkových ordinačných hodín s vysvetlením, že nejde o finálnu verziu.
„Samotní lekári to vnímajú ako tlak na nich, aby robili aj mimo riadnych ordinačných hodín a cez víkendy. Mnohí s tým nesúhlasia,“ podotkla Lévyová.
V prvom rade treba podľa nej po 20 rokoch konečne aktualizovať cenník, podľa ktorého poisťovne platia lekárom za výkony.
„Ak v systéme nie je dosť peňazí, treba stanoviť, za čo a koľko budú platiť pacienti a čo bude so sociálne znevýhodnenými skupinami. Máme tri milióny poistencov štátu. Pre niekoho nemusí byť 10 eur závažný poplatok, ale pre iného to môže znamenať, že nebude mať na chlieb,“ dodala.
Ak sa schváli inštitút doplnkových hodín a lekári si budú môcť účtovať ľubovoľné sumy, môžu podľa Lévyovej prísť na to, že takýto systém sa im viac pozdáva a oplatí, odzmluvnia sa a prejdú na priame platby. Ak bude lekárov nedostatok, pacientom nezostane iná možnosť, ako si zaplatiť úplne za všetko.
Prikrátke sú župy aj finančná správa
Problém poplatkov je vypuklý, podľa uniknutých informácií ide ročne o sivú ekonomiku v hodnote stoviek miliónov eur.
Podľa výsledkov auditu pre ministerstvo, ktorý získal a zverejnil týždenník Medicína, zaplatia pacienti ročne na poplatkoch v ambulanciách 360 až 410 miliónov eur mimo povinne odvádzaných zdravotných odvodov.
Z prieskumu Advance Institute z leta 2025 zasa vyplynulo, že poplatky v ambulanciách (bez tých u zubárov) narástli na takmer 500 miliónov eur a oproti roku 2023 sa zvýšili o 54 percent. Poistenci nechajú takto v priemere 95 eur ročne, zatiaľ čo v roku 2023 to bolo 62 eur.
Lévyová uviedla, že zatiaľ čo pred piatimi rokmi sa na nich so žiadosťou o právnu radu pri vyberaní poplatkov obrátilo osem ľudí, vlani to bolo už 70.
Takmer 10 percent pacientov odmieta ísť k lekárovi, lebo sa boja, že si nebudú môcť dovoliť zaplatiť nelegálne vyžadovanú sumu za vyšetrenie.
Na netransparentný systém sporných poplatkov upozornil už aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ten predložil v apríli Národnej rade SR správu a vyzval zákonodarcov na zmenu právnej úpravy a posilnenie dozoru.
Aktuálne to funguje tak, že ak župa zistí, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyberal poplatky v rozpore so zákonom, má povinnosť začať správne konanie a uložiť pokutu. Ombudsman však upozornil, že župy zároveň vydávajú lekárom povolenia na činnosť a snažia sa ich prilákať do regiónov, kde je ich nedostatok.
Preto radšej prižmurujú oči a ministerstvo zdravotníctva ako druhostupňový orgán podľa Dobrovodského pri pokutovaní v priemere rok vôbec nekoná.
Ministerstvo zdravotníctva na webovej stránke pritom stručne uvádza, za aké výkony môžu lekári požadovať úhradu, a v akých prípadoch sa poplatky vyberať nemôžu.
Finančná správa zas ombudsmana informovala, že nedokáže vykonávať riadnu kontrolu v ambulanciách. Ak pacient po zaplatení poplatku nedostal bloček, kontrolóri nemajú na základe čoho konať, pretože svedectvo pacienta nestačí.
Ako v návrhu kresťanských demokratov
Ak by sa ordinačné hodiny predsa len rozdelili, išlo by o podobný systém, aký v júni predstavilo opozičné KDH. Hnutie v návrhu zákona presadzuje päť kľúčových prínosov pre pacientov.
Prvým je objednanie na presný čas, služby recepcie či SMS notifikácie počas riadnych hodín úplne zadarmo. Práve objednanie na určitú hodinu je podľa prieskumu Advance Institute najčastejším poplatkom, hoci to zákon nepovoľuje.
Ak si lekár od pacienta vyžiada neoprávnený poplatok, KDH chce, aby mu ho zdravotná poisťovňa preplatila a situáciu si s lekárom vyriešila sama.
Ďalej od vlády žiada vydať nariadenie s presným zoznamom a cenami za administratívne úkony, aby si každý odborník neúčtoval ľubovoľnú sumu.
Zároveň navrhuje aj to, čo údajne pripravuje rezort – systém doplnkových hodín, ktorý pacientom umožní dobrovoľne a transparentne si priplatiť za vyšetrenie mimo bežných ordinačných hodín, pričom riadne hodiny zostanú prísne chránené bez skrytých poplatkov.
