Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko chce s Moskvou pragmatické vzťahy, tvrdí Orbánová

Nová maďarská vláda sa usiluje o pragmatické vzťahy s Moskvou a zároveň rešpektuje ekonomickú realitu v oblasti energetiky. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to povedala maďarská ministerka zahraničných vecí Anita Orbánová.

Zdôraznila, že veľká časť dodávok ropy a plynu do Maďarska naďalej prichádza z Ruska. Obe krajiny zároveň spája dohoda o výstavbe dvoch nových blokov jadrovej elektrárne Paks. Podľa nej ide o vzťah dvoch suverénnych štátov, ktoré sa navzájom nevmiešavajú do vnútorných záležitostí a rešpektujú svoje národné záujmy.

Súčasťou prehodnocovania zahraničnej politiky bolo aj odvolanie maďarského veľvyslanca v Moskve spolu s výmenou vedúcich diplomatických misií v Bruseli a vo Washingtone.

Zároveň si uvedomuje, že maďarský kabinet nasadil mimoriadne rýchle legislatívne tempo. Odôvodnila to potrebou demontáže predošlého systému, ktorý označila za „únos štátu“. Medzi hlavné priority v tomto smere zaradila vstup Maďarska do Európskej prokuratúry (EPPO), zrušenie Úradu na ochranu suverenity a obnovenie autonómie ústavného súdu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Spojené štáty chystajú clá na polysilikón

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje zavedenie minimálnej dovoznej ceny, ako aj clá na polykryštalický kremík a súvisiace výrobky. Agentúre Reuters to potvrdili štyri zdroje oboznámené s plánom. Opatrenie má podporiť konkurencieschopnosť Spojených štátov voči Číne v oblasti energetiky aj umelej inteligencie.

Rozhodnutie, ktoré sa očakáva ešte tento mesiac, má chrániť najmä firmy vyrábajúce polysilikón v USA, konkrétne Hemlock Semiconductor a Wacker Chemie, pred rastúcim vplyvom Číny v dodávateľskom reťazci polovodičov.

Dovozcovia, ktorí budú investovať do výroby kremíkových doštičiek a solárnych článkov v Spojených štátoch, by si však mohli podľa plánov časť nákladov spojených s novými obchodnými opatreniami kompenzovať.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone kritizovalo pripravované opatrenia a vyzvalo Spojené štáty, aby clá zrušili a spory riešili prostredníctvom dialógu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Blanche je opäť bližšie k postu ministra spravodlivosti USA

Republikáni v justičnom výbore amerického Senátu posunuli nomináciu Todda Blanchea na post ministra spravodlivosti Spojených štátov do ďalšieho kola. Celý Senát by o jeho potvrdení mohol hlasovať ešte tento týždeň.

Blanche, bývalý osobný právnik prezidenta Donalda Trumpa a súčasný zastupujúci šéf rezortu spravodlivosti, si podporu dvoch republikánskych senátorov zabezpečil po tom, ako súhlasil so zrušením fondu proti zneužívaniu štátnej moci (Anti-Weaponization Fund) a obmedzil dohodu, ktorá chránila Trumpa pred daňovými kontrolami. Po novom sa ochrana vzťahuje len na daňové priznania z minulosti, nie na budúce.

Demokrati označili dohodu za nedostatočnú. Tvrdia, že fond môže byť po Blancheovom zvolení znovu obnovený a že opatrenia nezaručujú dostatočnú kontrolu nad Trumpovými daňami. Republikánski senátori John Cornyn a Thom Tillis, naopak, vyhlásili, že sú s dohodou spokojní a očakávajú, že ministerstvo spravodlivosti bude jej podmienky dodržiavať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Americké burzy lámu rekordy, poháňa ich najmä umelá inteligencia

Hlavné americké akciové indexy v utorok dosiahli nové rekordy po silných hospodárskych výsledkoch spoločností napojených na rozvoj umelej inteligencie. K silným číslam však prispeli aj očakávania diplomatického prelomu na Blízkom východe.

Index S&P 500 aj Dow Jones Industrial Average posilnili po tom, ako spoločnosť Palantir zlepšila odhad svojich celoročných tržieb. Ďalší gigant Caterpillar takisto očakáva vyšší rast príjmov vďaka rastúcemu dopytu po zariadeniach pre dátové centrá využívajúce umelú inteligenciu.

Technologický sektor podporil aj rast akcií výrobcov polovodičov. Investori zároveň sledovali výsledkovú sezónu, v ktorej zatiaľ približne 85 percent spoločností z indexu S&P 500 prekonalo očakávania analytikov.

Cenu ropy medzitým stlačili nadol vyjadrenia o pokračujúcich rokovaniach s cieľom ukončiť konflikt na Blízkom východe. Minister financií Spojených štátov Scott Bessent naznačil, že dohoda s Iránom o opätovnom otvorení Hormuzského prielivu by mohla byť uzavretá už v utorok alebo v stredu.

K rastu niektorých amerických firiem prispeli aj správy, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa pripravuje zákaz dovozu nových čínskych komponentov pre dátové centrá.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Teplotný rekord z Bratislavy má hodnotu 40,8 stupňa, nebol jediný

Absolútny teplotný rekord v Bratislave dosiahol v utorok 40,8 stupňa Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav spresnil, že hodnota zo stanice Bratislava-Koliba prekonala pondelkový rekord 39,9 stupňa.

Teploty nad 40 stupňov Celzia namerali aj v Kráľovej pri Senci (40,8), Dolných Plachtinciach (40,7), Mochovciach a Kamenici nad Hronom (zhodne 40,6). Viac ako 40 stupňov zaznamenali aj v Gabčíkove, Hurbanove, Mužli a Senici, kým v Cinobani, Ožďanoch a Tesárskych Mlyňanoch dosiahla teplota presne 40 stupňov.

Rekord padol aj na Lomnickom štíte, kde namerali 16,4 stupňa Celzia, čím bolo prekonané maximum zo 4. augusta 1998. Nový rekord zaznamenalo aj Skalnaté pleso s teplotou 24,7 stupňa Celzia.

Absolútny teplotný rekord Slovenska 41,3 stupňa Celzia z 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom však prekonaný nebol.

Slovenský hydrometeorologický ústav na stredu a štvrtok opätovne vyhlásil pre veľkú časť územia výstrahy tretieho stupňa pred vysokými teplotami.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rumunsko prijíma mimoriadne opatrenia pre nízku hladinu Dunaja

Rumunsko po Maďarsku takisto prijíma mimoriadne opatrenia pre rekordne nízku hladinu Dunaja, ktorá obmedzuje chladenie jadrových elektrární a znižuje ich výkon.

V Rumunsku štátny vodohospodársky podnik buduje dočasnú hrádzu zo štyroch člnov naplnených kameňmi, aby presmeroval viac vody k jadrovej elektrárni Cernavodă. Námorníctvo zase krátko predtým odstrelilo skalný výbežok, ktorý bránil prietoku. Podľa predstaviteľov by opatrenie mohlo predĺžiť prevádzku jediného fungujúceho reaktora približne o sedem dní. Druhý reaktor odstavili minulý týždeň pre nízky stav rieky.

V Maďarsku zostala v jadrovej elektrárni Paks v prevádzke už len jedna zo štyroch turbín, pričom zariadenie pracuje na približne desatinu kapacity. Premiér Péter Magyar oznámil, že elektráreň sa v noci priblížila k úplnému odstaveniu, no pokles hladiny sa zastavil a ráno sa zvýšila o 1,5 centimetra. Nádej prinášajú očakávané zrážky v Rakúsku a Nemecku.

Obe krajiny už istý čas vyzývajú domácnosti, firmy a verejné inštitúcie, aby dobrovoľne znižovali spotrebu elektriny. V Rumunsku dokonca niektoré podniky obmedzujú výrobu, aby znížili odber energie.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.