Autorka petície, ktorá mala k 7. augustu iba 22 podpisov, sa odvoláva na českú iniciatívu. Tá vyvolala u našich susedov mediálnu aj verejnú diskusiu. Založil ju Petr Tůma v júni 2026 a doteraz získala viac ako 33-tisíc podpisov. Autor urobil aj internetový dotazník s viac ako 1 700 ženami.
Silné bolesti alebo iné zdravotné ťažkosti podľa neho ovplyvňujú pracovný výkon šiestich z 10 žien počas prvých dvoch dní menštruácie a u pätiny počas troch alebo viacerých dní. „Až 84 percent žien v Českej republike siaha po liekoch, aby napriek ťažkostiam dokázali fungovať v práci,“ sumarizuje výsledky prieskumu.
Väčšina príslušníčok nežného pohlavia však podľa neho v práci o menštruácii radšej nehovorí. „Verím, že vás už nebaví chodiť do práce a do školy v kŕčoch a nevoľnostiach a tváriť sa, akoby to bol normálny deň,“ vyzýva na podpis autorka slovenskej petície a dodáva, že síce lieky proti bolesti možno pomôžu, ale ostatné symptómy ostávajú.
Porovnateľné údaje o užívaní liekov proti menštruačnej bolesti na Slovensku chýbajú. Domáce prieskumy sa sústreďujú najmä na menštruačnú chudobu a spoločenskú stigmu.
Podľa reprezentatívneho prieskumu zažilo 27 percent menštruujúcich žien zosmiešnenie pre bolesti alebo PMS (predmenštruačný syndróm je súbor fyzických a psychických príznakov, ktoré sa objavujú týždeň až dva pred menštruáciou), pričom celkovo odpovedalo 2-tisíc ľudí.
Negatívny komentár či vtip síce zažila menej ako polovica opýtaných, zo strachu pred škvrnou na oblečení sa však vyhlo niektorej aktivite až 76 percent menštruujúcich žien. Dve tretiny ju totiž zažili na verejnosti a veľká väčšina niekedy cestou na toaletu skrývala menštruačnú potrebu.
Aj preto sa začína viac hovoriť o menštruačnom voľne, ktoré by ženám pri vážnych ťažkostiach umožnilo zostať deň alebo dva doma.
Súčasné možnosti na Slovensku
Ženy so silnými menštruačnými ťažkosťami môžu využiť platené pracovné voľno na návštevu lekára. Sedemdňový limit plateného pracovného voľna na návštevu lekára je rovnaký pre obe pohlavia. Na všetky ďalšie vyšetrenia potom zostáva iba pracovné voľno bez náhrady mzdy.
Takzvaná priepustka sa poskytuje iba na nevyhnutne potrebný čas zahŕňajúci vyšetrenie, čakanie a cestu. Neslúži ako voľný deň na zotavenie doma.
Ďalšou možnosťou je pracovná neschopnosť, ktorú po posúdení zdravotného stavu vystaví lekár. Nejde však o plnú mzdu. Za prvé tri kalendárne dni PN patrí 25 percent denného vymeriavacieho základu.
Firma môže zaviesť menštruačné voľno ako platený alebo neplatený benefit. Zákon jej to umožňuje, ale neprikazuje. „Ak by s tým zamestnávateľ súhlasil, zamestnankyne by už dnes mohli čerpať menštruačné voľno,“ píše Denisa Homola Nevická vo svojej monografii.
Upozorňuje, že ide iba o dobrovoľnú prekážku v práci, a teda si ju zamestnankyne nemôžu nárokovať.
Dôvody na menštruačné voľno
Menštruácia podľa docentky z Právnickej fakulty Univerzity Komenského pravidelne narúša fyzickú, duševnú a sociálnu pohodu desiatok miliónov žien aj ich pracovné uplatnenie. Opiera sa aj o štúdiu, podľa ktorej „viac ako dve tretiny mužov považujú ženy počas menštruácie za iracionálne, menej schopné vykonávať prácu či denné činnosti a aj za menej atraktívne“.
V inej štúdii boli menštruujúce ženy dokonca považované za nečisté, sexuálne nepríťažlivé a neschopné zvládať svoje úlohy. „Menštruácia je naprieč krajinami dlhodobo stigmatizovaná, považuje sa za tému, o ktorej sa ,v slušnej spoločnosti nehovorí‘, a mnohé osoby majú o menštruácii skreslené predstavy a nedostatočné informácie,“ konštatuje.
Zahraničné modely menštruačného voľna
Japonsko patrí medzi prvé krajiny, ktoré menštruačné voľno zakotvili celoštátne. Urobilo tak v roku 1947. Ak je pre ženu práca počas menštruácie mimoriadne náročná, môže požiadať o voľno. „Zamestnávateľ nemôže ženu donútiť vykonávať prácu počas menštruácie,“ vysvetľuje Homola Nevická.
Ženy ho však pre tradičné rozdelenie rolí a strach zo straty práce využívajú menej často ako v minulosti. Zákon navyše nezaručuje náhradu mzdy. O jeho platení rozhodujú pravidlá zamestnávateľa.
Ani v Indonézii, kde bolo voľno zavedené o rok neskôr, sa nevyužíva často. Niektorí zamestnávatelia však žiadali, aby ženy menštruáciu preukázali fyzickou prehliadkou na pracovisku, čo viedlo k ich verejnému poníženiu.
V Južnej Kórei musí zamestnávateľ poskytnúť zamestnankyni jeden deň mesačne bez lekárskeho potvrdenia, inak mu hrozia finančné sankcie. Ani tam však legislatíva nezaručuje náhradu mzdy.
Vo Vietname nejde o celodenné menštruačné voľno, ale o platenú prestávku. Počas menštruácie má zamestnankyňa nárok na 30 minút voľna navyše v pracovnom dni, a to najmenej tri pracovné dni mesačne. Prestávka sa započítava do pracovného času a patrí za ňu plná mzda.
Vo viacerých ázijských krajinách sa zamestnankyne obávajú straty práce, horšieho odmeňovania, zabrzdenia kariérneho postupu či stigmatizácie. Homola Nevická si všíma, že napríklad indonézski zamestnávatelia pri prijímaní preferujú mužov aj pre predpokladané absencie žien spojené s menštruačným voľnom.
Negatívne postoje sa neobjavujú iba v Ázii. Americká štúdia publikovaná v roku 2019 skúmala názory na jeho prípadné zavedenie. Približne polovica zo 600 účastníkov očakávala iba negatívne dôsledky a niečo vyše pätiny opýtaných považovalo takéto voľno za diskriminačné voči mužom.
Dva európske modely podmienili voľno ochorením
V Európskej únii neexistuje spoločné právo na menštruačné voľno. Osobitne ho upravujú dva členské štáty. Španielsko sa v roku 2023 stalo prvou európskou krajinou, ktorá ho zaviedla. „V Španielsku nie je dostupné pre všetky ženy, ktoré majú bolesti spojené s menštruáciou, ale len pre tie, ktoré trpia ochorením spojeným s menštruáciou,“ spresňuje Homola Nevická.
Zamestnankyne to, žiaľ, pocítia aj finančne. Dávku síce dostanú zo systému sociálneho zabezpečenia už od prvého dňa, ale len vo výške 60 percent vymeriavacieho základu.
Aj v Portugalsku môžu ženy od apríla 2025 čerpať tri po sebe nasledujúce dni plne plateného voľna mesačne, avšak iba vtedy, ak majú diagnostikovanú endometriózu alebo adenomyózu. Rovnaký počet dní môžu vynechať aj žiačky a študentky. Lekárske potvrdenie pritom stačí predložiť iba raz.
Voľno by nemalo byť viazané na diagnózu
Ak by sa na Slovensku začalo uvažovať o zákonnom zavedení menštruačného voľna, Homola Nevická by odporúčala jeden až dva dni mesačne s náhradou mzdy pre zamestnankyňu, ktorá pre ťažkosti spojené s menštruáciou nemôže riadne pracovať.
Voľno by nemalo byť viazané na konkrétnu diagnózu a zamestnávateľ by nemal požadovať lekárske potvrdenie o menštruácii ani o ťažkostiach. Rozhodujúca by bola žiadosť zamestnankyne. „Nie je možné objektívne určiť, pri akej intenzite bolesti alebo iných príznakov spojených s menštruáciou už žena nebude schopná riadne vykonávať prácu,“ konštatuje docentka.
Zavedenie plateného menštruačného voľna by však mohlo ovplyvniť náklady zamestnávateľov aj verejné financie – podľa toho, či by náhradu príjmu financoval zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa alebo štát zo svojho rozpočtu. Rozhodujúce by bolo aj to, za akých podmienok by sa voľno čerpalo.
Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že vplyv jedného až dvoch dní plateného menštruačného voľna mesačne nemožno spoľahlivo vypočítať bez konkrétneho nastavenia. Náklady by záviseli od počtu dní, výšky náhrady príjmu, okruhu oprávnených osôb či podmienok čerpania.
„Zásadným faktorom by bola aj skutočná miera využívania nároku,“ konkretizuje pre Štandard analytička inštitúcie Lujza Gunišová a dôvodí, že pri vyššej miere náhrady by bolo možné očakávať vyššiu mieru využívania voľna, a tým aj vyššie náklady.
Na druhej strane podľa nej môže nové voľno v určitej miere nahrádzať inú pracovnú absenciu spôsobenú menštruačnými ťažkosťami. To znamená, že časť nákladov by mohla byť vyvážená tým, že nové voľno nahradí PN alebo inú absenciu pre menštruačné ťažkosti.
„Výsledný čistý fiškálny vplyv preto nemusí zodpovedať dodatočným výdavkom na náhradu príjmu,“ hovorí Gunišová.
Pri hodnotení vplyvu na verejné financie je podľa zamestnávateľov potrebné zohľadniť nielen nové výdavky, ale aj príjmovú stranu rozpočtu. Nižší počet odpracovaných dní môže ovplyvniť ekonomickú aktivitu a produktivitu práce, a následne aj príjmy verejnej správy z daní a odvodov.