Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS: Gašpar mohol byť pri trestnej novele v konflikte záujmov

Opozičná SaS tvrdí, že podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru mohol byť v konflikte záujmov pri presadzovaní zmien pravidiel pre spolupracujúcich obvinených. Poslankyňa Mária Kolíková preto podáva podnety na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a mandátový a imunitný výbor.

Podľa Kolíkovej je Gašpar obžalovaný v kauze Očistec a zároveň presadzuje a podporuje legislatívne zmeny, ktoré sa môžu dotýkať jeho vlastnej trestnej veci. Výbory by preto podľa nej mali preveriť možné porušenie povinností poslanca, disciplinárnu zodpovednosť a dodržiavanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Parlament v júni posunul do druhého čítania novelu Trestného poriadku z dielne ministerstva spravodlivosti. Pri spolupracujúcich osobách má zaviesť systém benefitov prostredníctvom mimoriadneho zníženia trestu alebo upustenia od potrestania až v súdnej fáze konania. Opozícia namietala, že Gašpar pri hlasovaní neoznámil konflikt záujmov.

Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec týkajúcej sa údajného fungovania zločineckej skupiny v bezpečnostných zložkách v rokoch 2012 až 2018, keď bol policajným prezidentom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zomrel bývalý čínsky premiér a reformátor Ču Žung-ťi

Bývalý čínsky premiér Ču Žung-ťi, jeden z hlavných predstaviteľov ekonomických reforiem krajiny, zomrel v stredu v Pekingu na následky choroby. Mal 97 rokov.

Na čele vlády pôsobil v rokoch 1998 až 2003 za prezidenta Ťiang Ce-mina. Presadzoval rozsiahle zmeny v štátnych podnikoch, od ktorých požadoval vyššiu efektívnosť a ziskovosť. Reformy síce viedli k prepusteniu miliónov pracovníkov, zároveň však prispeli k prudkému hospodárskemu rastu.

Významnú úlohu zohral pri vstupe Číny do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001. Vstup do organizácie krajine pomohol stať sa najväčším svetovým exportérom. V roku 1998 podporil aj predaj bytov vlastnených štátnymi podnikmi, čím odštartoval rozmach súkromného vlastníctva bývania.

Ču bol známy tvrdým postojom voč korupcii a neefektívnosti. V 50. rokoch 20. storočia ho za podporu reforiem v Maďarsku a Juhoslávii označili za pravičiara a neskôr počas kultúrnej revolúcie poslali na vidiek, kde vykonával manuálne práce. Rehabilitovali ho v roku 1979.

(ap, bak)

Minúta  |  

Analytici NBS: Americké clá majú väčší vplyv na USA ako Európu

Najväčšiu časť ekonomických nákladov ciel znáša podľa analytikov Národnej banky Slovenska krajina, ktorá ich zavádza. Pri 10-percentnom americkom cle odhadujú pokles hrubého domáceho produktu Spojených štátov o 0,6 až 0,8 percenta, teda približne dva- až trikrát viac ako v eurozóne.

Inflácia v Spojených štátoch by podľa väčšiny odhadov vzrástla o 0,3 až 1,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo v eurozóne by sa výrazne nezmenila. Analytici vychádzali z viac ako 20 simulácií popredných medzinárodných inštitúcií.

Pre Európu predstavujú clá najmä riziko slabšieho amerického dopytu. Ich dosah však nebude rovnomerný. Zraniteľné sú otvorené ekonomiky závislé od vývozu, najmä Nemecko pre väzby na americký trh a zameranie na automobily, stroje a elektrotechniku. Podobné riziká sa týkajú aj Slovenska.

Presný dosah závisí od reakcie firiem, dodávateľských reťazcov, výmenných kurzov a obchodných partnerov. Podľa analytikov by sa preto clá nemali automaticky považovať za dôvod na sprísnenie menovej politiky.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Marocký biskup: Maročanov do Európy neženie hlad ani chudoba

Kým španielski a európski lídri bagatelizovali politický rozmer masového narušenia hraníc, ktoré viedlo k vniknutiu približne 70-tisíc ľudí do španielskej enklávy Ceuta, biskup zo severného Maroka vyjadril presvedčenie, že táto kríza má politický charakter.

Arcibiskup Tangeru Emilio Rocha OFM povedal pre katolícky spravodajský portál „El Pilar“, že migranti sú „varovným signálom“, pokiaľ ide o vzťahy medzi Španielskom a týmto severoafrickým štátom.

Hoci tvrdil, že motívy nedávneho masového prekročenia hraníc nie sú úplne jasné, poznamenal, že pre rodených Maročanov podľa neho nie je hnacou silou hlad ani chudoba, ale skôr lákavá predstava lepšej kvality života v Európe.

Migranti vtrhli do Ceuty 30. júla. Zatiaľ čo väčšina z nich bola rýchlo repatriovaná, odhaduje sa, že približne 140 z nich zahynulo pri vstupe na európske územie, pričom v meste stále zostáva 2- až 6-tisíc migrantov. Odhady miestnych a národných orgánov sa líšia.

Rocha bol svedkom prekročenia hraníc, keďže sa v tejto oblasti nachádzal pri príležitosti najdôležitejšieho marockého štátneho sviatku, Dňa trónu. Arcibiskup, ktorý sa narodil v Španielsku, vyjadril prekvapenie nad pokusom migrantov, pretože cesty v tejto oblasti boli pre sviatok pod prísnym dohľadom. Kráľ ho totiž oslavoval v neďalekom meste.

Považoval za „zaujímavé“, že v deň, keď bolo takéto „prísne stráženie“, ľudia prekračovali hranice, „akoby im v tom nič nebránilo“. Povedal, že tam bola polícia, „ale nikto nič nerobil“.

(rjo, sak)

Minúta  |  

Inteligentné okuliare od Mety čelia v Nemecku problému

Organizácia HateAid podnikla právne kroky proti spoločnostiam predávajúcim zariadenia s umelou inteligenciou. Tvrdí, že nemecké pravidlá ochrany súkromia porušuje najmä model Ray-Ban Meta Wayfarer.

Podnet smeruje proti spoločnosti Meta, firmám zo skupiny výrobcu okuliarov EssilorLuxottica vrátane značky Ray-Ban a predajcom Fielmann, Apollo-Optik, Mister Spex a MediaMarkt. HateAid argumentuje zákonom, ktorý zakazuje predaj komunikačných zariadení umožňujúcich zaznamenávať ľudí bez ich vedomia.

„Pred inteligentnými okuliarmi niet kam uniknúť. Musíte počítať s tým, že vás môžu kedykoľvek nakrúcať a následne zverejniť na internete,“ vyhlásila riaditeľka HateAid Josephine Ballonová.

Nemecká Spolková sieťová agentúra trh pozorne sleduje, zatiaľ však formálne nevyšetruje možné prípady porušenia. Samotné vlastníctvo, dovoz ani predaj inteligentných okuliarov podľa nej nie sú zakázané, pokiaľ je nahrávanie jasne signalizované, napríklad svetelným indikátorom.

HateAid zároveň upozorňuje na rastúci počet prípadov digitálneho násilia založeného na obrazových materiáloch, ktorého terčom sú najmä ženy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán odmieta hovoriť o predĺžení prímeria s USA

Medzi Iránom a Spojenými štátmi sa neuskutočnili rokovania o predĺžení prímeria, povedal v stredu agentúre Reuters vysokopostavený iránsky zdroj.

Podľa neho Teherán nepovažuje takúto diskusiu za potrebnú, pretože dohoda z jeho pohľadu nemala stanovený dátum začiatku. Iránska strana preto zastáva názor, že nie je čo predlžovať.

Reagoval tak na správu tureckej agentúry Anadolu, ktorá s odvolaním sa na pakistanské vládne zdroje informovala, že obe krajiny sa dohodli na predĺžení 60-dňového prímeria v rámci júnovej dočasnej dohody.

Tá počítala s okamžitým a trvalým ukončením vojenských operácií, no rýchlo sa rozpadla. Americký prezident Donald Trump ju 7. júla označil za skončenú a iránske ministerstvo zahraničných vecí o týždeň neskôr za pozastavenú.

Šesťdesiatdňová lehota sa podľa pôvodnej dohody týkala obdobia na dosiahnutie konečnej dohody o obmedzení iránskeho jadrového programu a zrušení amerických sankcií. Podľa zdroja sa cez sprostredkovateľov diskutuje o návrate Spojených štátov k dočasnej dohode a stanovení harmonogramu záväzkov, zatiaľ však bez pokroku.

„Jednou z otázok, o ktorých sa rokuje prostredníctvom sprostredkovateľov, je návrat USA k dočasnej dohode a stanovenie časového rámca na splnenie záväzkov. V tejto otázke nedošlo k absolútne žiadnemu pokroku,“ dodal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.