Nedostatok energie sa stáva v Nemecku novou normou
Elektrina, plyn a ropa sú v Nemecku drahé, čoraz vzácnejšie a výrazne zdanené. Krajina sa teraz pripravuje na prídelový systém a štátom riadené zvládanie energetického nedostatku.
Nemecko sa pripravuje na možné nedostatky energie, s núdzovými plánmi, ktoré by umožnili vláde prerozdeliť elektrinu medzi domácnosti a podniky. Foto: Sean Anthony Eddy/Getty Images
Nemecká Spolková sieťová agentúra vypracovala potajomky plán rozdeľovania elektrickej energie v prípade jej nedostatku. Je to prvýkrát, čo sa úrady v Nemecku oficiálne pripravili na dlhodobé výpadky elektrickej energie, hoci sa teraz snažia tento plán prezentovať ako čisto hypotetické preventívne opatrenie. Jednotlivé scenáre zahŕňajú úplné pozastavenie výroby v celých priemyselných odvetviach.
Nemecko môže v blížiacej sa zime čeliť nedostatku elektrickej energie, ako aj zemného plynu. Plynové zásobníky sú v súčasnosti naplnené na 46,8 percenta, čo je k začiatku augusta najmenej za poslednú dekádu. Medzitým ceny benzínu a nafty na nemeckých čerpacích staniciach dosiahli historické maximum.
Spoľahlivé dodávky energií už nemožno v Nemecku považovať za samozrejmosť. A lídri priemyslu varujú, že je vzácnosťou, ak sú ešte aj cenovo dostupné.
Bývalý šéf spoločnosti BASF Martin Brudermüller s odvolaním sa na ceny elektrickej energie pre priemysel vo výške takmer 20 centov za kilowatthodinu (kWh) uviedol, že nemecký priemysel by pri takýchto cenách ani nemusel začínať s dekarbonizáciou, pretože bude „mŕtvy“ ešte skôr, ako sa tento proces začne.
Rastúca hrozba pre priemysel
„Vysoké ceny energie, vysoké dane, vysoké jednotkové náklady na pracovnú silu, vysoké nemzdové náklady na pracovnú silu a nadmerná byrokracia zaťažujú Nemecko ako miesto na podnikanie,“ uviedol Peter Leibinger, prezident Zväzu nemeckého priemyslu (BDI).
Plán sieťovej agentúry však prináša riziko, že v určitom momente už nemusí byť k dispozícii ani drahá energia.
Táto inštitúcia podlieha nemeckému ministerstvu hospodárstva a energetiky. Do jej pôsobnosti patria dohľad a regulácia v oblasti elektrickej energie, plynu, telekomunikácií či poštovej a železničnej infraštruktúry. Jej úlohou je zabezpečiť hospodársku súťaž, stabilitu siete, bezpečnosť dodávok a „férový prístup“ k týmto sieťam.
Tým, že sa teraz pripravuje na priamy zásah do distribúcie energie v prípade budúceho nedostatku, prechádza od zabezpečovania dodávok elektriny k jej prideľovaniu.
V núdzovej situácii by musela systematicky odpájať priemyselných odberateľov od siete a rozhodovať, ktoré domácnosti a podniky budú dostávať elektrickú energiu a kedy. Doteraz sa takéto praktiky spájali hlavne s komunistickými štátmi.
Dodávky sú zabezpečené, tvrdia úradníci
Sieťová agentúra trvá na tom, že dodávky elektrickej energie sú momentálne zabezpečené, hoci popritom pripúšťa, že je potrebné vybudovať ďalšie výrobné kapacity a že viac spotrebiteľov bude musieť prispôsobiť svoju spotrebu v závislosti od cien elektrickej energie.
Nemecká vláda naozaj plánuje výstavbu nových elektrární, no pred ich realizáciou musí získať súhlas EÚ. V súčasnosti nie sú ani schválené, ani postavené.
Súčasne sa pripravujú rôzne mechanizmy, ktoré majú lepšie zosúladiť výrobu elektriny s dopytom firiem a domácností.
V praxi to znamená, že počas nedostatku energie sa vodiči môžu stretnúť s tým, že ich elektromobily sa cez noc jednoducho nenabijú. Za normálnych okolností je dopyt ovplyvňovaný cenami a poplatkami za pripojenie k sieti. To motivuje ľudí k flexibilite. Vláda však teraz mení pravidlá hry. Ak nastane núdzová situácia, zasiahne priamo.
Cieľ je v skutočnosti rozumný – regulovaním dopytu vopred zabrániť nekontrolovanému výpadku dodávok elektriny.
No hoci to môže znieť ako dobrý plán, počas vážneho nedostatku by sa musela zastaviť výroba v energeticky náročných odvetviach, ako sú chemický a rafinérsky priemysel, výroba ocele a iných kovov, cementu, skla či papiera. Závody by stáli nečinné a zamestnanci by nemohli pracovať. A nie je jasné, kto by znášal náklady na výsledné zastavenie výroby.
Systém s malou rezervou na chyby
Plán je zatiaľ v plienkach a nie je spustený. Spolková sieťová agentúra tvrdí, že systém bude evidovať veľkých odberateľov, vyhodnocovať, koľko elektriny dokážu ušetriť, a v prípade potreby im nariadi obmedzenie spotreby.
Obavy však vzbudzuje to, že hoci je tento prídelový systém prezentovaný ako výnimočný scenár, agentúra ho zjavne považuje za reálnu možnosť.
Platforma na zabezpečenie dodávok zemného plynu je už verejne dostupná. Medzitým sa vyhliadky na dodávky zemného plynu zhoršujú. Stav zásob je historicky nízky a ich doplňovanie sa spomaľuje.
Zatiaľ to ešte neznamená nedostatok plynu. Krajina však z toho dôvodu bude v zime zraniteľnejšia voči chladnému počasiu, narušeniam dodávateľského reťazca a rastu cien.
Terminál Mukran bol minulú zimu pre zamrznuté more nedostupný. Podobné narušenie počas budúcej zimy by mohlo prispieť k nedostatku plynu. Foto: Jens Büttner/DPA/picture alliance via Getty Images
Hoci nemecké ministerstvo hospodárstva oficiálne považuje dodávky energií za stabilné, samo upozorňuje, že ich zabezpečenie stojí na dovoze, naplnenosti zásobníkov, kapacitách terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) a vládnych krízových mechanizmoch.
Situácia zatiaľ nedosiahla krízový bod, systém však zostáva štrukturálne krehký. Terminál skvapalneného zemného plynu pri ostrove Rügen bol napríklad minulú zimu pre ľad týždne neprístupný, čo znemožnilo zásobovanie plynom.
Takýto incident môže stačiť na to, aby vyvolal v istých regiónoch nedostatok, keďže dodávkový systém už teraz funguje s malou rezervou na chyby. Riziko je o to väčšie, že stratégia federálnej vlády sa čoraz viac spolieha na dovoz namiesto skladovania.
Klesajúce rafinérske kapacity v Európe
Ceny ropy predstavujú tretí zdroj tlaku. V posledných týždňoch prudko vzrástli. A hoci s každou pozitívnou správou o rokovaniach na Blízkom východe klesajú, cenovka Brentu sa naďalej drží okolo 80 dolárov za barel.
Vyššie ceny ropy zvyšujú náklady na benzín, naftu, vykurovací olej a širokú škálu priemyselných procesov. A vzhľadom na obmedzenú rafinérsku kapacitu v západnej Európe trvá oveľa dlhšie, kým sa akýkoľvek pokles cien ropy prejaví u spotrebiteľov na čerpacích staniciach.
V celej EÚ, Spojenom kráľovstve, Nórsku a vo Švajčiarsku klesla primárna rafinérska kapacita od roku 2009 o 129 miliónov ton ročne. V roku 2023 zostalo v prevádzke 75 veľkých rafinérií s celkovou ročnou kapacitou 677,3 milióna ton.
Len v rokoch 2009 až 2013 bolo úplne alebo čiastočne uzavretých 13 rafinérií v EÚ, čím sa rafinérska kapacita bloku znížila približne o 10 percent.
Hlavným problémom nebola zastaraná technológia, ale nedostatočná konkurencieschopnosť. Náklady na energiu a prevádzkové náklady v európskych rafinériách stúpli oveľa prudšie ako v iných častiach sveta. Vysoké ceny energie tak podkopávajú sebestačnosť kontinentu tým, že presúvajú výrobný a spracovateľský priemysel do zahraničia.
Európa to pred vojnou riešila dovozom značného množstva ruskej nafty a iných ropných produktov. Od februára 2023 však platí embargo EÚ na ruské ropné produkty.
Blok tak musel začať dovážať väčšiu časť palív z rafinérií v Spojených štátoch, na Blízkom východe, v Indii či z iných častí sveta, čím sa stal závislejším od vývoja na globálnom trhu. Keď kdekoľvek na svete dôjde k výpadku rafinérskych kapacít, európski odberatelia sa okamžite ocitnú v konkurencii s inými dovozcami. A motoristi vidia výsledok na čerpacích staniciach.
Ohrozená konkurencieschopnosť
Dôsledky sú obzvlášť závažné pre nemecký priemysel. Vysoké ceny elektrickej energie, kolísavé ceny plynu a rastúce ceny palív neobmedzujú len spotrebiteľov, ale oslabujú konkurencieschopnosť celej krajiny.
Energetika už dávno nie je len o zabezpečení dodávok pre domácnosti a podniky. Stala sa kľúčovou pre vyhliadky ekonomiky ako celku.
Nemecký priemysel platí za elektrinu približne o 17 percent viac ako je priemer v EÚ. Ceny plynu v Nemecku a v Európe sú pritom viac ako štyrikrát vyššie než v Spojených štátoch a Kanade.
Nová štúdia Manuela Frondela z Ruhrskej univerzity v Bochume, ktorú si objednala Iniciatíva za novú sociálnu trhovú ekonomiku (INSM), ukazuje, že veľkú časť zodpovednosti nesie vládna politika.
Riaditeľ INSM Thorsten Alsleben uviedol: „Nemecko má veľmi reálny problém s cenami energie a spôsobilo si to samo. V dôsledku politických rozhodnutí tu spoločnosti platia výrazne vyššie ceny za energiu než väčšina ich zahraničných konkurentov.“
„Energia, energia, energia!“
Alsleben dodal, že vláda zvyšuje ceny energie prostredníctvom nadmerných daní, poplatkov a odvodov. Vypnutie uhoľných elektrární označil za veľkú chybu a vyzval na jeho zastavenie. Nemecko naliehavo vyzval, aby sa vrátilo k jadrovej energetike.
Jeho slová odzrkadľujú nedávnu odpoveď lídra strany Reform UK Nigela Faragea na konferencii Aliancie za zodpovedné občianstvo v Londýne, keď dostal otázku, ako by zlepšil produktivitu výrobného sektora a reindustrializoval Spojené kráľovstvo. Bol stručný: „Energia, energia, energia!“
Farage argumentoval, že len cenovo dostupná a spoľahlivá energia môže udržať produktívny priemysel, infraštruktúru umelej inteligencie a hospodársky rast.
Nemecko sa medzitým pripravuje na prídelový systém pri energii, ktorá je už aj tak neprimerane drahá.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
