Preskočiť na obsah
Minúta  |  

ŽSR pre horúčavy opäť znížia rýchlosť vlakov

Extrémne horúčavy sa vracajú a s nimi aj preventívne opatrenia na železnici. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) potvrdili, že ich opäť prijmú vrátane obmedzenia rýchlosti.

„Počas najbližších dní očakávame veľmi vysoké teploty, ktoré môžu ovplyvniť prevádzku železničnej infraštruktúry. Aby bola zachovaná bezpečnosť železničnej dopravy, budeme na vybraných úsekoch tratí podľa vývoja počasia prijímať preventívne opatrenia vrátane dočasného zníženia traťovej rýchlosti,“ informovali ŽSR na sociálnej sieti.

Opatrenia môžu ovplyvniť plynulosť dopravy, preto je potrebné počítať s možnými meškaniami niektorých vlakov.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) v súvislosti s očakávanými vysokými teplotami v týchto dňoch už poradila cestujúcim, ako sa pripraviť na cestu vlakom. Odporučila im, aby sledovali aktuálnu dopravnú situáciu, počítali s časovou rezervou a mali pri sebe dostatok vody aj drobného občerstvenia. Zvýšenú pozornosť je vhodné venovať najmä deťom, seniorom a osobám so zdravotnými ťažkosťami.

„Železničná spoločnosť Slovensko priebežne sleduje prevádzku a v prípade porúch klimatizácie alebo obmedzení na infraštruktúre prijíma operatívne opatrenia podľa konkrétnej situácie,“ uviedol hovorca ZSSK Ján Baček.

Klimatizáciou je vybavených 100 percent denných diaľkových vozidiel a približne 80 percent regionálnych. Celkovo ide približne o 90 percent vozidiel ZSSK.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Magyar: Pre nízku hladinu Dunaja hrozí odstavenie elektrárne Paks

Maďarskú jadrovú elektráreň Paks môžu pre nízku hladinu Dunaja úplne odstaviť už vo štvrtok alebo v piatok. Uviedol to premiér Péter Magyar, podľa ktorého elektráreň využíva vodu z rieky na chladenie reaktorov.

Paks prevádzkuje štyri reaktory ruskej výroby s celkovým výkonom dva gigawatty. Pre nízky stav Dunaja začala elektráreň znižovať výkon už v pondelok a v súčasnosti funguje na menej ako polovici svojej kapacity.

Hladina Dunaja tento týždeň klesla na rekordné minimá, čo narušilo aj nákladnú a osobnú lodnú dopravu na jednej z najvýznamnejších európskych vodných ciest.

Podľa premiéra má Maďarsko dovoznú kapacitu elektriny vo výške 3 600 až 3 800 megawattov, ktorá by v prípade odstavenia Paksu dokázala pokryť spotrebu krajiny.

Magyar už v stredu oznámil, že vláda pripraví krízový plán pre prípad výpadku elektrárne. Súčasťou bude aj zoznam veľkých odberateľov elektriny a vody, najmä priemyselných podnikov, ktorým by v prípade núdze mohli dočasne obmedziť spotrebu.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Brusel schválil zmeny v pomoci energeticky náročným firmám

Európska komisia schválila zmeny v schémach štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky v Česku, Francúzsku, Holandsku a na Slovensku. Opatrenia majú firmám kompenzovať vyššie ceny elektriny spôsobené systémom obchodovania s emisnými povolenkami (ETS) a znížiť riziko ich presunu mimo Európskej únie.

Komisia uviedla, že premiestnenie energeticky náročných podnikov do krajín s menej prísnymi klimatickými pravidlami by mohlo viesť k rastu globálnych emisií skleníkových plynov. Schválené zmeny vychádzajú z aktualizovaných usmernení o štátnej pomoci prijatých v decembri 2025.

Česko, Francúzsko a Holandsko rozšíria podporu o ďalšie priemyselné sektory. Slovensko, naopak, zo schémy vyradí ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré boli doteraz oprávnenými príjemcami pomoci.

Pre Česko, Holandsko a Slovensko sa zároveň zvýši maximálna intenzita pomoci zo 75 na 80 percent. Slovensko navýši rozpočet schémy z 250 miliónov na 710 miliónov eur, Holandsko z 834,6 milióna na 3,7 miliardy eur. Európska komisia dospela k záveru, že schémy sú v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci a ich vplyv na hospodársku súťaž bude obmedzený.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Zbor väzenskej a justičnej stráže povedie od augusta Lančarič

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) povedie od augusta tohto roka Jozef Lančarič. Do funkcie generálneho riaditeľa ho vymenoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý o tom informoval na sociálnej sieti.

Šéf rezortu zároveň do funkcie námestníka pre ekonomické veci vymenoval Juraja Ondrusa a povýšil ho do hodnosti plukovníka. „Obom prajem veľa úspechov pri výkone ich nových funkcií. Verím, že svojimi skúsenosťami a profesionálnym prístupom prispejú k ďalšiemu rozvoju ZVJS,“ dodal Susko.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Policajné odbory žiadajú úpravu platových tabuliek

Odborový zväz polície (OZP) v SR vyzval Úrad vlády SR, aby upravil pravidlá odmeňovania štátnych zamestnancov. Upozornil, že od roku 2027 sa v štátnej službe pod hranicu minimálnej mzdy prepadne štvrtá platová trieda. Doteraz to boli tri. Celkovo to má byť 72 zo 154 taríf.

„Každoročný rast minimálnej mzdy je správnym opatrením na zvyšovanie životnej úrovne nízkopríjmových zamestnancov. Nemožno však akceptovať, aby štát ako zamestnávateľ na tento vývoj nereagoval primeranou úpravou platových tabuliek. Výsledkom je postupná deformácia tarifného systému odmeňovania,“ uviedol predseda OZP v SR Peter Jakubík.

Ako dodal, v mnohých prípadoch dosahujú zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme minimálnu mzdu len vďaka doplatkom a iným zložkám mzdy, ktoré často zabezpečujú kolektívne zmluvy. „Účelom týchto doplatkov však nie je nahrádzať základný tarifný plat, ale odmeniť zamestnancov za náročnosť práce, pracovné podmienky či pracovný výkon,“ poukázal Jakubík.

Policajné odbory tiež upozornili, že minimálna mzda bude od januára na úrovni 972 eur. Základný plat policajta je pritom 1 000,50 eura, teda 28,50 eura nad minimálnou mzdou v roku 2027. „Ak nedôjde k prijatiu novej platovej tabuľky, ktorú vláda dlhodobo avizuje, bude sa problém postupne prenášať aj do odmeňovania príslušníkov Policajného zboru,“ varovali.

(tasr, lud)

Minúta  |  

EÚ poslala Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na obranu

Európska únia uvoľnila Ukrajine ďalších 3,47 miliardy eur na financovanie nákupu vojenskej techniky. Peniaze sú určené na obstaranie dronov, rakiet, systémov protivzdušnej obrany aj švédskych stíhačiek Gripen, oznámila vo štvrtok Európska komisia.

Nová tranža je súčasťou úverového balíka vo výške 90 miliárd eur, ktorý EÚ schválila začiatkom tohto roka. Ide o ďalšiu platbu v rámci programu.

Prvú tranžu vo výške 3,2 miliardy eur dostala Ukrajina 25. júna na financovanie chodu štátu. Koncom júna nasledovalo ďalších 3,9 miliardy eur na obstaranie dronov a 1,1 miliardy eur na ďalšie nákupy obrannej techniky.

Celkovo tak Európska únia doteraz vyplatila Ukrajine na obranné účely 8,5 miliardy eur. Európska komisia očakáva, že do konca roka poskytne na obranu krajiny spolu približne 28 miliárd eur. Podľa jej hovorcu budú preto letné mesiace z hľadiska ďalších platieb veľmi intenzívne.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.