Najsilnejší vládny subjekt sa pritom hlási k sociálnej demokracii. Dôležitý moment nastal v roku 2021, keď strana Smer začala používať označenie „slovenská sociálna demokracia“. Robert Fico tvrdil, že nechce robiť bruselskú sociálnu demokraciu.
Znamenalo to, že sa nemienil zaoberať napríklad LGBTI agendou. Do popredia chcel stavať to, čo je slovenské, národné a kultúrne konzervatívne. Práve v tomto období začal Smer formulovať vlastnú podobu sociálnej demokracie, hoci zmena v profilácii strany nastala už počas migračnej krízy v roku 2015. Na tejto téme sa usiloval získavať národne a konzervatívne orientovaných sympatizantov.
Hlinova politická cesta podľa Fica
Impulzom pre Ficovo zaradenie KDH a SaS medzi „ultra“ strany bol článok vo francúzskom týždenníku L’Express, podľa ktorého je Slovenská informačná služba najhoršia v EÚ. Jedna z reakcií v denníku Sme poukazovala na to, že nie je normálne, ako SIS v hodnotení dopadla.
„Zabudla dodať, že hodnotenie týždenník vystavil na základe výpovede poslanca Alojza Hlinu, ktorý prešiel od Matoviča do ultrakonzervatívneho KDH, kde bol dokonca predsedom, a potom do ultraliberálnej SaS,“ vyhlásil Fico vo videu v súvislosti s komentárom v Sme.
Prednosť dostali HZDS a SNS
Pozoruhodné je, ako premiér komentoval politické postavenie kresťanských demokratov, ktorí sú dlhodobo v centre pozornosti Smeru.
KDH sa v roku 2006 „politicky lámalo“ na otázke možného vstupu do vlády so Smerom. Proti bola skupina okolo Vladimíra Palka a Františka Mikloška, ktorá takéto riešenie odmietla a neskôr z KDH aj odišla. Fico mal však pripravený alternatívny plán vlády s SNS a HZDS, ktorý sa napokon naplnil.
O štyri roky neskôr bolo KDH súčasťou kabinetu Ivety Radičovej. Nasledovala etapa, keď Fico KDH nepotreboval, pretože vládol sám alebo mal iných partnerov. Po období absencie v Národnej rade sa KDH do nej vrátilo v roku 2023.
Kritika za podporu Korčoka
Míľnikom boli prezidentské voľby v roku 2024. KDH v nich nemalo vlastného kandidáta, ale podporilo Ivana Korčoka. Premiér Fico za to kresťanských demokratov ostro skritizoval.
„To sa nedá ani vymyslieť, čo táto strana stvárala a stvára. Zaslepená nenávisťou proti vláde je KDH schopné poprieť svoju vlastnú podstatu a identitu. Postaviť sa do jedného bloku s politickými kreatúrami z PS, SaS či s Matovičom. To vyžaduje veľkú mieru politickej naivity a ignorovania vlastného voliča. Budeme sa musieť na nich bližšie pozrieť, ako sa dajú politicky vykostiť. Asi to nebude príliš náročná úloha,“ vyhlásil Fico po prezidentskej prehre Korčoka.
O niekoľko dní neskôr vyzval kresťanských demokratov na diskusiu o superpotratoch a zákaze adopcií detí homosexuálnymi pármi. Šéf vládneho kabinetu sa tak vyjadril na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti. Išlo o reakciu na otázku europoslankyne Miriam Lexmann (KDH), ktorá sa pýtala, či bude Slovenská republika dostatočne suverénna a či Fico plánuje otvoriť tému rezolúcie Európskeho parlamentu o zaradení takzvaného práva na potrat do Charty základných práv EÚ.
Smer ako „údajný úhlavný nepriateľ“ KDH
Premiér v júli 2024 v prejave na sviatok sv. Cyrila a Metoda na Devíne vyzval, aby všetci spoločne postavili hrádzu progresívnym a liberálnym ideológiám.
Na jar nasledujúceho roka vláda odsúhlasila zmenu ústavy o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach. KDH do veľkej miery presadilo na pôde parlamentu vlastné návrhy. Novelu ústavy napokon schválili poslanci KDH spoločne so Smerom a s dvomi poslancami hnutia Igora Matoviča.
Táto spolupráca priniesla do radov opozície nervozitu. Novým impulzom bol pre ňu spoločný obed lídrov opozície, na ktorý pozval predseda PS Michal Šimečka šéfov SaS, KDH a Demokratov.
Fico reagoval na spoluprácu kresťanských demokratov s ostatnými opozičnými stranami výčitkami. „V zničujúcom objatí s tými najhoršími nepriateľmi nielen kresťanských, ale aj Slovákmi široko uznávaných hodnôt a historických tradícií sa KDH určite nepodarí presadiť ani len zlomok z toho, čo už dosiahlo v spolupráci so svojím údajným úhlavným nepriateľom, stranou Smer,“ hodnotil Fico.
Predseda KDH Milan Majerský odkázal, že cieľom hnutia je demokraticky vymeniť Fica a že rozumie, prečo sú Smer a jeho predseda nervózni.
Naposledy Smer vyčítal KDH spoluprácu s PS začiatkom augusta. „KDH sa rozhodlo ísť do pekla na progresívnom koni,“ povedal vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v relácii V politike na TA3. Tvrdil, že Slovensko vďaka tradíciám prežilo všetky nástrahy za posledných tisíc rokov a akákoľvek forma progresívnej vlády tieto tradície pošle do minulosti.
Karas: Smer bude pritvrdzovať
Podpredseda KDH Viliam Karas povedal, že Smer najskôr KDH obviňuje z progresivizmu a najnovšie ho vykresľuje ako ultrakonzervatívnu stranu.
„Premiér Fico by si mal v prvom rade ujasniť vlastné hodnotové postoje. Nech sa pozrie na svojich europoslancov, ako hlasovali pri zásadných hodnotových témach, ktoré sú základnou abecedou akejkoľvek konzervatívnej a kresťanskej strany,“ povedal Karas Štandardu.
Europoslanci za Smer podľa neho presadzovali ultraprogresívne riešenia pri ochrane života alebo pri podpore práv menšín. „Nech teda jasne informuje voličov, aké hodnoty zastupuje a ako sa rozhoduje pri otázkach spravodlivosti, ochrany ľudských práv, životného prostredia. V prvom rade treba byť hodnotovo integrovaný,“ uviedol podpredseda KDH.
Poznamenal, že je hrdý na hlasovania KDH v europarlamente a v Národnej rade, ktoré sú podľa neho konzistentné pri rešpektovaní práv každého.
Karas podotkol, že vyjadrenia Smeru na adresu KDH budú čoraz tvrdšie. Zároveň poukázal na vyjadrenia pápeža, ktorý hovorí o viacerých rovnocenných hodnotách. „Sú nimi ochrana života, rodiny, spravodlivosť, boj proti korupcii a rozkrádaniu verejného majetku. Keď vykradnete štátnu kasu, tak nezostane pre najslabších a nemôžete byť solidárni. Netreba sa len hrdiť slovenskou vlajkou, ale je nutné povedať, aké hodnoty majú byť pod ňou,“ dodal Karas.
Prerod Fica bol desivejší, hovorí Hlina
Pokiaľ ide o SaS, premiér ju v minulosti priamo nehodnotil ako ultraliberálnu. Pojem ultraliberalizmus však kedysi použil vo svojich vyjadreniach. Podobne podpredseda Smeru Juraj Blanár po voľbách v roku 2020 tvrdil, že ultraliberalizmus dostal stopku.
Poslanec Alojz Hlina si myslí, že Ficovi sa označenie ultraliberálna SaS „hodilo do videa“. „Robert Fico nehodnotil to, čo som povedal pre L’Express, ale hodnotil špeciálne mňa ako osobu. Chlapíka, ktorý bol komunista a do strany sa prihlásil dva či tri roky pred rokom 1989, by som hodnotil tak, že má nulový vizionársky potenciál,“ povedal Hlina pre Štandard.
Ficov prerod bol podľa Hlinu „desivejší“, keďže bol členom troch strán, teda KSS, SDĽ a Smer.