Za zdaním ponechať túto ústavnú inštitúciu so sídlom v Košiciach bez dvoch sudcov môže byť snaha obsadiť ju v jeseni alebo na jar vo volebnom roku významným politikom. Je pravdepodobné, že koalícia neprenechá voľbu kandidátov na ústavných sudcov na nový parlament, v ktorom už súčasná vládna zostava nemusí mať väčšinu.
Fiačanove výzvy nepomohli
Ústavný súd má 13 členov. Už takmer tri roky je jedno kreslo prázdne po tom, ako sa funkcie sudkyne vzdala Jana Laššáková. Poslanci ani v opakovaných voľbách nedokázali zvoliť kandidátov na jej miesto. Tento rok začiatkom júla uplynulo funkčné obdobie ďalšej ústavnej sudkyni Jane Baricovej. Parlament nezvolil ani jej možných nástupcov. Vo funkcii sa tak rozhodla pokračovať. Zákon takéto riešenie umožňuje až do chvíle, kým prezident republiky nevymenuje jej následníka.
Predseda ústavného súdu Ivan Fiačan pritom opakovane vyzýva politikov na doplnenie súdu. S apelom na poslancov vystúpil aj na pôde parlamentu. Ústavný súd priznal, že už nastala situácia, keď plénum nedokázalo rozhodnúť, pretože pomer hlasov bol šesť ku šiestim v dôsledku chýbajúceho trinásteho sudcu.
Údajne nevedia nikoho nájsť
Jedným z najčastejšie opakovaných argumentov je, že ochota odborníkov kandidovať sa vytratila, pretože na svoje zvolenie potrebujú politickú podporu vládnych strán. Platilo by to najmä v prípade, ak by koalícia postupovala v zhode s prezidentom, ktorý kandidátov napokon vymenúva.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok vyhlásil, že je problém nájsť ľudí, ktorí by sa na túto pozíciu hlásili. „Veď nebudeme voliť niekoho, kto by nespĺňal kritériá. Sú veľmi jasne zadefinované. To nemôže byť hocikto,“ povedal pred prázdninami v relácii O 5 minút 12 v STVR. Zároveň naznačil, že v tejto veci musí existovať politická dohoda.
Koalícia by podľa neho mala vyriešiť viaceré personálne otázky v jednom balíku spolu so zákonom o štátnom rozpočte. Vládne strany sa totiž musia dohodnúť aj na guvernérovi Národnej banky Slovenska a riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu.
„Som presvedčený o tom, že v závere jesene bude schválený rozpočet a rovnako v jeseni budú schválené aj personálne nominácie, ktoré sú otvorené,“ poznamenal Šutaj Eštok s tým, že podmienkou je nájsť ľudí ochotných kandidovať na funkcie ústavných sudcov.
Predseda opozičného KDH Milan Majerský upozornil, že keby sa kandidáti volili na základe odbornosti, a nie politicky, rozhodovanie ústavného súdu by bolo slobodné a kvalifikované.
Fico chce vyhrať voľby, nie ísť na súd
Začiatkom roka sa diskutovalo o tom, že by sudcom ústavného súdu mohol byť premiér Robert Fico. V minulosti už takúto ambíciu mal, no chcel byť súčasne aj predsedom tejto súdnej inštitúcie. Vtedajší predseda Andrej Kiska však avizoval, že by Fica nevymenoval.
Túto tému pred časom oživil aj líder SNS Andrej Danko. Hovoril, že pre neho je Fico kandidátom číslo jeden. Zároveň tvrdil, že verí, že predseda Smeru dodrží to, čo sľúbil v rámci koalície. Premiér však odmietol, že by sa usiloval o získanie kresla ústavného sudcu. „Nie, nie, nie. Moja ambícia je vyhrať ďalšie parlamentné voľby,“ vyhlásil v relácii V politike v TA3.
Čellár: Sudcovia sú si vedomí, že nemusia nikomu skladať účty
Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár (Hlas) vo vyjadrení pre Štandard súhlasil s tým, že nezáujem právnikov môže spôsobovať chýbajúca politická zhoda pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov.
„V prvom rade to musí byť odborník bez ohľadu na to, ktorá strana by sa ho snažila pretlačiť. Kandidátom zároveň môže chýbať motivácia, že aj tak nebudú zvolení, ak nemajú politickú podporu,“ ozrejmil dôvod nezáujmu Čellár. Zaregistroval aj také hlasy, že kto by už chcel byť spájaný so súčasnou koalíciou. „Opozícia bude takéhoto kandidáta označovať za sluhu koalície, ktorý plní jej vôľu na ústavnom súde,“ podotkol.
Čellár však upozornil, že nepozná situáciu, keď by niekto kritizoval rozhodnutie ústavného súdu, že sa spreneveril svojej nezávislosti. „Väčšinu súčasných ústavných sudcov zvolil parlament počas vlád Roberta Fica. Nie je to ústavný súd, ktorý by nám išiel po srsti. Napríklad keď ústavný súd videl problém v zákone o mimovládnych organizáciách, tak zrušil úplne celý zákon,“ zdôraznil.
Poukázal na to, že ústavní sudcovia sú volení iba na jedno volebné obdobie dvanásť rokov. „Sú si teda vedomí, že nemusia nikomu skladať účty. Autonómia ústavného sudcu je veľmi silná,“ dodal.
Michelko nechápe nehybnosť Smeru a Hlasu
Vládna SNS čaká na prijateľné nominácie kandidátov. „Jednoducho nedokážem pochopiť, prečo sa Smer a Hlas nerozhýbu. My tiež chceme dať jedného sudcu, ale musí byť na tom dohoda, inak nemá význam vypisovať ďalšie voľby,“ priblížil pre Štandard šéf parlamentného klubu SNS Roman Michelko.
Podotkol, že nedokáže pochopiť, prečo právni experti politických strán nevytypujú výrazné osobnosti, ktoré by dokázali riadne vykonávať funkciu na ústavnom súde.
„SNS vie ponúknuť dôstojných, prestížnych a nezávislých kandidátov, ktorí majú váhu v právnom svete. Musí však byť vôľa ísť do toho,“ prízvukoval Michelko.
Nikto z možných kandidátov podľa neho „nechce prejsť grilovaním na ústavnoprávnom výbore, keď výsledok nie je žiadny“. Za dôležité považuje, aby sa našli kandidáti, ktorí „neprekvapia, budú hodnotovo konzistentní“ a svoje dlhodobé postoje budú zastávať aj ako ústavní sudcovia.
Určené pre politikov?
Existujú úvahy, že odkladanie voľby kandidátov môže súvisieť so záujmom niektorých politikov odísť na súd do Košíc. Najskôr sa hovorilo o Ficovi a potom aj o súčasnom ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi (Smer). Štandard oslovil ministra, či bude mať záujem uchádzať sa o kreslo ústavného sudcu pravdepodobne v jeseni alebo na budúci rok. Susko odpovedal, že „neuvažuje o tejto možnosti“. Na margo jari tiež povedal, že kandidatúru nezvažuje, no zároveň sa vyjadril, že „nikdy nehovor nikdy“.
„Susko vyvrátil, že chce ísť na ústavný súd. Nech to však jednoznačne povie. Chápem, že vznikajú otázky, či to nie je pre niekoho,“ poznamenal Michelko. Odmietol, že tvorba štátneho rozpočtu spolu s prioritami koaličných strán je previazaná aj s obsadzovaním kresiel na ústavnom súde, v Národnej banke Slovenska alebo na Národnom bezpečnostnom úrade.
„S tým sa neobchoduje. Nevylučujem však, že niekto z čelných politických predstaviteľov váhal, či nezavŕšiť svoju kariéru na ústavnom súde, ale neviem o tom. Nebolo to nikdy tak povedané, že sa niekto chystá kandidovať. Verím, že minimálne jeden sudca bude na jeseň zvolený,“ mieni Michelko.
Zvolenie v parlamente je polovica úspechu
Úlohou parlamentu je zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na ústavných sudcov. Tí však majú len polovičnú šancu, že v konečnom dôsledku uspejú. Teraz sú voľné dve miesta, poslanci sa teda musia zhodnúť na štyroch záujemcoch o funkcie ústavných sudcov. Prezident potom z nich vymenuje dvoch sudcov.
Kritériá na výber uchádzačov o funkcie sú jasne stanovené. Musia mať vek minimálne 40 rokov. Dôležité je, aby mali právnické vzdelanie a prax 15 rokov. Navrhovať ich môžu poslanci parlamentu, vláda, šéfovia ústavného súdu, najvyššieho súdu, najvyššieho správneho súdu, súdnej rady, ale aj päť členov súdnej rady, verejný ochranca práv, právnické fakulty a profesijné právnické organizácie. Zákon neumožňuje, aby sa kandidáti prihlásili sami.