Preskočiť na obsah
  |  

Blanche je opäť bližšie k postu ministra spravodlivosti USA

Republikáni v justičnom výbore amerického Senátu posunuli nomináciu Todda Blanchea na post ministra spravodlivosti Spojených štátov do ďalšieho kola. Celý Senát by o jeho potvrdení mohol hlasovať ešte tento týždeň.

Blanche, bývalý osobný právnik prezidenta Donalda Trumpa a súčasný zastupujúci šéf rezortu spravodlivosti, si podporu dvoch republikánskych senátorov zabezpečil po tom, ako súhlasil so zrušením fondu proti zneužívaniu štátnej moci (Anti-Weaponization Fund) a obmedzil dohodu, ktorá chránila Trumpa pred daňovými kontrolami. Po novom sa ochrana vzťahuje len na daňové priznania z minulosti, nie na budúce.

Demokrati označili dohodu za nedostatočnú. Tvrdia, že fond môže byť po Blancheovom zvolení znovu obnovený a že opatrenia nezaručujú dostatočnú kontrolu nad Trumpovými daňami. Republikánski senátori John Cornyn a Thom Tillis, naopak, vyhlásili, že sú s dohodou spokojní a očakávajú, že ministerstvo spravodlivosti bude jej podmienky dodržiavať.

(reuters, bak)

  |  

Americké burzy lámu rekordy, poháňa ich najmä umelá inteligencia

Hlavné americké akciové indexy v utorok dosiahli nové rekordy po silných hospodárskych výsledkoch spoločností napojených na rozvoj umelej inteligencie. K silným číslam však prispeli aj očakávania diplomatického prelomu na Blízkom východe.

Index S&P 500 aj Dow Jones Industrial Average posilnili po tom, ako spoločnosť Palantir zlepšila odhad svojich celoročných tržieb. Ďalší gigant Caterpillar takisto očakáva vyšší rast príjmov vďaka rastúcemu dopytu po zariadeniach pre dátové centrá využívajúce umelú inteligenciu.

Technologický sektor podporil aj rast akcií výrobcov polovodičov. Investori zároveň sledovali výsledkovú sezónu, v ktorej zatiaľ približne 85 percent spoločností z indexu S&P 500 prekonalo očakávania analytikov.

Cenu ropy medzitým stlačili nadol vyjadrenia o pokračujúcich rokovaniach s cieľom ukončiť konflikt na Blízkom východe. Minister financií Spojených štátov Scott Bessent naznačil, že dohoda s Iránom o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu by mohla byť uzavretá už v utorok alebo v stredu.

K rastu niektorých amerických firiem prispeli aj správy, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje zákaz dovozu nových čínskych komponentov pre dátové centrá.

(reuters, bak)

  |  

Teplotný rekord z Bratislavy má hodnotu 40,8 stupňa, nebol jediný

Absolútny teplotný rekord v Bratislave dosiahol v utorok 40,8 stupňa Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav spresnil, že hodnota zo stanice Bratislava-Koliba prekonala pondelkový rekord 39,9 stupňa.

Teploty nad 40 stupňov Celzia namerali aj v Kráľovej pri Senci (40,8), Dolných Plachtinciach (40,7), Mochovciach a Kamenici nad Hronom (zhodne 40,6). Viac ako 40 stupňov zaznamenali aj v Gabčíkove, Hurbanove, Mužli a Senici, kým v Cinobani, Ožďanoch a Tesárskych Mlyňanoch dosiahla teplota presne 40 stupňov.

Rekord padol aj na Lomnickom štíte, kde namerali 16,4 stupňa Celzia, čím bolo prekonané maximum zo 4. augusta 1998. Nový rekord zaznamenalo aj Skalnaté pleso s teplotou 24,7 stupňa Celzia.

Absolútny teplotný rekord Slovenska 41,3 stupňa Celzia z 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom však prekonaný nebol.

Slovenský hydrometeorologický ústav na stredu a štvrtok opätovne vyhlásil pre veľkú časť územia výstrahy tretieho stupňa pred vysokými teplotami.

(tasr, bak)

  |  

Rumunsko prijíma mimoriadne opatrenia pre nízku hladinu Dunaja

Rumunsko po Maďarsku takisto prijíma mimoriadne opatrenia pre rekordne nízku hladinu Dunaja, ktorá obmedzuje chladenie jadrových elektrární a znižuje ich výkon.

V Rumunsku štátny vodohospodársky podnik buduje dočasnú hrádzu zo štyroch člnov naplnených kameňmi, aby presmeroval viac vody k jadrovej elektrárni Cernavodă. Námorníctvo zase krátko predtým odstrelilo skalný výbežok, ktorý bránil prietoku. Podľa predstaviteľov by opatrenie mohlo predĺžiť prevádzku jediného fungujúceho reaktora približne o sedem dní. Druhý reaktor odstavili minulý týždeň pre nízky stav rieky.

V Maďarsku zostala v jadrovej elektrárni Paks v prevádzke už len jedna zo štyroch turbín, pričom zariadenie pracuje na približne desatinu kapacity. Premiér Péter Magyar oznámil, že elektráreň sa v noci priblížila k úplnému odstaveniu, no pokles hladiny sa zastavil a ráno sa zvýšila o 1,5 centimetra. Nádej prinášajú očakávané zrážky v Rakúsku a Nemecku.

Obe krajiny už istý čas vyzývajú domácnosti, firmy a verejné inštitúcie, aby dobrovoľne znižovali spotrebu elektriny. V Rumunsku dokonca niektoré podniky obmedzujú výrobu, aby znížili odber energie.

(reuters, bak)

  |  

USA chcú zakázať dovoz čínskych zariadení pre dátové centrá

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje zákaz dovozu nových modelov čínskych komponentov pre dátové centrá. Agentúre Reuters to potvrdili štyri zdroje oboznámené s týmto zámerom. Opatrenie má chrániť infraštruktúru využívanú na rozvoj umelej inteligencie pred krádežou dát, škodlivým softvérom či narušením prevádzky.

Federálna komisia pre komunikáciu chce údajne zakázať dovoz nových čínskych optických modulov, ktoré zabezpečujú prenos dát cez optické káble v dátových centrách. Úrady vraj plánujú opatrenie zverejniť ešte tento rok.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone medzitým varovalo, že Peking prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojich záujmov.

Zákaz by mohol výrazne zasiahnuť spoločnosť Zhongji Innolight, jedného z najväčších svetových výrobcov týchto zariadení. Naopak, prospieť by mohol americkým výrobcom, ktorých akcie po zverejnení informácií posilnili. Opatrenie by zároveň mohlo zvýšiť náklady amerických poskytovateľov cloudových služieb vrátane spoločnosti Amazon Web Services.

(reuters, bak)

  |  

Slovenská pošta odmieta výzvu na odstúpenie vedenia

Slovenská pošta označila výzvu podpredsedu KDH Igora Janckulíka na odstúpenie vedenia za politickú požiadavku založenú na subjektívnych interpretáciách. Zdôraznila, že bude pokračovať v transformácii, ktorej správnosť podľa nej potvrdzuje kladný hospodársky výsledok za prvý polrok 2026.

Pošta odmietla tvrdenia o strate dôvery zamestnancov aj o chaotickom zatváraní pobočiek. Tvrdí, že každému ukončeniu prevádzky predchádzajú ekonomické analýzy, schválenie regulačným úradom a informovanie samospráv i obyvateľov.

Spoločnosť zároveň odmietla interpretáciu personálnych údajov. Za prvý polrok skončilo pracovný pomer 1 053 zamestnancov, z toho 136 z organizačných dôvodov po odmietnutí náhradného miesta a 247 dohodou v súvislosti s transformáciou. Pošta zamestnáva takmer deväťtisíc ľudí a v prvom polroku prijala 483 nových pracovníkov na trvalý pracovný pomer.

Odmietla aj tvrdenia, že ju riadi vysokopostavený úradník zo Slovenskej správy ciest. Tá potvrdila, že jej generálny riaditeľ Norbert Polievka sa naplno venuje vedeniu organizácie. Pošta zároveň odmietla obvinenia z rodinkárstva s tým, že samotný príbuzenský vzťah nie je porušením pravidiel.

(tasr, bak)