Preskočiť na obsah
  |  

Musk odmietol správu o plánoch Tesly v Číne

Elon Musk označil za „absurdne falošnú správu“ informácie denníka Wall Street Journal, podľa ktorých Tesla zvažuje oddelenie svojho podnikania v Číne v súvislosti s možným zlúčením s jeho vesmírnou spoločnosťou SpaceX.

Denník s odvolaním sa na informované zdroje uviedol, že vedenie Tesly diskutovalo o možnostiach vyčlenenia čínskeho biznisu, jeho predaja alebo zatvorenia. Podľa Muska však o ničom podobnom nikdy nerokovali.

Wall Street Journal napísal, že zlúčenie Tesly a SpaceX by mohlo naraziť na geopolitické a regulačné prekážky, najmä v Číne. SpaceX je významným dodávateľom amerického ministerstva obrany a podieľa sa na programoch národnej bezpečnosti, zatiaľ čo Tesla v Číne prevádzkuje výrobné závody v úplnom vlastníctve. Na rozdiel od väčšiny zahraničných automobiliek tam nepôsobí prostredníctvom spoločného podniku s miestnym partnerom.

Šanghajská Gigafactory je najväčším a najproduktívnejším závodom Tesly na svete. Slúži ako hlavné exportné centrum pre Európu, Kanadu a región Ázie a Tichomoria a historicky zabezpečuje viac ako polovicu celosvetových dodávok spoločnosti. Podľa Wall Street Journal vedenie diskutovalo aj o vytvorení samostatnej spoločnosti, ktorá by zabezpečovala export vozidiel zo šanghajského závodu.

Špekulácie o možnom zlúčení Tesly a SpaceX sa medzi investormi a analytikmi objavujú už dlhší čas a zosilneli počas príprav rekordného vstupu SpaceX na burzu v hodnote 75 miliárd dolárov. Analytici JPMorgan však upozorňujú, že schválenie takejto transakcie by bolo najmä v Číne vzhľadom na väzby SpaceX na americkú vládu a otázky národnej bezpečnosti mimoriadne komplikované.

(reuters, lud)

  |  

Marocké pohraničné mesto zaplavili tisíce migrantov

Tisíce migrantov sa počas noci zhromaždili v marockom pohraničnom meste Fnideq pri španielskej enkláve Ceuta. Marocké bezpečnostné zložky pri hraničných priechodoch nasadili vozidlá s vodnými delami, posilnili hliadky a opakovane vytláčali ľudí, ktorí sa pokúšali dostať k hraničnému plotu.

Napriek tomu sa podľa španielskej verejnoprávnej televízie TVE vo štvrtok podarilo dostať do Ceuty 2-tisíc až 3-tisíc migrantom.

Pri zásahu vypukli zrážky. Svedkovia agentúry Reuters pri hranici videli zhorený autobus a sedem áut. Úrady v Ceute zároveň oznámili, že z mora vytiahli deväť tiel. Hoci bol hraničný priechod uzavretý, mnohí migranti sa pokúšali obísť hraničný plot po pobreží alebo sa do španielskej enklávy preplaviť.

Do Fnidequ počas celej noci prichádzali ďalší migranti vrátane žien, detí a maloletých zo severného Maroka aj krajín subsaharskej Afriky. Cesty do mesta boli preplnené a bezpečnostné zložky opakovane odrážali koordinované pokusy davov preraziť cez hranicu. Jeden z migrantov pre agentúru Reuters povedal, že počas tlačenice na úzkej pobrežnej ceste mal obavy o život.

Ceuta spolu s Melillou tvoria jediné pozemné hranice Európskej únie s Afrikou a pravidelne čelia zvýšenému počtu pokusov migrantov dostať sa do Európy.

(reuters, lud)

  |  

Zomrel legendárny kapitán a ikona AC Miláno Franco Baresi

Vo veku 66 rokov zomrel Franco Baresi, dlhoročný kapitán AC Miláno a bývalý taliansky reprezentant. O úmrtí jedného z najlepších obrancov futbalovej histórie informoval v piatok jeho niekdajší klub.

„Celá história AC Miláno plače po odchode Franca Baresiho. Jeho príklad a čestnosť navždy zostanú súčasťou DNA nášho klubu, rovnako ako jeho ikonický dres s číslom šesť,“ uviedol klub na sociálnej sieti X.

Baresi strávil celú svoju 20-ročnú hráčsku kariéru v AC Miláno. Získal šesť titulov v Serie A, trikrát vyhral najprestížnejšiu európsku klubovú súťaž a mužstvo viedol ako kapitán 15 sezón. Po ukončení kariéry v roku 1997 klub vyradil jeho číslo šesť ako vôbec prvému hráčovi vo svojej histórii.

S talianskou reprezentáciou získal titul majstra sveta v roku 1982 a ako kapitán doviedol národný tím do finále majstrovstiev sveta v roku 1994, v ktorom Taliansko prehralo po penaltovom rozstrele s Brazíliou. Baresi pritom odohral celé finále len 25 dní po operácii kolena.

Patril k základným pilierom slávneho milánskeho tímu prezývaného Gli Invincibili (Neporaziteľní), ktorý vytvoril rekordnú sériu 58 ligových zápasov bez prehry. Vlani podstúpil operáciu pľúcneho uzla a liečil sa pod dohľadom onkologického špecialistu.

(reuters, lud)

  |  

Lesné požiare v Európe zhoršili ovzdušie pre milióny ľudí

Rozsiahle lesné požiare vo Francúzsku a Španielsku v uplynulých dňoch vystavili milióny ľudí zvýšenej miere znečistenia ovzdušia škodlivého pre zdravie. Upozornili na to vedci, podľa ktorých sa dym šíri stovky kilometrov od ohnísk a obsahuje vysoké koncentrácie jemných prachových častíc PM2,5 spájaných so srdcovocievnymi ochoreniami, rakovinou pľúc a dýchacími problémami.

Podľa údajov monitorovacej služby Copernicus vystúpili 26. júla vo francúzskom Bordeaux koncentrácie PM2,5 krátkodobo nad 300 mikrogramov na meter kubický, pričom denný priemer dosiahol 115 mikrogramov, teda takmer päťnásobok denného limitu Európskej únie.

V meste Limoges, vzdialenom viac ako 200 kilometrov severovýchodne od Bordeaux, krátkodobé hodnoty prekročili 400 mikrogramov na meter kubický. Zvýšené koncentrácie PM2,5 zaznamenali aj po smere vetra od Madridu.

Vedci upozorňujú, že častice z lesných požiarov môžu byť ešte toxickejšie než bežné znečistenie ovzdušia. Obyvateľom zasiahnutých oblastí odporúčajú riadiť sa pokynmi úradov, zostať v interiéri, zatvoriť okná alebo nosiť ochranné masky.

Požiare zároveň komplikujú boj proti zmene klímy. Európske lesy totiž ukladajú oxid uhličitý, ktorý sa pri horení uvoľňuje späť do atmosféry. Od začiatku roka požiare v Európe vypustili približne 18 miliónov ton oxidu uhličitého, pričom polovica týchto emisií vznikla len za uplynulý týždeň.

Vedci zatiaľ nepredpokladajú, že by to ohrozilo klimatické ciele EÚ, varujú však, že situácia by sa mohla zmeniť, ak sa vysoké riziko požiarov rozšíri aj do severných krajín s rozsiahlymi lesmi viažucimi veľké množstvo oxidu uhličitého.

(reuters, lud)

  |  

Cez Báb el-Mandeb prešlo 25 lodí, Hormuz preplávali dve

Cez strategický prieliv Báb el-Mandeb vo štvrtok preplávalo 25 nákladných lodí prevážajúcich komodity, zatiaľ čo cez Hormuzský prieliv prešli len dva tankery. Vyplýva to z údajov spoločnosti Kpler monitorujúcej lodnú dopravu.

Z celkového počtu 25 plavidiel prešlo 18 lodí do Červeného mora a sedem opačným smerom. Medzi nimi boli dva supertankery triedy VLCC, jeden tanker triedy Suezmax a päť tankerov triedy Aframax.

Hormuzským prielivom medzitým prešli iba dva tankery, oba bez nákladu a smerovali do prielivu. Údaje nezahŕňajú lode, ktoré mohli plávať s vypnutými identifikačnými systémami.

Irán a jemenskí povstalci húsíovia v uplynulých týždňoch útočili na tankery v Hormuzskom prielive aj v oblasti Báb el-Mandebu. Útok dronom na lode prevážajúce skvapalnený zemný plyn (LNG) v egyptskom stredomorskom prístave Damietta naznačil, že ohrozená by mohla byť aj plavba cez Suezský prieplav.

(reuters, lud)

  |  

Trump oznámil prelom v rokovaniach o odzbrojení Hamasu

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že rokovania medzi sprostredkovateľmi a predstaviteľmi Hamasu v Káhire viedli k dohode o postupnom odzbrojení palestínskeho militantného hnutia v Pásme Gazy.

Hamas však dokument označil za návrh dohody a americkí predstavitelia priznali, že Izrael pochybuje, že sa Hamas svojich zbraní skutočne vzdá.

Trump na sociálnej sieti Truth Social uviedol, že ide o „historickú dohodu“ o úplnom odzbrojení Hamasu a ďalších ozbrojených skupín v Gaze. Podľa neho má byť odzbrojenie postupné a vytvorí podmienky pre vznik novej palestínskej vlády, ktorá bude úzko spolupracovať s takzvanou Radou mieru, zriadenou na dohľad nad jeho plánom pre Gazu.

Zdroj z Hamasu agentúre Reuters povedal, že návrh počíta s tým, že ťažké zbrane budú uskladnené a pod kontrolou budúcej palestínskej administratívy, pričom ich neodovzdajú Izraelu. Člen vyjednávacieho tímu Hamasu Ghází Hamad zároveň vyhlásil, že hnutie nepodnikne žiadne kroky smerom k odzbrojeniu, kým sa izraelské jednotky nestiahnu z Pásma Gazy.

Ešte pred Trumpovým oznámením Izrael návrh odmietol. Trvá na úplnom odzbrojení Hamasu vrátane odstránenia všetkých zbraní z Pásma Gazy a jeho úplnej demilitarizácii ako podmienke akéhokoľvek ďalšieho procesu. Americký predstaviteľ zároveň uviedol, že Izrael je „veľmi skeptický“, že Hamas dohodu dodrží. Nie je zatiaľ jasné ani to, ako dlho by prípadné odzbrojenie trvalo.

(reuters, lud)