Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko obmedzí dotácie na obnoviteľné zdroje energie

Nemecká vláda schválila balík návrhov zákonov, ktorými chce obmedziť štátnu podporu pre obnoviteľné zdroje energie a znížiť náklady energetickej transformácie. Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová označila zmeny za „zmenu paradigmy“ a vyhlásila, že štát už nebude podporovať projekty, ktoré dosahujú také vysoké výnosy, že by vznikli aj bez dotácií.

Najväčšie zmeny čakajú majiteľov nových strešných fotovoltických elektrární. Ich výkon bude počas špičky obmedzený na 50 percent inštalovanej kapacity a pevná výkupná cena za prebytočnú elektrinu sa počas trojročného prechodného obdobia postupne zruší.

Elektrinu budú môcť ukladať do batérií alebo ju prostredníctvom obchodníka predávať na burze za aktuálne trhové ceny. Vláda pritom zachová podporu pre existujúce zariadenia. Reicheová pôvodne navrhovala okamžité zrušenie výkupných cien, po odpore solárneho sektora však kabinet pristúpil na prechodné obdobie.

Prevádzkovatelia veterných a solárnych elektrární v oblastiach s preťaženou sieťou prídu o kompenzácie až za 20 percent elektriny, ktorú nemohli dodať pre obmedzenie výroby spôsobené preťažením siete. Vláda zároveň potvrdila cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na spotrebe elektriny do roku 2030 na 80 percent.

O návrhoch bude po letnej prestávke rozhodovať Spolkový snem.

(nzz, lud)

Minúta  |  

USA zaútočili v Iráne na desiatky cieľov Revolučných gárd

Americká armáda oznámila, že počas dvojhodinovej nočnej operácie zasiahla desiatky cieľov iránskych Revolučných gárd vrátane vojenských veliteľských centier a zariadení súvisiacich s dronmi.

Podľa Centrálneho velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) útok trval od polnoci do 2.00 h a nasledoval po tom, čo Irán vypálil balistické rakety na americké jednotky v Jordánsku. Všetky rakety podľa CENTCOM zachytila protivzdušná obrana. Cieľom operácie bolo ďalej oslabiť hrozby, ktoré Irán a jeho spojenci predstavujú pre americké sily, obchodnú lodnú dopravu a štáty Perzského zálivu.

Iránske štátne médiá informovali, že pri amerických útokoch na ostrov Kešm zahynuli traja ľudia. Jordánska armáda zároveň oznámila, že zmarila iránsky pokus o útok na krajinu a zachytila päť rakiet.

Napätie ďalej zvýšili spoločné americko-saudskoarabské útoky na proiránske iracké Ľudové mobilizačné sily vo východnom Iraku. Rijád sa podľa Reuters po prvý raz verejne zapojil do vojenskej operácie po boku Spojených štátov. Iracké polovojenské jednotky uviedli, že pri útokoch zahynulo najmenej 20 ich členov a ďalších 32 utrpelo zranenia.

V egyptskom prístave Damietta vypukol požiar na plynovom skladovacom tankeri vo vlastníctve americkej spoločnosti. Bezpečnostná spoločnosť Ambrey uviedla, že plavidlo pravdepodobne zasiahol dron, egyptské ministerstvo ropného priemyslu však potvrdilo iba požiar a o útoku dronom sa nezmienilo.

Prezident Donald Trump vyhlásil, že USA budú na iránske útoky reagovať tvrdo, zároveň však podľa neho Washington naďalej usiluje o mierovú dohodu. Hlavnou prekážkou rokovaní zostáva Hormuzský prieliv, ktorým pred vojnou prechádzala približne pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Na čiernom trhu skončili státisíce zbraní pre Ukrajinu, vraví prokurátor

Taliansky denník Il Fatto Quotidiano píše, že od začiatku ruskej invázie v roku 2022 na Ukrajine zmizlo alebo bolo odcudzených približne 780-tisíc kusov zbraní a munície určených pre Ukrajinu.

Podľa denníka sa väčšina z nich dostala na európsky čierny trh.

Noviny uvádzajú, že len za prvých päť mesiacov tohto roka zmizlo približne 149-tisíc kusov výzbroje. Odvolávajú sa na vyjadrenie prokurátora z Palerma Maurizia De Luciu pred talianskou parlamentnou komisiou pre boj proti mafii.

Ten podľa denníka povedal, že väčšina týchto zbraní končí na európskom čiernom trhu, o ktorý sa zaujíma aj sicílska mafia Cosa Nostra.

Il Fatto Quotidiano zároveň uvádza, že väčšina tohto arzenálu pochádza z európskych vojenských dodávok. Podľa denníka krajiny poskytujúce vojenské dodávky Ukrajine často nezverejňujú podrobnosti o ich obsahu, čo podľa neho sťažuje polícii sledovanie pohybu zbraní.

Denník neuvádza stanovisko ukrajinských úradov.

(tass, lud)

Minúta  |  

Reuters: Saudská Arábia hľadá koalíciu na ochranu lodnej dopravy

Saudská Arábia sa usiluje vytvoriť medzinárodnú koalíciu na ochranu lodnej dopravy v Červenom mori pred útokmi jemenských povstalcov húsíov. Agentúre Reuters to potvrdili dva zdroje oboznámené s rokovaniami. Zloženie koalície zatiaľ nie je uzavreté a Rijád o nej rokuje s desiatkami krajín.

Húsíovia podporovaní Iránom 20. júla oznámili námornú blokádu Saudskej Arábie v Červenom mori. Tvrdia, že ide o odpoveď na údajné saudskoarabské obliehanie Jemenu, čo Rijád odmieta.

Húsíovia zároveň tvrdia, že od vyhlásenia blokády zaútočili na viacero saudskoarabských plavidiel v Červenom mori. Saudská Arábia následne podnikla letecké útoky na vojenské objekty húsíov v prístave Hudajdá, ktoré podľa nej slúžili na ohrozovanie obchodnej lodnej dopravy.

Blokáda otvorila nový front v širšom konflikte medzi Iránom a Spojenými štátmi a ich spojencami. Podľa Reuters rozširuje útoky na tankery prepravujúce energonosiče a ďalší náklad aj do vôd mimo Perzského zálivu a tlačí ceny ropy nahor.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Americká armáda objednala rakety pre Patriot za miliardy

Americká armáda uzavrela so spoločnosťou Lockheed Martin rámcovú zmluvu v hodnote až 58,6 miliardy dolárov na výrobu záchytných rakiet PAC-3 MSE pre systém protivzdušnej obrany Patriot. Oznámil to Pentagón.

Cieľom je zvýšiť výrobu v čase, keď vojna na Ukrajine a konflikt s Iránom vyčerpávajú zásoby amerických zbraní. Spojené štáty totiž dodali veľké množstvo výzbroje spojencom a zároveň ju využívajú vo vlastných vojenských operáciách proti Iránu.

Nová sedemročná dohoda nahrádza predchádzajúci jednoročný kontrakt za 4,7 miliardy dolárov z apríla a vytvára viacročný plán obstarávania záchytných rakiet na fiškálne roky 2026 až 2032.

Pentagón zároveň zvyšuje tlak na zbrojárske firmy, aby výrazne zrýchlili výrobu. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa ich tlačí k tomu, aby uprednostnili plnenie štátnych zákaziek pred výplatou ziskov akcionárom. Trump začiatkom roka podpísal výnos, ktorý nariaďuje identifikovať dodávateľov zaostávajúcich pri plnení vládnych kontraktov napriek pokračujúcemu vyplácaniu ziskov akcionárom.

Lockheed Martin uviedol, že financovanie mu umožní do konca roka 2030 strojnásobiť výrobnú kapacitu rakiet PAC-3 MSE. Spoločnosť už skôr oznámila, že výroba by mala dosiahnuť 2 000 rakiet ročne. Zároveň plánuje zvýšiť počet zamestnancov vo svojom závode v Camdene v štáte Arkansas z približne 1 200 na 1 850.

Podľa think-tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) má americká armáda v súčasnosti menej ako 1 000 záchytných rakiet Patriot a menej ako 250 rakiet systému THAAD. Obe zbrane v uplynulom období intenzívne nasadzovali na Blízkom východe.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fedorov spája svoje odvolanie s reformou vojenských nákupov

Bývalý ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov tvrdí, že hlavným dôvodom jeho odvolania bola snaha zreformovať systém vojenských nákupov. V rozhovore pre portál Ukrajinska pravda uviedol, že jeho zmeny narazili na odpor vnútri ministerstva aj medzi ľuďmi z jeho okolia.

Fedorov, ktorý rezort viedol šesť mesiacov, povedal, že po nástupe zaviedol systém tendrov pri vojenskom obstarávaní a začal meniť riadenie ministerstva. Cieľom podľa neho bolo čo najrýchlejšie odstrániť príčiny problémov. Tvrdí, že reforma vyvolala značnú nespokojnosť a tlak zo všetkých strán vrátane šírenia negatívnych informácií v okolí prezidenta Volodymyra Zelenského aj v médiách.

Vo vládnej rekonštrukcii ho nahradil bývalý šéf Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Jevhenij Chmara. Zmeny zasiahli aj premiérku Juliju Svyrydenkovú.

Fedorovovi podporovatelia poukazujú na jeho podiel na zvrátení vývoja na bojisku v prospech Ukrajiny prostredníctvom úderov na ruskú infraštruktúru. Jeho odvolanie vyvolalo niekoľkodňové protesty požadujúce jeho návrat do funkcie.

Fedorov uviedol, že Zelenskyj mu oznámil odvolanie približne hodinu pred zasadnutím poslaneckého klubu Sluha národa. Prezident neskôr povedal, že exminister bol v konflikte s hlavným veliteľom Oleksandrom Syrským, ktorého tiež odvolali.

Fedorov však poprel osobný spor a tvrdí, že išlo iba o rozdielne predstavy o vedení vojny. Zdôraznil, že ministerstvo neblokovalo rozhodnutia generálneho štábu.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.