Prípad reverenda Bernarda Randalla má až kafkovský rozmer. Po kázni, ktorú predniesol ako kaplán súkromnej kresťanskej školy Trent College, ho nahlásili programu Prevent – celoštátnemu programu na ochranu pred radikalizáciou, ktorý je súčasťou britskej protiteroristickej stratégie.
Škola v roku 2019 pozvala kontroverznú LGBT skupinu Educate and Celebrate. Jeden zo žiakov sa následne Randalla opýtal, či musia prijať to, čo táto skupina hlása. V reakcii na to predniesol kázeň s názvom „Súperiace ideológie“.
Potvrdil učenie Cirkvi Anglicka (Church of England) o manželstve, pričom trval na tom, že s každým by sa malo zaobchádzať s dôstojnosťou a že názory druhých si zaslúžia rešpekt. Naopak, skupina Educate and Celebrate učila, že školy by mali „rozbiť heteronormativitu“.
Táto charitatívna organizácia financovaná vládou bola neskôr po sérii škandálov zrušená. Jeden z jej patrónov bol okrem iného odsúdený za sexuálne zneužívanie detí.
Po kázni Randalla nahlásili programu Prevent pre obavy z údajného „náboženského extrémizmu“. V auguste toho istého roku ho zo školy prepustili. Proti rozhodnutiu sa odvolal a následne ho prijali späť, no iba za prísnych podmienok, ktoré obmedzovali jeho slobodu pri výkone kaplánskej služby a v podstate predstavovali cenzúru.
Škola proti reverendovi
V januári 2020 Randall podal žalobu proti škole, v ktorej tvrdil, že došlo k priamej a nepriamej diskriminácii podľa zákona o rovnosti z roku 2010, k obťažovaniu, viktimizácii, porušeniu Európskeho dohovoru o ľudských právach a neskôr aj k neoprávnenému prepusteniu. Inštitúcia sa následne usilovala o zníženie pracovného úväzku kaplána na sedem hodín týždenne počas semestra.
Keď tento návrh odmietol, prepustili ho pre nadbytočnosť.
V júli 2021 mu nariadili, aby absolvoval nezávislé posúdenie z hľadiska ochrany detí a zraniteľných osôb u psychológa, ktorý sa zvyčajne zaoberal prípadmi sexuálneho zneužívania. Randall to odmietol s tým, že takáto požiadavka naznačuje, že sa dopustil pochybenia. V dôsledku toho mu zakázali vykonávať duchovnú službu a začalo sa proti nemu konanie pre závažné porušenie povinností.
Nasledujúci rok podal sťažnosť pre pochybenie na derbyjskú biskupku Libby Laneovú. Vtedajší canterburský arcibiskup Justin Welby však odmietol povoliť formálne vyšetrovanie a sťažnosť zamietol.
Pracovný tribunál vo februári 2023 potvrdil oprávnenosť Randallovho prepustenia a Welby v júli opäť rozhodol, že voči biskupke Laneovej netreba podniknúť žiadne ďalšie kroky. V novembri 2023 bola reverendova sťažnosť napokon postúpená poverenému pracovníkovi na prešetrenie, čím sa ešte viac predĺžil proces, ktorý mu už dovtedy znemožňoval návrat k duchovnej službe.
V roku 2024 sa situácia začala obracať. Randallovo odvolanie pred odvolacím pracovným súdom bolo odložené do vyriešenia prelomového prípadu Kristie Higgsovej. Ide o ďalší prípad podporovaný Kresťanským právnym centrom (Christian Legal Centre), ktorý sa stal dôležitým precedensom v oblasti náboženskej slobody na pracovisku.
V marci 2025 sa Randall proti rozhodnutiu tribunálu odvolal z trinástich dôvodov. Sudca odvolacieho pracovnoprávneho tribunálu James Tayler rozhodol, že pôvodný rozsudok nemožno považovať za spoľahlivý, pretože jeden z laických členov tribunálu zverejnil na sociálnych sieťach množstvo protikresťanských príspevkov. Nariadil preto urýchlené opätovné prerokovanie prípadu.
Škole Trent College zároveň prikázal uhradiť 20-tisíc libier na súdnych trovách. Po tomto rozhodnutí škola uzavrela s Randallom dôvernú mimosúdnu dohodu, čím sa skončil spor trvajúci niekoľko rokov.
Nádej pre kresťanské presvedčenie v 21. storočí?
Právny spor sa napokon skončil a reverend Randall svoj pracovnoprávny prípad vyhral. Hoci sa zatiaľ ku kázaniu nevrátil, jeho víťazstvo znamená, že sa v zásade môže opäť venovať duchovnej službe, ak mu to schváli jeho diecéza. Keby pred získaním tohto súhlasu vystúpil na kazateľnicu v niektorej farnosti Cirkvi Anglicka a predniesol kázeň, porušil by zákon.
Naďalej však zostávajú širšie otázky. Škola anglikánskej cirkvi sa pokúsila potrestať vlastného kaplána za kázeň o tradičnom učení tejto cirkvi. Tá sa tohto učenia nielenže nezastala, ale duchovnému zakázala hlásať jej vlastnú oficiálnu náuku.
Štát zase nielenže umožnil charite, ktorá útočila na tradičné základy spoločnosti, pôsobiť na školách, ale ju aj financoval. Zároveň sa ukázalo, že jeho súdy, ktoré majú byť prísne nestranné, boli zaujaté.
Je povzbudivé, že systém napokon rozhodol v Randallov prospech. Proti nemu však stáli všetky dotknuté inštitúcie.
Prípad zároveň odhaľuje netolerantnosť takzvanej gender ideológie. Randallova kázeň bola umiernená a v mnohých ohľadoch liberálna, napriek tomu vyvolala netolerantnú reakciu, ktorá ho pripravila o zamestnanie, možnosť kázať a mnohé roky života strávené súdnymi spormi.
Jeho kázeň, ktorá by bola v takmer ktoromkoľvek inom historickom období zväčša nekontroverzná, sa stala predmetom záujmu orgánov bojujúcich proti extrémizmu. Charita pozvaná do školy, naopak, mohla napriek radikálnosti vlastných názorov vyučovať deti.
Nebolo to kresťanstvo, ktoré si vyžadovalo bezvýhradnú vieru, ale táto nová ideológia, s ktorou sa zaobchádzalo ako s niečím, o čom sa nesmie diskutovať.
V čoraz nepriateľskejšej atmosfére voči kresťanstvu v Európe rozhodnutie reverenda Randalla bojovať a zostať verný svojmu presvedčeniu ukazuje, že plameň kresťanského svedectva stále horí. Jeho dlhoročná vytrvalosť, ako aj zánik organizácie, proti ktorej vystúpil, by mali byť pre ostatných povzbudením, že odvaha a statočnosť môžu byť aj naďalej odmenené.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.