Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ poslala Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na obranu

Európska únia uvoľnila Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na financovanie nákupu vojenskej techniky. Peniaze sú určené na obstaranie dronov, rakiet, systémov protivzdušnej obrany aj švédskych stíhačiek Gripen, oznámila vo štvrtok Európska komisia.

Nová tranža je súčasťou úverového balíka vo výške 90 miliárd eur, ktorý EÚ schválila začiatkom tohto roka. Ide o ďalšiu platbu v rámci programu.

Prvú tranžu vo výške 3,2 miliardy eur dostala Ukrajina 25. júna na financovanie chodu štátu. Koncom júna nasledovalo ďalších 3,9 miliardy eur na obstaranie dronov a 1,1 miliardy eur na ďalšie nákupy obrannej techniky.

Celkovo tak Európska únia doteraz vyplatila Ukrajine na obranné účely 8,5 miliardy eur. Európska komisia očakáva, že do konca roka poskytne na obranu krajiny spolu približne 28 miliárd eur. Podľa jej hovorcu budú preto letné mesiace z hľadiska ďalších platieb veľmi intenzívne.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prieskum: AI mladým nenahrádza pomoc ľudí

Mladí ľudia sa pri psychických problémoch často najprv obrátia na umelú inteligenciu, no pri riešení problémov so svojím duševným zdravím naďalej uprednostňujú kontakt s reálnymi ľuďmi. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia IPčko, ktorý zrealizovali na vzorke 712 respondentov vo veku 15 až 30 rokov.

Najväčšiu dôveru v rady AI prejavujú mladí pri pocitoch osamelosti. Četboty však podľa výsledkov nenahrádzajú priateľstvá a najčastejšie slúžia ako nástroj na učenie, vyhľadávanie informácií či orientáciu v každodenných situáciách.

Riaditeľ IPčka Marek Madro uviedol, že organizácia analyzovala 3 008 kontaktov z prvého polroka tohto roka, v ktorých zohrávala umelá inteligencia významnú úlohu. Keďže sa AI často stáva prvým miestom, kam sa mladí obracajú s psychickými ťažkosťami, vyzval na zavedenie jasných pravidiel, ako majú jazykové modely reagovať pri samovražedných úvahách alebo sebapoškodzovaní.

IPčko zároveň upozorňuje na potrebu rozšíriť dostupnosť odbornej pomoci a posilniť digitálne zručnosti detí aj rodičov. Podľa organizácie by sa diskusia na školách mala posunúť od otázky, či AI používať, k otázke, ako ju využívať bezpečne a zodpovedne.

(tasr, lud)

Minúta  |  

VšZP: Čaká nás nová etapa v oblasti zdravotného poistenia

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) je v optimálnej kondícii a do systému vracia 97 percent svojich príjmov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to poukázal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

Poukázal na to, že VšZP od roku 2024 hospodári plusovo, bez dofinancovania štátom. Uviedol tiež, že náklady na jedného poistenca v minulom roku stúpli na 1 856 eur. Zdôraznil tiež, že VšZP nakupuje zdravotnú starostlivosť efektívne a hospodárne, a takmer 80 percent nemocníc platí výhradne za výkon.

Jurových reagoval aj na možné spojenie súkromných zdravotných poisťovní Union a Dôvera. „Je to svetový unikát. Vo svete nemá obdobu systém, kde existuje jedna štátna a jedna súkromná zdravotná poisťovňa s približne rovnakým počtom poistencov. Svet pozná systém, kde je mnoho súkromných zdravotných poisťovní alebo jedna štátna. Takže je pred nami nová etapa v oblasti zdravotného poistenia na Slovensku,“ skonštatoval.

VšZP bude podľa jeho slov v nadväznosti na zmeny v sektore zdravotného poistenia chcieť otvoriť vecnú diskusiu o novom nastavení prerozdeľovacieho mechanizmu. Pripomenul pritom, že VšZP sa stará o najstarší a najnáročnejší poistný kmeň z pohľadu diagnóz.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Dunaj zaznamenal historicky najnižší júlový prietok

Dunaj dosiahol tento rok historicky najnižší júlový prietok od začiatku meraní. Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol 27. júla pri Bratislave približne 725 metrov kubických za sekundu, rakúska stanica Thebnerstraßl zaznamenala 678 metrov kubických za sekundu.

Hydrologička Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied upozornila, že takýto nízky prietok v júli sa na stanici Bratislava/Devín od začiatku pozorovaní v roku 1876 ešte nevyskytol. Najnižšie prietoky bývajú spravidla v zimných mesiacoch, zatiaľ čo máj až júl patria v dôsledku topenia snehu v Alpách medzi najvodnatejšie obdobia. Podľa vedkyne je príčinou rast teploty vzduchu, ktorý spôsobuje skoršie topenie snehu.

Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v Bratislave dosahuje približne 2 050 metrov kubických za sekundu. Absolútne minimum zaznamenali 6. januára 1909, keď prietok klesol na 580 metrov kubických za sekundu. Hoci priemerné ročné prietoky zostávajú z dlhodobého hľadiska stabilné, za uplynulých 30 rokov vykazujú klesajúci trend.

Ďalší vývoj bude podľa Pekárovej závisieť najmä od množstva zrážok v povodí Dunaja. Ak sa zopakuje vývoj z rokov 1936 až 1945, môže opäť nasledovať vodnatejšie obdobie s vyššími prietokmi.

(tasr, lud)

Minúta  |  

V Číne našli raritnú fosíliu morského plaza starú 245 miliónov rokov

Vedci v Číne objavili 245 miliónov rokov starú fosíliu morského plaza, na ktorej sa mimoriadne zachovali nielen kostra, ale aj žalúdok, pečeň a črevá. Podľa autorov štúdie publikovanej v časopise Science Advances ide o najstarší dobre zachovaný tráviaci trakt plaza, aký doteraz objavili.

Fosília patrí druhu Austronaga minuta, ktorý žil v období triasu približne 15 miliónov rokov pred objavením sa prvých dinosaurov. Asi 60 centimetrov dlhý živočích mal dlhý krk, úzku papuľu s ostrými zubami a bol prispôsobený na lov rýb v plytkom mori.

Najväčšou raritou nálezu sú zachované vnútorné orgány. Fosília ukázala, že plaz mal jednokomorový žalúdok, na rozdiel od dvojkomorového žalúdka dnešných krokodílov, vtákov či niektorých dinosaurov. Vedci sa domnievajú, že zložitejší tráviaci systém sa pri tejto vývojovej vetvy objavil až neskôr.

Za žalúdkom sa zachovala aj pečeň, ktorá si dokonca uchovala červené sfarbenie spôsobené zvyškami hemoglobínu bohatého na železo. V črevách vedci našli aj rybie šupiny, ktoré prezrádzajú posledné jedlo živočícha. Objav podľa paleontológov prináša jedinečný pohľad na vývoj anatómie plazov po najväčšom hromadnom vymieraní druhov v dejinách Zeme.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Horúčavy si v Nemecku vyžiadali tisíce životov, tvrdí inštitút

Nemecký Inštitút Roberta Kocha (RKI) vo svojej týždennej správe vo štvrtok odhadol, že od začiatku roka zomrelo v krajine približne 9 800 ľudí v súvislosti s horúčavami. Meteorológovia pritom očakávajú, že v najbližších dňoch teploty vo viacerých regiónoch prekročia 40 stupňov Celzia.

Podľa inštitútu pripadá najväčší podiel úmrtí súvisiacich s horúčavami na ľudí vo veku 75 rokov a viac. Inštitút zároveň upozornil, že úmrtnosť výrazne rastie počas týždňov, keď priemerná teplota presiahne 20 stupňov Celzia.

„Preto očakávame, že vlny horúčav, ktoré sa vyskytnú toto leto, povedú k podobnému nárastu úmrtnosti,“ uviedol RKI.

Nemecko už v júni zasiahla rekordná vlna horúčav, keď teploty v mnohých častiach krajiny dosiahli alebo prekročili 40 stupňov Celzia. Meteorológovia očakávajú, že podobne vysoké teploty sa vrátia aj v najbližších dňoch.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.