Služba rýchlych správ Telegram čelí v niekoľkých krajinách čoraz väčším problémom v súvislosti s obvineniami, že napomáhala terorizmu a zverejňovala teroristický obsah.
Generálneho riaditeľa Telegramu Pavla Durova obvinili ruské úrady 29. júla z napomáhania terorizmu a zaradili ho na medzinárodný zoznam hľadaných osôb. Zároveň je platforma terčom kritiky austrálskej vlády kvôli údajnému zlyhaniu pri odstraňovaní „proteroristického“ materiálu.
Od svojho vzniku zaujíma Telegram medzi platformami na zasielanie správ jedinečné postavenie vďaka kombinácii šifrovaných chatov, možnosti vysielať správy veľkému počtu sledovateľov a komunít a svojmu pomerne liberálnemu prístupu k moderovaniu. Toto všetko ho často dostávalo do konfliktu s regulačnými orgánmi.
Prostredník Durova
Ruská štátna mediálna agentúra TASS citovala vyhlásenie Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), podľa ktorej sa začalo pátranie po Durovovi, rodákovi z Petrohradu. Nie je však jasné, či budú ostatné krajiny pri tomto pátraní s ruskými orgánmi spolupracovať.
Vo vyhlásení FSB sa uvádza, že vedenie aplikácie Telegram nezrušilo „kanály, chaty a boty“, ktoré podľa nej využívajú ukrajinské spravodajské služby, ako aj teroristické a extrémistické organizácie.
Bezpečnostná služba tvrdila, že služby aplikácie Telegram sa v Rusku využívajú na prípravu a vykonávanie „sabotážnych a teroristických činov, masových vrážd a kyberpodvodov“, ktorých dôsledkami sú podľa nej ľudské obete a „materiálne škody v hodnote niekoľkých miliárd dolárov“.
Podľa správy agentúry TASS prebieha trestné stíhanie FSB proti Durovovi už od februára tohto roku, pričom jeho konanie sa vyšetruje v súvislosti s napomáhaním terorizmu. Za tento trestný čin hrozí maximálny trest doživotného väzenia.
Roskomnadzor, ruská federálna agentúra na monitorovanie médií, údajne zaslala viac ako 150-tisíc žiadostí o odstránenie nezákonného obsahu, ktoré však zostali bez odpovede. Dnes 41-ročný miliardár opakovane charakterizuje konanie ruských orgánov proti nemu za politicky motivované.
V reakcii na obvinenia bol na oficiálnom účte Telegramu na X zverejnený obrázok bez popisu, na ktorom Durov ukazuje do kamery prostredník.
Austrália obviňuje z dlhoročných zlyhaní
Medzitým austrálska komisárka pre elektronickú bezpečnosť začala občianske konanie proti spoločnosti Telegram za jej údajné zlyhanie pri odhaľovaní a odstraňovaní toho, čo komisárka označila za „materiál podporujúci terorizmus“, vrátane videí „teroristických popráv a masových strelieb“.
Austrálske predpisy vyžadujú, aby online služby ako je Telegram, prijali opatrenia na „predchádzanie, odhaľovanie, odrádzanie a narúšanie šírenia nezákonného materiálu“, ako je sexuálne vykorisťovanie a zneužívanie detí, materiál podporujúci terorizmus a extrémna kriminalita a násilie.
Austrálska komisárka pre elektronickú bezpečnosť viedla ročné vyšetrovanie, na konci ktorého obvinila spoločnosť Telegram z nesplnenia jej povinností.
Okrem spomenutých údajných porušení komisárka obvinila platformu z toho, že neznížila riziko „budúcich porušení“ týkajúcich sa zakázaného obsahu, nezabránila a neodradila od jeho šírenia a neinformovala sťažovateľov o výsledku ich sťažností týkajúcich sa nezákonného materiálu.
Komisárka tvrdí, že spoločnosť Telegram nezistila obsah, ako napríklad „priamy prenos streľby v mešite v Christchurchi z roku 2019“ a „masovú streľbu v Buffale v štáte New York z mája 2022“, pričom tento materiál bol na platformu Telegram nahraný takmer tri mesiace pred jeho odstránením.
Nedodržanie digitálnych predpisov a noriem krajiny by mohlo mať za následok finančnú pokutu vo výške až 55 miliónov austrálskych dolárov (35 miliónov eur).
Komisárka pre elektronickú bezpečnosť Julie Inman Grantová uviedla, že šírenie „materiálov podporujúcich terorizmus a extrémne násilie“ na službách ako Telegram predstavuje riziko „normalizácie extrémistického obsahu, čo spôsobuje skutočnú ujmu Austrálčanom, ktorí sú mu vystavení, a uľahčuje nábor a radikalizáciu ohrozených osôb“.
„Keďže bolestivé následky teroristického útoku v Bondi sú stále čerstvé v pamäti všetkých Austrálčanov a podľa hodnotenia ASIO zostáva úroveň teroristickej hrozby v Austrálii na úrovni ‚pravdepodobná‘, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, aby digitálne platformy plnili svoje povinnosti v oblasti ochrany spoločnosti,“ uviedla Inman Grantová.
História konfliktov
Nie je to prvýkrát, čo sa Telegram, resp. sám Durov, dostal do konfliktu s národnými orgánmi.
V roku 2024 francúzska polícia zatkla Durova hneď po jeho príchode do krajiny v súvislosti so všeobecnými obvineniami týkajúcimi sa moderovania obsahu, podobne ako v súčasnom prípade.
Pri tej príležitosti Telegram vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že jeho postupy moderovania spĺňajú štandardy odvetvia a „sa neustále zlepšujú“ a že je „absurdné tvrdiť, že platforma alebo jej vlastník sú zodpovední za zneužitie tejto platformy“.
O niekoľko dní neskôr bol prepustený.
Durovove konflikty s ruskými úradmi siahajú až do roku 2014, keď sa spojenci Kremľa zamerali na ďalší z jeho projektov, sociálnu sieť VKontakte (VK), potom, čo odmietol splniť vládne nariadenia týkajúce sa tejto platformy.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.