Koalícia našla dostatok hlasov, parlament schválil štátny rozpočet

Poslanci v záverečnom hlasovaní schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov, podľa ktorého platy zamestnancov v štátnej a verejnej správe vzrastú od 1. júla 2027 o 8,4 percenta.

Poslanci diskutovali v parlamente o zákone roka päť dní. Predstavitelia opozície opakovane kritizovali, že rozpočet nijako nezlepšuje stav slovenských verejných financií, naopak, deficit ešte zvyšuje. Koaliční poslanci zasa návrh označovali za rozpočet dobrých správ a politického kompromisu.

Peniaze na energie, závlahy a pre rodiny

Rozpočet okrem iného počíta s pokračovaním opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií, a to v sume 250 miliónov eur. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sú zase vyčlenené prostriedky vo výške 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a proti dôsledkom klimatickej zmeny.

Rozpočet predpokladá aj výdavky na pokrytie pripravovaných legislatívnych zmien v celkovej sume 482 miliónov eur.

„Tieto výdavky sú určené na krytie vplyvov opatrení v sociálnej oblasti a prorodinných politík, najmä na príspevok na pomoc pri odkázanosti a na reformu sociálnych služieb. Rozpočet v rámci tohto titulu pokrýva aj jednorazové formy pomoci, akými sú zvýšený príspevok pre prvákov, ako aj príspevok pri narodení dieťaťa,“ priblížil rezort financií.

Ministerstvo avizovalo, že zastavenie rastu verejného dlhu bude vzhľadom na náročné hospodárske podmienky trvať viacero volebných období. Konsolidácia verejných financií síce podľa rezortu financií tlmí rast dlhu, na úplné zastavenie jeho rastu je však potrebné znížiť celkový schodok hospodárenia hlbšie pod tri percentá HDP.

„Na konci horizontu rozpočtu dosiahne hrubý dlh 69,6 percenta HDP, v prípade splnenia rozpočtových cieľov s potrebou dodatočnej konsolidácie po roku 2027. Nepokračovanie v ozdravovaní verejných financií by znamenalo, že dlh presiahne hranicu 70 percent HDP na konci horizontu rozpočtu,“ doplnil rezort.

Rozpočtová rada upozornila na rast dlhu

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila, že z približne piatich miliárd eur, ktoré mala konsolidácia trvalo priniesť, sa na skutočné zlepšenie hospodárenia využilo iba 800 miliónov eur. Zvyšných 85 percent podľa jej výpočtov vyvážili nové výdavky.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) rozpočet obhajoval ako kompromis medzi ozdravovaním verejných financií a sociálnymi prioritami. Zdôrazňoval, že bez konsolidačných opatrení by deficit presahoval sedem percent HDP a návrh spĺňa európske fiškálne pravidlá.

RRZ však upozornila aj na rast zadlženia. V roku 2027 má verejný dlh dosiahnuť 98,4 miliardy eur, zatiaľ čo jeho bezpečnú úroveň rada odhaduje približne na 74,7 miliardy eur. Slovensku tak podľa nej chýba dostatočná finančná rezerva na zvládnutie vážnej krízy.

Návrh rozpočtu zároveň podľa RRZ zhoršuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 880 miliónov eur. Dôvodom sú nové výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a mzdy bez zodpovedajúcich úspor, ako aj obmedzovanie domácich investícií.

Rada navyše vyčíslila, že na splnenie rozpočtových cieľov do roku 2029 chýbajú konkrétne opatrenia za 3,4 miliardy eur. Bez nich by deficit mohol v roku 2029 dosiahnuť 6,1 percenta HDP a verejný dlh prekročiť 73 percent HDP.

KDH varuje pred Ústavným súdom SR

KDH kritizuje schválený štátny rozpočet na rok 2027. Podľa jeho predstaviteľov vláda napriek trom konsolidačným balíkom nedokázala ozdraviť verejné financie a náklady na svoje hospodárenie prenáša na občanov a podnikateľov. Otvorenou otázkou podľa nich zostáva aj ústavnosť rozpočtu.

„My odmietame, aby za neschopnosť vlády stále platili občania. Najprv musí začať šetriť štát,“ vyhlásil predseda KDH Milan Majerský. Poukázal na rozpočtový schodok 7,4 miliardy eur a pokračujúci rast verejného dlhu.

Štandard sa predstaviteľov KDH pýtal, čo by sa stalo so schváleným rozpočtom, ak by Ústavný súd SR rozhodol, že vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet.

Poslanec Rastislav Krátky vysvetlil, že v takom prípade by vláda podľa jeho výkladu musela pripraviť nový rozpočet alebo by krajina prešla do rozpočtového provizória.

Na doplňujúcu otázku, čo by nasledovalo, ak by ústavný súd rozhodol až v prvých mesiacoch roka 2027, upozornil na riziko zrýchleného míňania verejných prostriedkov.

KDH zároveň spochybňuje zmeny pravidiel rozpočtového provizória, ktoré by podľa Krátkeho mohli odporovať ústavnému princípu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. „Čo je transparentné na tom, keď namiesto 76 poslancov, ktorí schvaľujú rozpočet, rozhodne o všetkých miliardách v rozpočte minister financií?“ uzavrel poslanec.

Článok aktualizujeme.

(tasr, mam, lud)