Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zbor väzenskej a justičnej stráže povedie od augusta Lančarič

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) povedie od augusta tohto roka Jozef Lančarič. Do funkcie generálneho riaditeľa ho vymenoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý o tom informoval na sociálnej sieti.

Šéf rezortu zároveň do funkcie námestníka pre ekonomické veci vymenoval Juraja Ondrusa a povýšil ho do hodnosti plukovníka. „Obom prajem veľa úspechov pri výkone ich nových funkcií. Verím, že svojimi skúsenosťami a profesionálnym prístupom prispejú k ďalšiemu rozvoju ZVJS,“ dodal Susko.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Policajné odbory žiadajú úpravu platových tabuliek

Odborový zväz polície (OZP) v SR vyzval Úrad vlády SR, aby upravil pravidlá odmeňovania štátnych zamestnancov. Upozornil, že od roku 2027 sa v štátnej službe pod hranicu minimálnej mzdy prepadne štvrtá platová trieda. Doteraz to boli tri. Celkovo to má byť 72 zo 154 taríf.

„Každoročný rast minimálnej mzdy je správnym opatrením na zvyšovanie životnej úrovne nízkopríjmových zamestnancov. Nemožno však akceptovať, aby štát ako zamestnávateľ na tento vývoj nereagoval primeranou úpravou platových tabuliek. Výsledkom je postupná deformácia tarifného systému odmeňovania,“ uviedol predseda OZP v SR Peter Jakubík.

Ako dodal, v mnohých prípadoch dosahujú zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme minimálnu mzdu len vďaka doplatkom a iným zložkám mzdy, ktoré často zabezpečujú kolektívne zmluvy. „Účelom týchto doplatkov však nie je nahrádzať základný tarifný plat, ale odmeniť zamestnancov za náročnosť práce, pracovné podmienky či pracovný výkon,“ poukázal Jakubík.

Policajné odbory tiež upozornili, že minimálna mzda bude od januára na úrovni 972 eur. Základný plat policajta je pritom 1 000,50 eura, teda 28,50 eura nad minimálnou mzdou v roku 2027. „Ak nedôjde k prijatiu novej platovej tabuľky, ktorú vláda dlhodobo avizuje, bude sa problém postupne prenášať aj do odmeňovania príslušníkov Policajného zboru,“ varovali.

(tasr, lud)

Minúta  |  

EÚ poslala Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na obranu

Európska únia uvoľnila Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na financovanie nákupu vojenskej techniky. Peniaze sú určené na obstaranie dronov, rakiet, systémov protivzdušnej obrany aj švédskych stíhačiek Gripen, oznámila vo štvrtok Európska komisia.

Nová tranža je súčasťou úverového balíka vo výške 90 miliárd eur, ktorý EÚ schválila začiatkom tohto roka. Ide o ďalšiu platbu v rámci programu.

Prvú tranžu vo výške 3,2 miliardy eur dostala Ukrajina 25. júna na financovanie chodu štátu. Koncom júna nasledovalo ďalších 3,9 miliardy eur na obstaranie dronov a 1,1 miliardy eur na ďalšie nákupy obrannej techniky.

Celkovo tak Európska únia doteraz vyplatila Ukrajine na obranné účely 8,5 miliardy eur. Európska komisia očakáva, že do konca roka poskytne na obranu krajiny spolu približne 28 miliárd eur. Podľa jej hovorcu budú preto letné mesiace z hľadiska ďalších platieb veľmi intenzívne.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Prieskum: AI mladým nenahrádza pomoc ľudí

Mladí ľudia sa pri psychických problémoch často najprv obrátia na umelú inteligenciu, no pri riešení problémov so svojím duševným zdravím naďalej uprednostňujú kontakt s reálnymi ľuďmi. Vyplýva to z prieskumu občianskeho združenia IPčko, ktorý zrealizovali na vzorke 712 respondentov vo veku 15 až 30 rokov.

Najväčšiu dôveru v rady AI prejavujú mladí pri pocitoch osamelosti. Četboty však podľa výsledkov nenahrádzajú priateľstvá a najčastejšie slúžia ako nástroj na učenie, vyhľadávanie informácií či orientáciu v každodenných situáciách.

Riaditeľ IPčka Marek Madro uviedol, že organizácia analyzovala 3 008 kontaktov z prvého polroka tohto roka, v ktorých zohrávala umelá inteligencia významnú úlohu. Keďže sa AI často stáva prvým miestom, kam sa mladí obracajú s psychickými ťažkosťami, vyzval na zavedenie jasných pravidiel, ako majú jazykové modely reagovať pri samovražedných úvahách alebo sebapoškodzovaní.

IPčko zároveň upozorňuje na potrebu rozšíriť dostupnosť odbornej pomoci a posilniť digitálne zručnosti detí aj rodičov. Podľa organizácie by sa diskusia na školách mala posunúť od otázky, či AI používať, k otázke, ako ju využívať bezpečne a zodpovedne.

(tasr, lud)

Minúta  |  

VšZP: Čaká nás nová etapa v oblasti zdravotného poistenia

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) je v optimálnej kondícii a do systému vracia 97 percent svojich príjmov. Na štvrtkovej tlačovej konferencii na to poukázal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

Poukázal na to, že VšZP od roku 2024 hospodári plusovo, bez dofinancovania štátom. Uviedol tiež, že náklady na jedného poistenca v minulom roku stúpli na 1 856 eur. Zdôraznil tiež, že VšZP nakupuje zdravotnú starostlivosť efektívne a hospodárne, a takmer 80 percent nemocníc platí výhradne za výkon.

Jurových reagoval aj na možné spojenie súkromných zdravotných poisťovní Union a Dôvera. „Je to svetový unikát. Vo svete nemá obdobu systém, kde existuje jedna štátna a jedna súkromná zdravotná poisťovňa s približne rovnakým počtom poistencov. Svet pozná systém, kde je mnoho súkromných zdravotných poisťovní alebo jedna štátna. Takže je pred nami nová etapa v oblasti zdravotného poistenia na Slovensku,“ skonštatoval.

VšZP bude podľa jeho slov v nadväznosti na zmeny v sektore zdravotného poistenia chcieť otvoriť vecnú diskusiu o novom nastavení prerozdeľovacieho mechanizmu. Pripomenul pritom, že VšZP sa stará o najstarší a najnáročnejší poistný kmeň z pohľadu diagnóz.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Dunaj zaznamenal historicky najnižší júlový prietok

Dunaj dosiahol tento rok historicky najnižší júlový prietok od začiatku meraní. Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahol 27. júla pri Bratislave približne 725 metrov kubických za sekundu, rakúska stanica Thebnerstraßl zaznamenala 678 metrov kubických za sekundu.

Hydrologička Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied upozornila, že takýto nízky prietok v júli sa na stanici Bratislava/Devín od začiatku pozorovaní v roku 1876 ešte nevyskytol. Najnižšie prietoky bývajú spravidla v zimných mesiacoch, zatiaľ čo máj až júl patria v dôsledku topenia snehu v Alpách medzi najvodnatejšie obdobia. Podľa vedkyne je príčinou rast teploty vzduchu, ktorý spôsobuje skoršie topenie snehu.

Dlhodobý priemerný prietok Dunaja v Bratislave dosahuje približne 2 050 metrov kubických za sekundu. Absolútne minimum zaznamenali 6. januára 1909, keď prietok klesol na 580 metrov kubických za sekundu. Hoci priemerné ročné prietoky zostávajú z dlhodobého hľadiska stabilné, za uplynulých 30 rokov vykazujú klesajúci trend.

Ďalší vývoj bude podľa Pekárovej závisieť najmä od množstva zrážok v povodí Dunaja. Ak sa zopakuje vývoj z rokov 1936 až 1945, môže opäť nasledovať vodnatejšie obdobie s vyššími prietokmi.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.