Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo vnútra čelí stovkám kyberincidentov

Ministerstvo vnútra (MV) denne eviduje pokusy o narušenie svojich informačných systémov a škodlivé aktivity zahraničných kybernetických aktérov. Mesačne ide v priemere o stovky incidentov, pričom každý rezort posudzuje individuálne podľa závažnosti. Zároveň preto posilňuje kybernetickú bezpečnosť. Informoval o tom hovorca ministerstva Matej Neumann.

Rezort podľa neho postupuje v súlade s legislatívou a všetky incidenty oznamuje príslušným orgánom. O výsledkoch preverovania a prijatých opatreniach priebežne informuje bezpečnostné orgány. Závažnejšie prípady prerokúva Rada Národného bezpečnostného analytického centra alebo ich predkladá Bezpečnostnej rade SR.

Ministerstvo zároveň investuje do kyberbezpečnosti viac ako v minulosti. Cieľom je zlepšiť schopnosť štátu včas odhaliť kybernetické hrozby, izolovať škodlivú aktivitu, zabrániť jej šíreniu, zachovať fungovanie služieb, chrániť osobné údaje občanov a preveriť prípadné úniky dát.

Neumann doplnil, že rezort pripravuje aj organizačné zmeny vrátane budovania bezpečnostného operačného centra s nepretržitou prevádzkou, posilnenia jednotky CSIRT a vytvorenia samostatnej organizačnej štruktúry kybernetickej bezpečnosti s vlastnými personálnymi a rozpočtovými kapacitami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Elon Musk odmieta ničiť vzácne knihy, spor o trénovanie AI pokračuje

Vydavateľstvo ISBNdb stiahlo zo svojej webovej stránky ponuku, v ktorej propagovalo tlačené knihy ako ideálny zdroj dát na trénovanie veľkých jazykových modelov umelej inteligencie. Reagovalo tak po vlne kritiky, ktorú vyvolala zmienka o takzvanom deštruktívnom skenovaní – postupe, pri ktorom sa knihám odreže chrbát, stránky sa rýchlo naskenujú a výtlačky sa následne zlikvidujú alebo recyklujú.

Spoločnosť tvrdí, že išlo len o prieskum trhu a od projektu napokon ustúpila. Celá debata sa opäť otvorila po rozhodnutí amerického súdu, ktorý označil nákup a následné zničenie miliónov kníh spoločnosťou Anthropic na účely tréningu AI za zákonný.

Zároveň však zostávajú otvorené spory o využívanie pirátskych knižných databáz. Kritici upozorňujú, že masové ničenie fyzických kníh predstavuje kultúrnu stratu a môže sťažiť prístup k vzácnym či už nevydávaným titulom.

Negatívne vnímanie tejto praxe priznal aj Elon Musk, ktorý uviedol, že vzácne knihy by sa mali digitalizovať bez ich zničenia.

(isbndb.com)

Minúta  |  

Murmanská oblasť zakázala zverejňovať zábery útokov dronov

V Murmanskej oblasti na severozápade Ruska je oficiálne zakázané natáčať a online publikovať informácie o vojenskej aktivite alebo o následkoch útokov dronov. Podľa nórskeho webu Barents Observer, dekrét svojim podpisom schválil gubernátor Andrej Čibis.

Zákaz sa vzťahuje na všetky médiá, sociálne siete, aplikácie na odosielanie správ a online platformy vrátane fotografií, videí a textových príspevkov vrátane neúspešných útokov. Je tiež zakázané zverejňovať miesta odpálenia alebo dopadu, letové dráhy, zamýšľané ciele alebo rozsah spôsobenej škody.

Vyhláška zakazuje informovanie o prevádzke systémov protivzdušnej obrany a elektronického boja vrátane záberov zobrazujúcich zostreľovanie dronov. Zakázané je tiež publikovať materiály odhaľujúce nasadenie vojsk, činnosť bezpečnostných orgánov, umiestnenie vojenských zariadení, komunikačnej infraštruktúry, mostov a podobne, aj akékoľvek škody spôsobené na týchto miestach.

Jediná výnimka sa vzťahuje na oficiálne štátne orgány a miestne orgány, ktoré sú naďalej oprávnené zverejňovať oficiálne vyhlásenia a overené informácie. Pokuty za porušenie nových pravidiel môžu dosiahnuť jeden milión rubľov (11 200 eur).

Podľa Barents Observer majú podobné obmedzenia od 1. augusta vstúpiť do platnosti aj v Jamalsko-neneckom autonómnom okruhu Ťumenskej oblasti na Urale.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Irán zastavil lode v Hormuzskom prielive, ceny ropy vzrástli

Ceny ropy v piatok vzrástli po tom, čo Irán oznámil, že zastavil dve plavidlá snažiace sa opustiť Hormuzský prieliv. Správa totiž posilnila obavy o globálne dodávky energií.

Teherán tvrdí, že po zásahu jeho síl sa otočili aj ďalšie štyri tankery, tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť. Podľa údajov spoločnosti Kpler prielivom prešli vo štvrtok dva veľké ropné tankery a dve ďalšie nákladné lode.

Ropa Brent v piatok zdražela o viac ako jedno percento a za celý júl smeruje k rastu približne o 23 percent. Analytici oslovení agentúrou Reuters očakávajú, že jej cena bude ďalej stúpať.

Iránska armáda v piatok oznámila útoky na americké vojenské zariadenia v Kuvajte a Bahrajne ako reakciu na americké údery. Kuvajt informoval, že útočiace drony zničil a hlásil len menšie škody spôsobené padajúcimi troskami. Irán zároveň odmietol zodpovednosť za stredajší útok na lode v egyptskom prístave Damietta.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trump: USA nesúhlasia s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Spojené štáty nesúhlasili s tým, aby Ukrajina vyrábala rakety Patriot. Podľa neho musia byť „veľmi opatrné pri tom, komu dovolia ich vyrábať“.

Trump v júli počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Turecku prisľúbil Kyjevu licenciu na výrobu striel Patriot určených na obranu pred ruskými útokmi. Od tohto záväzku však medzičasom ustúpil.

Na zasadnutí vlády v Camp Davide zdôraznil, že zdieľanie pokročilých amerických vojenských technológií je citlivou otázkou. Pripomenul, že Zelenskyj žiada nielen systémy Patriot, ale aj riadené strely Tomahawk. „Je to veľký krok. Musíte byť veľmi obozretní. Zatiaľ sme s tým nesúhlasili. Hovoríme o tom, ale je veľmi ťažké odovzdať takúto technológiu. Ľudia, ktorým ju dáte, sa jedného dňa môžu obrátiť proti vám,“ povedal Trump.

Ukrajina sa dlhodobo usiluje o dohodu o spoločnej výrobe striel Patriot PAC-3, ktoré sú kľúčovou zbraňou v jej výzbroji na zostreľovanie ruských balistických rakiet. Po Trumpovom prvotnom prísľube rokovali ukrajinskí predstavitelia s Pentagónom aj so spoločnosťou Lockheed Martin o možnostiach spolupráce.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Izrael podporuje dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu, tvrdí Trump

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Izrael je „veľmi spokojný“ s dohodou, ktorú dosiahla jeho takzvaná Rada mieru a ktorá počíta s úplným odzbrojením Hamasu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín v Pásme Gazy.

„S Izraelom si rozumieme. Je s tým veľmi spokojný. Pomohol nám a bol veľmi ústretový,“ povedal Trump. Zároveň pripustil, že situácia je veľmi zložitá a proces môže sprevádzať vývoj so „vzostupmi a pádmi“.

Dohodu označil za významný prelom a poznamenal, že len málokto veril, že odzbrojenie Hamasu bude možné.

„Je to veľký krok pre Blízky východ. Ľudia sú tým skutočne ohromení a prekvapení,“ vyhlásil.

Už vo štvrtok Trump označil dohodu za „významný míľnik pri realizácii Trumpovho 20-bodového plánu“ na ukončenie vojny Izraela v Pásme Gazy.

Podľa prezidenta sa dohoda bude uskutočňovať postupne. Izraelské sily sa budú s postupujúcim odzbrojovaním sťahovať, zatiaľ čo o bezpečnosť enklávy sa postará Medzinárodná stabilizačná sila spolu s novou palestínskou políciou.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.